Budúcnosť Mety visí na vlásku – v USA čelí hrozbe núteného predaja Instagramu a WhatsAppu
V stávke je budúcnosť spoločnosti Meta – hlavnej firmy miliardára Marka Zuckerberga. V pondelok sa vo Washingtone začal súdny proces, ktorý má rozhodnúť, či technologický gigant porušuje americké protimonopolné zákony. Tlak na Metu však rastie aj v Európe, kde ju obmedzujú nové pravidlá a chystá sa zavedenie digitálnej dane.
Federálna obchodná komisia, ktorá firmu Meta vyšetruje už šesť rokov, bude pred okresným sudcom Jamesom Boasbergom na federálnom súde vo Washingtone tvrdiť, že akvizícia Instagramu a WhatsAppu vytvorila nezákonný monopol na poli sociálnych sietí.
V krajnom prípade by spoločnosť Meta mohla byť donútená zbaviť sa oboch dcérskych spoločností – išlo by o najväčšie rozdelenie spoločnosti od rozpadu telefónneho impéria AT&T pred viac než 40 rokmi.
Tu je prehľad toho najdôležitejšieho z doteraz najvýznamnejšieho súdneho sporu v histórii spoločnosti Meta:
Priebeh konania
Prípad rieši na okresnom súde USA E. Barrett Prettyman, len niekoľko stoviek metrov od Kapitolu.
Ide o súdny proces bez poroty, tzv. bench trial – rozhodnutie je plne v rukách sudcu Boasberga. Ten tak získava mimoriadny vplyv na budúcnosť jednej z najmocnejších spoločností na svete.
Argumenty Federálnej obchodnej komisie
Vyšetrovanie Federálnej obchodnej komisie (FCT) sa začalo počas prvého funkčného obdobia amerického prezidenta Donalda Trumpa a za prezidenta Joea Bidena sa výrazne zintenzívnilo.
Komisii vadí najmä kúpa aplikácie Instagram v roku 2012 a platformy WhatsApp v roku 2014. Druhá z nich je obzvlášť populárna mimo územia Spojených štátov.
Očakáva sa, že počas konania bude FTC tvrdiť, že nákupy boli súčasťou premyslenej stratégie „kúpiť alebo pochovať“ potenciálnych konkurentov Facebooku.
V emaili z roku 2008, ktorý FTC predložila v rámci predchádzajúceho podania na federálnom súde, Zuckerberg napísal „Je lepšie kúpiť ako konkurovať.“
Predseda FTC Andrew Ferguson vyhlásil, že jeho úrad je „plne pripravený“ proti Mete, ale zároveň ubezpečil, že v prípade prezidentského príkazu na ukončenie prípadu bude postupovať podľa zákona.
Reakcia spoločnosti Meta
Meta obvinenia z nezákonného monopolu dlhodobo odmieta a tvrdí, že situácia, o ktorej hovorí FTC, nie je aktuálna a neodráža súčasnú trhovú realitu.
Hovorca spoločnosti pre Epoch Times uviedol, že akvizície boli v tom čase schválené regulátormi a Meta vždy pôsobila v konkurenčnom prostredí. Ako dôkaz uviedol prítomnosť konkurencie v podobe platforiem ako TikTok, YouTube, X, iMessage a ďalších.
Podľa neho žaloba „popiera realitu“ a ak by sudca Boasberg vyhovel FTC, znamenalo by to, že „žiadna dohoda už nikdy nebude skutočne definitívna“.
Spoločnosť tiež tvrdí, že akékoľvek rozdelenie jej prepojených služieb by poškodilo používateľov, ktorí sú zvyknutí na ich prepojenosť a spoločné technické zázemie.
Od znovuzvolenia Donalda Trumpa za prezidenta USA Zuckerberg navštívil jeho rezidenciu v Mar-a-Lago, ukončil kontroverzné overovanie faktov (fact-checking) v krajine, obmedzil programy diverzity a inklúzie a do vedenia spoločnosti dosadil výkonných pracovníkov ústretových voči Republikánskej strane.
Redakcia Epoch Times sa obrátila na FTC so žiadosťou o vyjadrenie, ale do uzávierky nedostala odpoveď.
„Škrípajúce antimonopolné precedensy “
Sudca Boasberg sa prípadom zaoberá už niekoľko rokov v rámci predbežných návrhov a opakovane dal jasne najavo, že nie je úplne presvedčený o oprávnenosti argumentov vlády.
Pôvodnú žalobu FTC v roku 2021 zamietol s tým, že neobsahovala jasné vymedzenie trhu. Napriek tomu povolil upravenej verzii pokračovať a aj naďalej vyjadruje skepsu – v posledných mesiacoch varoval, že tvrdenia FTC „zaťažujú škrípajúce antimonopolné precedensy tejto krajiny“.
Antimonopolné právne predpisy a súdne spory patria k najzložitejším oblastiam federálneho právneho systému.
Boasberg však dal priestor obom stranám, aby pred súdom predložili svoje argumenty. Medzi svedkami figuruje okrem iných aj samotný Zuckerberg, bývalá prevádzková riaditeľka Mety Sheryl Sandbergová a vedúci pracovníci konkurenčných platforiem, ako sú TikTok a Snapchat.
Súdny proces by mal trvať až do leta a verdikt by mohol padnúť v júli.
Európsky pohľad: tvrdšie pravidlá a tlak na zdaňovanie
Zatiaľ čo americké orgány riešia možný monopol spoločnosti Meta súdnou cestou, Európska únia sa rozhodla technologických gigantov systematicky regulovať prostredníctvom novej legislatívy. Zákon o digitálnych trhoch (DMA) vstúpil do platnosti 1. novembra 2022 a 2. mája 2023 sa začal uplatňovať na takzvaných „strážcov prístupu“, t. j. platformy ako Meta, Google či Amazon, s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž.
Spolu so zákonom o digitálnych službách (DSA), ktorý nadobudol plnú účinnosť 17. februára 2024, tvorí právny rámec, ktorý má chrániť spotrebiteľov v EÚ, obmedziť dominanciu veľkých platforiem a zvýšiť ich zodpovednosť.
Európska komisia zároveň odmietla tlak zo strany Spojených štátov, ktoré ju obvinili z „právnej vojny“ proti americkým firmám. Podľa hovorcu Komisie sú digitálne pravidlá EÚ nezávislé a nie sú predmetom rokovaní v rámci obchodných dohôd.
Okrem prísnej regulácie Brusel zvažuje aj zavedenie digitálnej dane pre americké firmy pôsobiace na európskom trhu. Predsedkyňa Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že cieľom je, aby technologické spoločnosti platili dane tam, kde vytvárajú hodnotu a zisk – teda aj v jednotlivých štátoch EÚ.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
