Štvrtok 9. januára, 2025
Talianska novinárka Cecilia Salaová, ktorá bola zatknutá a väznená v Iráne od decembra 2024, prichádza do svojho domu v Ríme 8. januára 2025. (Foto: TIZIANA FABI/AFP via Getty Images)
»

Talianska novinárka priletela z Teheránu domov, Irán ju prepustil na slobodu

Salaová bola zatknutá tri dni po tom, čo bol v Miláne na základe amerického zatykača zadržaný iránsky podnikateľ Mohammad Abedini.

Talianska novinárka zadržaná minulý mesiac v Iráne bola prepustená a vracia sa domov, uviedla v stredu (8. 1.) talianska premiérka Giorgia Meloniová.

Cecilia Salaová, 29-ročná novinárka denníka Il Foglio, bola zadržaná 19. decembra 2024 a zadržiavaná v teheránskej väznici Evin.

Meloniovej úrad uviedol, že lietadlo so Salaovou odletelo v utorok z iránskeho Teheránu po „intenzívnej práci zahŕňajúcej diplomatické a spravodajské kanály“.

Vydavateľ Il Foglio Claudio Cerasa povadal, že Salaová bola v Iráne, „aby podávala správy o krajine, ktorú pozná a miluje“. V decembri Cerasa vyzval na jej prepustenie s heslom, že „žurnalistika nie je zločin“, a naliehal na talianske orgány, aby „priviedli Ceciliu Salaovú domov“.

Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani uviedol po návšteve Salaovej vo väznici pracovníkmi talianskeho konzulátu v Teheráne, že novinárka je „v dobrom zdravotnom stave“.

Iránske orgány spočiatku jej zadržanie nepotvrdili. Talianski predstavitelia sa v tom čase zdržali zverejnenia ďalších podrobností s odvolaním sa na snahu vyriešiť situáciu diplomatickou cestou.

K Salaovej zatknutiu došlo tri dni po tom, čo bol na letisku Malpensa v Miláne na základe amerického zatykača zatknutý 38-ročný iránsky podnikateľ. Mohammad Abedini bol zatknutý za údajné dodanie súčiastok do dronov, ktoré boli podľa Washingtonu použité pri útoku v roku 2024, pri ktorom v Jordánsku zahynuli traja americkí vojaci.

Abedini zostáva vo väzbe v Taliansku, avšak požiadal súd v Miláne, aby mu udelil domáce väzenie až do vynesenia rozsudku o jeho vydaní do Iránu.

Iránske štátne médiá informovali, že Abedini je podnikateľ, ktorý sa pohybuje medzi Iránom a Švajčiarskom a do Milána pricestoval z Istanbulu.

V súvislosti s Abediniho zadržaním, si Iránske ministerstvo zahraničných vecí 3. januára predvolalo talianskeho veľvyslanca. Iránske štátne médiá uviedli, že predstaviteľ iránskeho ministerstva zahraničných vecí vyzval Taliansko, aby „odmietlo americkú rukojemnícku politiku“ a nebralo do úvahy americký zatykač, ktorý označil za „odporujúci medzinárodnému právu“.

Teherán tiež vyzval Meloniovej administratívu, aby Abediniho čo najskôr prepustili a „zabránili tak poškodeniu bilaterálnych vzťahov“.

Útok dronov v Jordánsku

Americké ministerstvo spravodlivosti 19. decembra 2024 oznámilo, že Abedini bol jedným z dvoch Iráncov, ktorí boli obvinení v súvislosti s útokom dronov na americkú vojenskú základňu v Jordánsku.

Podľa ministerstva boli spoločne s druhým mužom zapojení do „schémy nezákonného vývozu sofistikovaných elektronických komponentov zo Spojených štátov do Iránu“.

Obaja boli obvinení z niekoľkých prípadov obídenia sankcií voči Iránu. Abedini bol naviac obvinený aj v ďalších štyroch bodoch obžaloby z poskytnutia a pokusu o poskytnutie materiálnej podpory zahraničnej teroristickej organizácii s cieľom usmrtenia.

Pri útoku boli zabití traja americkí vojaci – 46-ročný seržant William Rivers, 24-ročný rotný Kennedy Sanders a 23-ročná rotná Breonna Moffettová. Viac ako 40 ďalších osôb bolo pri útoku zranených.

K zodpovednosti za útok sa prihlásila skupina s názvom Iracký islamský odpor. Irán svoju účasť na útoku poprel.

Západní reportéri počas práce v Iráne často čelia rôznym problémom a hrozbe svojvoľného zatknutia. Od krízy na americkom veľvyslanectve v roku 1979 Irán často využíval zadržaných ľudí s väzbami na Západ ako páku pri rokovaniach s inými krajinami.

V septembri 2023 bolo päť Američanov zadržiavaných v Iráne prepustených výmenou za piatich Iráncov vo väzbe v USA, pričom zároveň bolo uvoľnených 6 miliárd USD zmrazených iránskych aktív.

Známe sú prípady Roxany Saberiovej z roku 2009 a Jasona Rezaiana z roku 2014. Išlo o falošné obvinenia zo špionáže v procesoch za zatvorenými dverami. Saberiová bola v Iráne zadržiavaná 100 dní, zatiaľ čo Rezaian strávil vo väzbe viac než 540 dní. Na slobodu sa dostal vďaka výmene väzňov.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj