Sú Trumpove clá naozaj clami? (Komentár)
U nás aj v zahraničí vypukla hystéria kvôli hrozbám prezidenta Donalda Trumpa, že zavedie obchodné clá voči konkrétnym krajinám. Americkí aj zahraniční kritici ich rôzne odsudzovali ako kontraproduktívne a samovražedné alebo ako nespravodlivé, imperialistické a xenofóbne.
Doktrinárski ekonómovia určite clá nenávidia. Sťažujú sa, že clá zaťažujú spotrebiteľov vyššími cenami s cieľom chrániť slabé domáce priemyselné odvetvia, ktoré chránené pred konkurenciou nebudú mať motiváciu zvyšovať efektívnosť.
Ich ideálom je „voľný“ obchod. Voľný globálny trh by vraj mal sám rozhodnúť, ktoré konkrétne odvetvie v akej krajine dokáže vyprodukovať najlepší tovar pre svetových spotrebiteľov, či už v podobe nižších cien, lepšej kvality alebo oboch.
Aj keď sa „voľný obchod“ zmení na „neférový obchod“ – ako napríklad obrovské obchodné prebytky Číny – mnohí neoliberálni ekonómovia stále trvajú na tom, že aj dotovaný zahraničný dovoz je prospešný.
Lacný dovoz údajne stále znižuje ceny pre spotrebiteľov, stále núti domácich výrobcov šetriť, aby zostali konkurencieschopní, a stále prináša „tvorivú deštrukciu“, pretože neefektívne domáce odvetvia riadne ustupujú efektívnejším, trhovo orientovaným odvetviam.
Mnohých dovozcov do Spojených štátov však podporujú ich vlastné vlády. Môžu sa javiť ako konkurencieschopnejší len preto, že ich vlády chcú predávať výrobky so stratou, aby získali podiel na trhu, dotujú režijné náklady svojich spoločností, aby chránili domácu zamestnanosť, alebo sa snažia vytvoriť monopol v strategickom odvetví.
Keď však Trump pohrozil zavedením ciel proti Mexiku, Kanade, Kolumbii, Venezuele, Číne alebo Európskej únii, vôbec nešlo primárne o podporu konkrétnych neefektívnych amerických priemyselných odvetví. Namiesto toho rozčúlený Trump hrozil Mexiku clami z troch dôvodov.
Odmietol sa zaoberať nezákonným mnohomiliardovým vývozom smrtiaceho fentanylu do Spojených štátov zo strany mexických kartelov. Kartely beztrestne nakupujú surový fentanyl dodávaný z Číny a pašujú ho cez priepustnú hranicu. Výsledkom je, že za posledné desaťročie zomrelo na následky užívania fentanylu viac Američanov, ako ich padlo vo všetkých vojnách 20. storočia.
Po druhé, Mexiko zablokovalo všetky americké snahy o zastavenie vývozu miliónov nelegálnych prisťahovalcov do Spojených štátov – len za posledné štyri roky ich bolo 10 až 12 miliónov.
Mexiko k tomu pridáva ešte ďalšiu urážku, pretože získava príjem z prevodov finančných prostriedkov vo výške približne 63 miliárd dolárov, ktoré posielajú jeho bývalí občania žijúci teraz v Spojených štátoch a často sú dotovaní americkými daňovými poplatníkmi.
Po tretie, Mexiko každoročne zvyšuje svoje prebytky amerického obchodu. Nerovnováha teraz dosahuje závratnú sumu takmer 170 miliárd dolárov.
Trump sa vyhrážal Kanade, pretože doteraz odmietala strážiť svoju stranu otvorenej a čoraz nebezpečnejšej hranice. A prebytok vo výške 50 miliárd dolárov navýšila tým, že na mnohé americké výrobky zaviedla asymetrické clá. Kanada tiež odmietla splniť sľub NATO, že bude vynakladať dve percentá svojho HDP na obranu.
Mizerných 1,37 % kanadských výdavkov je založených na americkej veľkorysosti. Samotné Spojené štáty chránia Kanadu pod americkým jadrovým štítom a dotujú flákačov v rámci NATO, ako je Kanada tým, že financujú približne 16 % rozpočtu tejto 32-člennej aliancie, a tiež strážia medzinárodné moria.
Pokiaľ ide o Venezuelu a Kolumbiu, oba komunistické štáty zámerne vyprázdnili svoje väznice, aby mohli poslať do Spojených štátov státisíce nelegálnych prisťahovalcov, z ktorých mnohí sú násilníci. Robia to buď z bezohľadných vlastných záujmov, nenávisti, alebo zo strategickej túžby oslabiť Ameriku.
Zvláštnym prípadom je Čína. Celý jej vzostup v 20. storočí bol založený na krádežiach amerických technológií, dodávaní jej výrobkov na americký trh za ceny nižšie, ako sú výrobné náklady, aby získala podiel na trhu, a núteniu amerických spoločností k premiestneniu, offshoringu a outsourcingu – a z nášho priemyselného zázemia sa stal „hrdzavý pás“.
Európska únia má so Spojenými štátmi obrovský prebytok vo výške pol bilióna dolárov. Ako to? Pretože Spojené štáty takmer 80 rokov dotovali jej obranu počas studenej vojny a po nej. Európa sa správa, akoby sa spamätávala z druhej svetovej vojny, aby mohla asymetrickými clami zasiahnuť údajne neobmedzene bohatého amerického mecenáša.
Zoberme si rôzne Trumpove „clá“, na ktoré sa vrhla rozčúlená a teraz 36 biliónov dolárov zadlžená Amerika. Takmer žiadne z nich nespĺňa tradičnú definíciu ciel na ochranu priemyslu. Namiesto toho sú najnovším nástrojom amerického vplyvu, ktorý sa používa len vtedy, keď zlyhajú desaťročia trvajúce dvojstranné diplomatické rokovania, samity, prosby a prázdne hrozby.
Trump teda nie je merkantilista. Namiesto toho sa snaží zastaviť mnohomiliónový prílev zahraničných zločincov, prekračovanie hraníc miliónmi nelegálnych prisťahovalcov, vývoz drog zabíjajúcich Američanov zo strany kartelov, porušovanie predošlých obchodných dohôd a využívanie Spojených štátov spojencami na dotovanie ich vlastnej obrany.
Trumpove clá sú poslednou zúfalou snahou o obnovenie globálnej reciprocity a zachovanie bezpečnosti Ameriky. A naši „šokovaní“ priatelia, spojenci a nepriatelia to v súkromí až príliš dobre vedia.
O autorovi: Victor Davis Hanson je vojenský historik. Je emeritným profesorom na Kalifornskej štátnej univerzite, vedúcim pracovníkom v oblasti vojenskej histórie na Stanfordskej univerzite, členom Hillsdale College a významným členom Centra pre americkú veľkosť. Hanson napísal 17 kníh vrátane „Západný spôsob vojny“, „Polia bez snov“, „Prípad pre Trumpa“ a „Umierajúci občan“.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory Epoch Times.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
