Švajčiarske farmy bez kráv? Kvôli honbe za nulovými emisiami sa ich chce Zürich zbaviť
Mesto Zürich si stanovilo ambiciózne klimatické ciele a do roku 2040 sa chce stať klimaticky neutrálnym. K tomu musí prispieť aj zostávajúcich 14 mestských fariem, kde kravy musia uvoľniť cestu klíme. Kritici hovoria o groteskných opatreniach a nadbytočnom mikromanažmente.
Hoci je Zürich ako ekonomický motor Švajčiarska spájaný najmä s bankami alebo technologickými spoločnosťami zo Silicon Valley, v mestskej aglomerácii Zürichu sa nachádza približne tridsať fariem, z ktorých niektoré sú vo vlastníctve mesta. Tieto farmy sa v súčasnosti stali stredobodom záujmu aktivistov za boj proti klimatickým zmenám. Zvieratá majú byť odstránené ako príspevok k dosiahnutiu nulových emisií.
Mestská rada Zürichu zverejnila „plán ochrany klímy“, 76-stranový dokument s opisom opatrení proti vypúšťaniu skleníkových plynov. Opatrenia sa majú okrem iného dotknúť 14 mestských fariem, resp. ich kráv. Keďže kravy vypúšťajú do ovzdušia metán, mesto sa chce podľa možnosti vyhnúť tomu, aby sa v oblasti nachádzal dobytok. V budúcnosti vraj budú preferované koncepcie „s obmedzeným chovom zvierat alebo bez neho“. To však klimatickým bojovníkom nestačí.
Podľa zverejneného plánu ochrany klímy chce Zürich tiež pomáhať pri znižovaní spotreby mäsa na obyvateľa. Namiesto jedného kilogramu mäsa týždenne to má byť do roku 2040 len 330 gramov. Mesto to chce dosiahnuť prostredníctvom „osvetových kampaní“, „poradenských služieb“ a zavedením diskusií o „udržateľnej výžive“ na školách.
„Klimatické štuchance sa začínajú u najmenších detí,“ uvádza spravodajský portál NZZ a dodáva, že plán je „štátom organizovanou zmenou správania“. Na dosiahnutie cieľa sa využíva množstvo zdrojov. Na problematike teraz údajne nepretržite pracujú desiatky zamestnancov magistrátu. Zürich každoročne investuje pol miliardy švajčiarskych frankov (530 miliónov eur), aby sa do roku 2040 stal klimaticky neutrálnym.
Rozumná stratégia alebo prílišná regulácia?
Akokoľvek veľké sú finančné a personálne výdavky v Zürichu, podiel Švajčiarska na celosvetových emisiách CO₂ je zanedbateľný, menej ako 0,1 %. Vplyv Zürichu je prirodzene ešte zanedbateľnejší. Poľnohospodárstvo vrátane všetkých kráv sa na emisiách Zürichu podieľa menej ako 1 %, uvádza NZZ.
Nezdá sa však, že by čokoľvek z toho magistrát zaujímalo. Namiesto toho, posadnutosť mestských ochrancov klímy detailmi nepozná hraníc, čo vedie ku „groteskným opatreniam“, komentuje Weltwoche. NZZ v tom vidí prejav „mikromanažmentu“, ktorým sa mesto snaží riadiť súkromné aspekty života svojich obyvateľov vrátane potravín alebo spotreby.
Švajčiarsko je opakovane opisované ako najliberálnejšia krajina v Európe, ktorej produkty sa vyznačujú vysokou kvalitou. Výroba mlieka sa stala najdôležitejším odvetvím švajčiarskeho poľnohospodárstva. Je to preto, že Švajčiarsko má veľa zelene, a teda aj veľa krmiva pre kravy. V alpskej republike je takmer 20 000 chovateľov kráv, ktorí ročne vyprodukujú takmer štyri miliardy litrov mlieka. Produkcia mlieka zostáva v priebehu rokov stabilná, hoci počet dojníc v posledných rokoch mierne klesol. Z celkovej populácie hovädzieho dobytka približne 1,5 milióna zvierat bolo v roku 2023 spolu 672 492 dojníc.
Krava ako zabijak klímy?
Zatiaľ čo vo Švajčiarsku sa väčšina týchto kráv ešte stále nevinne pasie na alpských pasienkoch a plánované vyhostenie zvierat z fariem v Zürichu je ojedinelým prípadom, inde v Európe je dobytok ohrozený. Ako dôvod sa uvádza aj boj proti otepľovaniu planéty.
Pri chove hospodárskych zvierat sa uvoľňuje skleníkový plyn metán, ktorý vzniká pri trávení rastlinnej potravy. „Dobytok ho doslova grgá a vyfukuje do atmosféry,“ uvádza nemecká televízia ARD Alpha a tvrdí, že smradenie dobytka prispieva ku globálnemu otepľovaniu viac ako oxid uhličitý. „Metán je pre klímu desať až dvadsaťkrát horší ako CO₂,“ konštatuje.
Daň z dobytčieho plynu a znižovanie počtov hospodárskych zvierat
V boji proti takzvaným klimatickým zmenám sú čoraz častejšie obetované kravy. V Írsku sa v roku 2023 dokonca diskutovalo o utratení približne 200 000 kusov dojníc (10 % stáda) do roku 2025, aby boli splnené klimatické ciele. Vláda nakoniec od tejto iniciatívy v apríli 2024 oficiálne odstúpila.
Dánsko naopak plánuje tento problém riešiť zdanením. Bulvárny denník Bild nazval uhlíkovú daň na hospodárske zvieratá plánovanú od roku 2030 „daňou z dobytčích plynov“. Dánska daň sa dotkne nielen 1,5 milióna dobytka v krajine, ale aj ošípaných, oviec a kôz. Zdanenie má pomôcť dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2045.
Holandská vláda v roku 2021 oznámila plán na výrazné zníženie počtu hospodárskych zvierat ako súčasť stratégie na zníženie emisií dusíka. Do novembra 2023 sa do vládneho systému kompenzácií za zatvorenie fariem s chovom hospodárskych zvierat podľa informácií Euronews zaregistrovalo viac ako 700 farmárov.
Tieto opatrenia sa stretli so silným odporom zo strany farmárov a masovými protestmi, ktoré nakoniec viedli k vzniku politického zoskupenia Hnutie farmárov a občanov. To sa v roku 2024 stalo súčasťou pravicovej koalície a jeho predstaviteľka Femke Wiersmaová sa stala ministerkou poľnohospodárstva. Vo svojej funkcii zastavila plány na znižovanie emisií v poľnohospodárstve v chránených oblastiach, ale súd jej rozhodnutie v januári 2025 zrušil. Politička v súčasnosti zvažuje odvolanie.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK