Svätý Mikuláš – symbol obdarovania a pomoci druhým
Deti, ja som Mikuláš, modlite sa otčenáš.
Mrcha deťom dám korbáče a tým dobrým oriešky a koláče.
Dnes všetci dobre vieme, že 5. decembra, v predvečer sviatku svätého Mikuláša, čaká na deti prvá predvianočná nádielka. Čert, anjel a Mikuláš chodia z domu do domu. Dobré deti obdarúvajú sladkosťami, avšak tie zlé od nich dostanú uhlie alebo zemiak.
Ako sa to však všetko začalo a prečo je dnes Mikuláš jeden z najobľúbenejších svätcov Európy?
Nikolaos – biskup s veľkým srdcom
V marci roku 270 sa bohatým kresťanským rodičom narodil syn Mikuláš – Nikolaos. Žili v meste Patara na južnom pobreží Malej Ázie. Keď vyrástol, študoval v Alexandrii a neskôr sa stal biskupom v meste Myra v Turecku.
Ľudia ho poznali ako veľmi láskavého, prívetivého a obetavého človeka. Biskup Mikuláš vykonal veľa dobrých skutkov. Zachránil mnohých kresťanov a dal postaviť nemocnicu.
Keď bola búrka, zachránil troch námorníkov a oživil troch mladíkov. Zachránil aj tri chudobné dievčatá pred tým, aby ich otec predal. V jeden večer im hodil do okna tri vrecúška so zlatom.
Chudobným pomáhal veľmi aktívne a preto mal veľa neprajníkov. Bol väznený a mučený.
Vďaka Milánskemu ediktu bol oslobodený spolu so všetkými kresťanskými väzňami. Milánsky edikt bol dokument cisárov Konštantína a Licinia z roku 313, ktorý všetkým náboženstvám v Rímskej ríši zaručoval slobodu.
Biskup Mikuláš zomrel 6. decembra okolo roku 345. Cirkev určila v deviatom storočí tento deň za deň sv. Mikuláša.
Chýr o tomto najobľúbenejšom svätcovi sa rozšíril po celej Európe a neskôr vďaka Holandsku aj do celého sveta. Tí láskavého svätca pomenovali Sinterklaas (holandský variant mena St. Nicholas) a povedomie o ňom priniesli počas kolonizácie v 17. storočí do Ameriky.
Mikuláš si svojou nevšednou obetavosťou a zmyslom pre spravodlivosť získal obľubu v najširších vrstvách obyvateľstva. V ďalších storočiach sa jeho postava stala vďačným námetom početných legiend.
Okázalé tradície našich predkov
Študenti vyšších škôl zvykli pripravovať v niektorých kostoloch program a hry o svätom Mikulášovi. Nabádali ľudí, aby pomáhali a obdarovali chudobných.
Koncom 15. storočia mali bohatí študenti oblečené veľmi drahé odevy a jazdili na koňoch s pozlátenými postrojmi. Chodili v drahých maskách a robili veľký hurhaj.
Ľuďom sa to však nepáčilo, pretože Mikuláš bol skromný človek. Jozef II, syn Márie Terézie dokonca mikulášske vystúpenia v kostoloch aj veľké sprievody zakázal.
Odvtedy chodili po meste iba Mikuláš, anjel a čert. Zo začiatku chodili len do domov šľachty a bohatých mešťanov, ktorí mali deti.
Mikuláš – patrón škôl
Keďže sv. Mikuláš bol patrónom škôl, pôvodne sa darčeky rozdávali iba v školách. V 15. storočí dostali školáci topánky, školské pomôcky a zopár mincí.
V polovici 16. storočia k darčekom pribudli aj nohavice, opasky, jabĺčka, orechy a rôzne drobnosti. V tomto období už deti bohatých šľachticov dostávali darčeky aj doma.
V 17. a 18. storočí darčeky rozdával muž preoblečený do bielo-zlatého kostýmu biskupa Mikuláša. Na hlave mal mitru (vysokú biskupskú čiapku) a v ruke berlu (zlatistú biskupskú palicu).
Mikuláš nosil deťom ovocie, sladké perníčky aj veľký medovník s podobou Mikuláša.
Na konci 19. storočia chodil Mikuláš, čert a anjel aj po dedinách. Mal oblečený dlhý, prevrátený biely kožuch a bradu z kúdele (vyčesaných vláken ľanu alebo konope).
V polovici 20. storočia si deti večer pred dňom Mikuláša dávali do okna vyčistené kapčeky alebo topánky. Ráno sa išli rýchlo pozrieť, čo im priniesol. Zvyčajne si našli veľký perník s farebným obrázkom Mikuláša, červené jabĺčka, figy, datle, búrske oriešky, pomaranč, cukríky, čokoládu a niekedy aj detskú knihu s básničkami.
Dedinské deti sa zvyčajne na Mikuláša sánkovali, šmýkali, guľovali a stavali snehuliakov. Deti z panských rodín sa spúšťali na jednoduchých lyžiach, korčuľovali sa na jednej korčuli na zamrznutom potoku alebo rybníku. V Bratislave v decembri roku 1871 sa už deti mohli korčuľovať aj na klzisku pod hradom.
Staré povery a pranostiky
Keď na svätého Mikuláša sneží, bude požehnaný rok.
Keď je na svätého Mikuláša počasie pekné, v januári pole je biele.
Na svätého Mikuláša, už je celá zima naša.
Kedysi deň Mikuláša, hlavne na dedinách, nebol len o mikulášskych darčekoch, pretože dedinčania prísne dodržiavali starodávne zvyky.
Na Mikuláša vystupovali do popredia obavy pred strigami a škodlivými nadprirodzenými vplyvmi. Staré mamy a mamy preto v tento deň nesmeli chodiť na návštevy. Muži nesmeli ísť do hory, lebo by sa im stalo nešťastie.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
