Švajčiarsko a Srbsko sa ponúkli ako hostitelia mierových rokovaní medzi Trumpom a Putinom o Ukrajine
Švajčiarsko a Srbsko sa po nedávnych diskusiách o možných rozhovoroch medzi novozvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom ponúkli, že by radi usporiadali potenciálne stretnutie.
Švajčiarske ministerstvo zahraničných vecí 12. januára uviedlo, že je ochotné hostiť rozhovory medzi Trumpom a Putinom, zatiaľ čo srbský prezident Aleksandar Vučič v ten istý deň povedal, že jeho krajina by bola „mimoriadne vhodným“ miestom na takéto stretnutie vzhľadom na to, že obaja muži sú v balkánskej krajine veľmi populárni.
Švajčiarsko, ktoré nie je členom NATO ani Európskej únie, je všeobecne uznávané ako neutrálna krajina a už stáročia si zachováva politiku neutrality. Vďaka svojmu štatútu krajina často slúžila ako miesto diplomatických stretnutí a mierových rozhovorov.
Srbsko, ktoré tiež nie je členom NATO, je v procese vstupu do EÚ, pričom rozhovory sú v pokročilom štádiu. Krajina v minulosti udržiavala úzke vzťahy s Ruskom a v súvislosti s konfliktom na Ukrajine neuvalila na Moskvu žiadne sankcie.
Trump opakovane prisľúbil, že po svojom nástupe do funkcie sprostredkuje mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou. Minulý týždeň oznámil, že jeho tím pracuje na zorganizovaní stretnutia s Putinom. Novozvolený prezident, ktorý má 20. januára zložiť prísahu na druhé funkčné obdobie, neposkytol žiadne ďalšie podrobnosti o tom, kde a kedy by sa stretnutie mohlo uskutočniť, ani čo by mohlo byť predmetom rokovaní.
„Je to vojna, ku ktorej by nikdy nedošlo, keby som bol prezidentom, a je to vojna, ktorú sa pokúsim zastaviť tak rýchlo, ako len budem môcť,“ povedal Trump 9. januára počas večere s republikánskymi guvernérmi vo svojom sídle Mar-a-Lago v Palm Beach na Floride. Budúci americký prezident odsúdil „neuveriteľne vysoké“ straty na životoch v rusko-ukrajinskom konflikte a dodal: „Musíme túto vojnu ukončiť. Je to krvavá spúšť.“
Putin opakovane vyhlásil, že Rusko je pripravené na dialóg s nastupujúcou Trumpovou administratívou o situácii na Ukrajine a Kremeľ je pripravený na „kompromisy“. Ruský líder tiež vyjadril presvedčenie, že Trump bude schopný zorientovať sa v zložitých otázkach konfliktu a vytvoriť podmienky pre mierovú dohodu.
Na júnovom stretnutí s vedúcimi predstaviteľmi ruského ministerstva zahraničných vecí Putin načrtol podmienky mierových rokovaní. Požaduje stiahnutie ukrajinských vojsk z okupovaných regiónov, prijatie neutrálneho štatútu Ukrajiny, „demilitarizácie“ krajiny a zrušenie západných sankcií.
Hoci Trump prisľúbil ukončenie nepriateľstva, ponúkol len málo konkrétnych informácií o tom, ako to chce dosiahnuť. Uviedol, že využije svoje osobné vzťahy s Putinom aj ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby oboch mužov priviedol k rokovaciemu stolu a uzavrel dohodu.
Zelenskyj navrhol „plán víťazstva“, ktorý sa opiera o štyri piliere – vojenský, politický, diplomatický a ekonomický. Taktiež by zahŕňal povolenie použiť zbrane dodávané Západom na útoky hlbšie v Rusku. Trump je proti tomu, aby Kyjev používal rakety dodávané USA na údery na ruskom území. Zdá sa, že viac podporuje myšlienku, aby obe strany rokovali o dohode. Dohoda by mohla obsahovať aj časť o ukrajinskom území odstúpeného Rusku.
Za svojho osobitného vyslanca pre Ukrajinu a Rusko Trump vymenoval generála vo výslužbe Keitha Kellogga. Kellogg, spolupredseda Centra pre americkú bezpečnosť pri Inštitúte America First Policy, načrtol svoj prístup k ukončeniu vojny na Ukrajine v správe z apríla 2024.
Medzi jeho odporúčania patria: pokúsiť sa o formálne prímerie, odložiť členstvo Ukrajiny v NATO výmenou za hodnovernú mierovú dohodu, podmieniť vojenskú pomoc USA ochotou Ukrajiny rokovať, za spoluprácu ponúknuť obmedzené zmiernenie sankcií pre Rusko a uzavrieť bilaterálne obranné dohody na zaistenie dlhodobej bezpečnosti Ukrajiny.
Dosluhujúci americký prezident Joe Biden sa zaviazal, že ešte počas svojho pôsobenia v úrade zvýši vojenskú pomoc Ukrajine na čo najväčšiu možnú mieru. Uviedol, že tým Kyjev získa čo najsilnejšiu pozíciu na bojisku a čo najlepšiu vyjednávaciu pozíciu pri očakávaných mierových rokovaniach.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
