Taliansko ruší dohodu s Čínou o Novej hodvábnej ceste, označuje ju za „veľkú chybu“
Taliansko sa sťahuje z čínskej iniciatívy známej pod menom Nová hodvábna cesta, čím ambicióznemu projektu komunistického režimu zasadilo veľkú ranu.
Taliansko bolo jediným členom skupiny siedmich popredných ekonomických mocností, ktorý sa pripojil k projektu v hodnote bilióna dolárov. Čínsky vodca Si Ťin-pching ho spustil pred desiatimi rokmi s cieľom rozšíriť geopolitický vplyv režimu prostredníctvom investícií do infraštruktúry.
Odchod z čínskeho projektu vo štvrtok potvrdila talianska premiérka Giorgia Meloniová.
„Myslím, že by sme mali… zlepšiť našu spoluprácu s Čínou v oblasti obchodu, ekonomiky,“ povedala podľa agentúry Reuters Meloniová novinárom vo svojom prvom verejnom komentári k tejto otázke po zverejnení správ, že Rím o tom komunikuje s Pekingom.
„Nástroj (Novej hodvábnej cesty)… nepriniesol výsledky, ktoré sa očakávali,“ dodala.
Memorandum o porozumení o Novej hodvábnej ceste medzi Rímom a Pekingom platilo do marca 2024. Taliansko sa muselo do konca tohto roka rozhodnúť, či dohodu ukončí. V opačnom prípade by sa automaticky predĺžila o ďalších päť rokov.
V stredu sa objavili správy, že vláda Meloniovej informovala čínske úrady o oficiálnom odstúpení od zmluvy.
Podľa talianskych médií Corriere della Sera bolo formálne oznámenie doručené čínskemu veľvyslanectvu v Taliansku na začiatku tohto mesiaca bez oficiálneho oznámenia.
Na štvrtkovom brífingu čínske ministerstvo zahraničných vecí na otázku ohľadom formálneho odchodu Ríma z projektu Novej hodvábnej cesty tento fakt nepoprelo ani nepotvrdilo, ale uviedlo, že projekt má „obrovskú príťažlivosť a globálny vplyv.“
Hovorca ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin novinárom povedal, že čínsky režim „sa rozhodne stavia proti pokusom očierňovať a sabotovať spoluprácu v rámci tohto projektu alebo rozdúchavať konfrontáciu a rozdelenie.“
„Veľká chyba”
Si Ťin-pching spustil iniciatívu Novej hodvábnej cesty krátko po svojom nástupe k moci koncom roka 2012. Odvtedy režim rozdelil viac ako 1 bilión dolárov v pôžičkách a ďalších prostriedkoch na výstavbu železníc, prístavov, elektrární a ďalšej dôležitej infraštruktúry v juhovýchodnej Ázii, Afrike a Európe. Väčšina týchto pôžičiek bola poskytnutá krajinám s nízkymi a strednými príjmami.
V roku 2019 podpísal vtedajší taliansky premiér Giuseppe Conte pri návšteve Si Ťin-pchinga memorandum ohľadom Novej hodvábnej cesty, a to napriek odporu Washingtonu a Bruselu. Dohoda sa dokonca stretla s kritikou zo strany vlastnej koaličnej vlády Conteho. Vládni predstavitelia vznášali obavyv, že by čínske investície mohli byť „trojským koňom“, ktorý by mohol podkopať ekonomiku krajiny.
Conte dúfal, že zapojenie sa do projektu Novej hodvábnej cesty zvýši obchod s Čínou a podporí taliansku ekonomiku, ktorá sa v tom čase nachádzala v recesii.
„Chceme predovšetkým obnoviť rovnováhu nášho obchodu, ktorá pre nás teraz nie je priaznivá. Náš vývoz do Číny je oveľa nižší ako do európskych krajín,“ uviedol Conte zákonodarcom pred podpisom dohody s čínskym prezidentom.
Čínske spoločnosti majú z bilaterálneho obchodu stále väčší prospech, pričom taliansky vývoz do Číny sa zvýšil len mierne, zo 14 miliárd dolárov v roku 2019 na 17,7 miliárd dolárov v roku 2022. Čínsky vývoz do Talianska sa takmer zdvojnásobil – v rovnakom období vzrástol z 34,1 miliardy na 61,9 miliárd dolárov.
Meloniová počas vlaňajšej volebnej kampane ostro kritizovala rozhodnutie vlády prijať projekt Novej hodvábnej cesty. V rozhovore pre taiwanskú tlačovú agentúru CNA v septembri 2022 označila dohodu Conteho s režimom za „veľkú chybu“.
Od nástupu do funkcie v októbri minulého roka Meloniová a jej pravicová vláda opakovane signalizovali zámer opustiť tento projekt s odkazom na to, že prínosy nespĺňajú očakávania.
Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani v stredu vyhlásil, že čínsky infraštruktúrny program „nepatrí medzi ich priority“.
Čínsky projekt „nepriniesol želané výsledky a krajiny, ktoré sa ho nezúčastnili, dosiahli lepšie výsledky,“ povedal Tajani, podpredseda talianskej vlády, na podujatí usporiadanom talianskou tlačovou agentúrou Adnkronos v Ríme. Dodal, že odstúpenie od Novej hodvábnej cesty nepoškodí vzťahy s Čínou.
Rastúca skepsa
Čínsky prezident kedysi označil Novú hodvábnu cestu za „projekt storočia“. Desať rokov po jeho vzniku sa však na Západe naďalej stretáva s rastúcou skepsou.
Kritici označujú tento program za „diplomaciu dlhovej pasce“, pretože zaťažuje menšie krajiny neudržateľnými dlhovými záväzkami. Príkladom je Srí Lanka, ktorá v roku 2017 odovzdala čínskemu režimu práva na strategický prístav Hambantota v rámci jeho 99-ročného prenájmu kvôli obrovským čínskym pôžičkám, ktoré vláda nebola schopná splácať.
Vedúci predstavitelia skupiny G-7 predstavili globálny infraštruktúrny program ako odpoveď na kontroverzný projekt Novej hodvábnej cesty.
Analytici varovali, že projekt Novej hodvábnej cesty je súčasťou pokusov režimu o pretvorenie globálneho poriadku.
Si Ťin-pching na fóre vykreslil svoj projekt ako globálnu platformu pre spoluprácu a prosperitu, pričom začiatkom tohto roka v Pekingu oslávil jeho 10. výročie.
Ruský prezident Vladimir Putin ocenil na fóre iniciatívu Novej hodvábnej cesty za jej údajnú úlohu pri vytváraní „spravodlivejšieho, multipolárneho sveta“.
Pozoruhodné je, že na tohtoročné fórum ohľadom Novej hodvábnej cesty prišiel iba jeden vedúci predstaviteľ z krajiny Európskej únie – maďarský premiér Viktor Orbán. Pre porovnanie, na stretnutí v roku 2019 bolo sedem predstaviteľov štátov EÚ.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
