Súboj USA proti partnerstvu Číny a Ruska v boji o arktické zdroje naberá na obrátkach
Cieľom novoprijatej stratégie USA je posilniť kapacity USA v Arktíde prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce so spojencami tvárou v tvár agresii zo strany Číny a Ruska.
Vedenie Pentagonu predstavilo svoju najnovšiu stratégiu pre Arktídu v čase zostrujúceho sa súperenia o geopolitickú nadvládu s Čínou a Ruskom.
Stratégia sa zameriava na rastúcu militarizáciu regiónu zo strany Pekingu a Moskvy v kontexte rastúcich pretekov o prírodné zdroje. „Arktída je strategicky dôležitá pre bezpečnosť Spojených štátov,“ povedala námestníčka amerického ministra obrany Kathleen Hicksová novinárom počas brífingu 22. júla.
Hicksová dodala, že pre národnú bezpečnosť je nevyhnutné, aby Spojené štáty zabezpečili, že Arktída „zostane bezpečným a stabilným regiónom“ tvárou v tvár rastúcej agresii čínskeho režimu a Ruska na celom svete.
Stratégia nariaďuje americkej armáde, aby prijala „prístup monitorovania a reakcie“ a zároveň „vykonávala primeranú prítomnosť“ v regióne prostredníctvom koordinácie so spojencami v Arktíde v otázkach týkajúcich sa stratégie, výcviku a vybavenia.
Hicksová opísala stratégiu ako súčasť „celovládneho“ úsilia o posilnenie odstrašenia a pripravenosti USA v Arktíde prostredníctvom pravidelného výcviku a cvičení so spojencami, ako aj investícií do nových systémov, vesmírnych spôsobilostí a vybavenia pre chladné počasie.
Obsahuje aj smernicu o modernizácii Severoamerického veliteľstva vzdušno-kozmickej obrany, prostredníctvom ktorého Spojené štáty a Kanada reagujú na nové hrozby v severoamerickom vzdušnom priestore.
Stratégia je prvou stratégiou Pentagonu prijatou od roku 2019 a nadväzuje na Národnú stratégiu pre Arktídu, ktorú Bidenova administratíva predstavila v roku 2022. V stratégii sa tiež uvádza cieľ USA udržať Arktídu ako „mierovú, stabilnú, prosperujúcu a spolupracujúcu“ a zároveň čeliť komunistickej Číne, ktorá v regióne predstavuje „náročný problém“.
Arktída obsahuje obrovské zásoby prírodných zdrojov vrátane ropy, zemného plynu, kovov vzácnych zemín, diamantov a nedotknutých loveckých revírov. V poslednom desaťročí čínsky režim zintenzívnil svoje snahy o získanie moci v regióne, čiastočne s cieľom zmocniť sa týchto zdrojov pre seba.
V roku 2012 Čínska komunistická strana vyhlásila Čínu za „takmer arktický štát„, hoci jej najbližšie územie je vzdialené približne 1 500 km. Odvtedy čínsky režim viac ako zdvojnásobil svoje investície do arktických projektov, pričom sa zameral na ťažbu nerastných surovín a vedeckú angažovanosť, ktorá by mohla pomôcť zlepšiť jeho vojenské kapacity.
Čína sa tiež snaží vybudovať nový hospodársky koridor cez tento región. Takzvaná polárna hodvábna cesta by spojila Áziu a Európu tým, že by prechádzala otvorenými vodnými cestami Arktídy pozdĺž severného pobrežia Ruska namiesto toho, aby prechádzala cez prísnejšie strážený Indopacifik.
Následne sa zvýšil prílev obchodných, vedeckých a vojenských plavidiel do regiónu, čím sa zmenila dlho nerušená geografická a strategická realita. „V posledných rokoch sme zaznamenali nárast ich [Číny a Ruska] spolupráce,“ povedala Iris Fergusonová, námestníčka ministra obrany pre Arktídu a globálnu odolnosť. „Videli sme aj vojenské cvičenia… pri pobreží Aljašky.“
Hicksová označila prebiehajúcu strategickú spoluprácu medzi Čínou a Ruskom za „znepokojujúcu“ a uviedla, že je pravdepodobné, že čínsky vedecký výskum v Arktíde bude mať vojenské využitie. „Vždy nás znepokojuje, že to má vojenský aspekt,“ povedala. „Je nevyhnutné, aby spoločné sily boli vybavené a vycvičené tým, čo potrebujú na to, aby v Arktíde uspeli.“
Hicksová uviedla, že Spojené štáty investujú do vybavenia pre chladné počasie rovnako, ako predtým investovali do špecializovaného vybavenia pre nasadenie na Blízkom východe. Medzi tieto investície patrí predovšetkým vývoj a nasadenie polárnych ľadoborcov, ktoré sú potrebné na rozbíjanie mäknúceho ľadu na arktických obchodných trasách počas letných mesiacov.
V súčasnosti majú Spojené štáty len dva dieselové ľadoborce, pričom životnosť oboch sa blíži ku koncu. Spojenec USA Fínsko ich má 12 a Kanada deväť. Rusko sa môže pochváliť približne 30 ľadoborcami s dieselovým pohonom a siedmimi ľadoborcami s jadrovým pohonom.
Biely dom začiatkom tohto mesiaca oznámil, že Spojené štáty budú spolupracovať s Kanadou a Fínskom na spoločnej výstavbe ich flotily ľadoborcov, keďže sa snažia posilniť svoju obranu v Arktíde. Pakt o spolupráci v oblasti ľadoborcov (ICE Pact) uľahčí spoluprácu v oblasti polárnych ľadoborcov a zlepší výmenu informácií o súvisiacich otázkach. Umožní tiež personálu a odborníkom z každej krajiny absolvovať školenia v lodeniciach všetkých troch krajín.
Pôvodný článok
