Utorok 11. marca, 2025
Štúdia ukazuje, že vplyv výroby mäsa a mlieka na životné prostredie je o polovicu nižší, ako sa predpokladalo (Pixabay/ Pexels)

Štúdia vyhodnotila vplyv výroby mäsa a mlieka na životné prostredie ako polovičný oproti predpokladom

Hodnotenie dopadu potravín na životné prostredie sa stále viac prepracúva, aby sa výsledky čo najviac približovali realite. Po tom, čo bola vyvinutá nová metrika hodnotenia životného cyklu (LCA), tzv. nutričné LCA (nLCA), sa ňou zaoberala štúdia uverejnená v časopise The International Journal of Life Cycle Assessment.

Hodnotenie vplyvu pestovania potravín na životné prostredie musí podľa nových metrík zohľadňovať aj nutričnú kvalitu a hodnotu potravín. Napríklad nutričné hodnoty mäsa a šalátu sú veľmi odlišné, a preto sa po novom vplyv potravín na životné prostredie nevypočítava len na základe množstva, kalórií alebo podielu jednej živiny, ale zohľadňujú sa všetky živiny potrebné pre ľudský organizmus ako celok.

Vplyv potraviny sa už nevzťahuje len na jej hmotnosť (1 kg výrobku), ale na jej celkové nutričné vlastnosti.

„Na základe týchto nových a presnejších výpočtov je napríklad vplyv vysokokvalitných potravín živočíšneho pôvodu, ako je mäso, na životné prostredie o polovicu nižší, než sa predtým počítalo,“ komentuje najnovšiu štúdiu založenú na kvalite bielkovín portál faktaomase.cz, ktorý je súčasťou iniciatívy European Livestock Voice.

V štúdii z roku 2022 sa zistilo, že pri použití novej presnejšej metriky sa vplyv mäsových a mliečnych výrobkov na životné prostredie znížil takmer o polovicu, zatiaľ čo vplyv rastlinných výrobkov sa zvýšil takmer o 60 %.

Vysvetlenie je jednoduché: na to, aby ľudské telo prosperovalo, potrebuje stravou dopĺňať určité živiny. Na zabezpečenie celého spektra týchto živín je potrebné pestovať oveľa viac rastlinných produktov než mäsových výrobkov.

„Vo svetle týchto zistení má výroba potravín živočíšneho pôvodu oveľa menší vplyv na životné prostredie, než sa doteraz predpokladalo, a to vďaka vyššej kvalite živočíšnych bielkovín, čo znamená, že na uspokojenie dopytu je potrebné menej potravín, a teda aj menší vplyv na životné prostredie,“ komentuje štúdiu server faktaomase.cz.

Štúdia talianskych vedcov uverejnená v časopise Scientific Reports porovnávala vplyv 15 rastlinných a živočíšnych potravín na životné prostredie vrátane fazule, karfiolu, hovädzieho mäsa, rýb, kukurice, mlieka, hrachu, zemiakov, quinoy a ryže.

„Ak sa vezme do úvahy množstvo potravín potrebných na zabezpečenie všetkých esenciálnych aminokyselín pre 70 kg vážiacu osobu, má hovädzie mäso lepšie ekologické parametre ako ostatné produkty,“ píše sa na stránke factsomase.com o talianskej štúdii.

Naopak, niektoré rastlinné produkty majú podľa webstránky väčší vplyv na životné prostredie, pretože „nemajú dostatok esenciálnych aminokyselín“, čo vedie k potrebe dopestovania podstatne väčšieho množstva potravín nutných na získanie celého fondu aminokyselín.

Tento pohľad zohľadňuje kvalitu bielkovín v metrike životného cyklu (nLCA), stráviteľnosť a biologickú dostupnosť všetkých bioaktívnych látok a mikroživín.

Ide v podstate o spoločné posudzovanie hustoty živín a zdravotných účinkov.

„Zistenie, že produkty živočíšneho pôvodu, najmä tie bohaté na vysokokvalitné bielkoviny, majú nižší vplyv na životné prostredie, než sa doteraz odhadovalo, spochybňuje doterajšie predpoklady,“ píše web faktaomase.cz.

Politiky globálnej udržateľnosti by podľa podporovateľov metriky nLCA mali integrovať tieto spresnené metriky, aby sa zabezpečilo, „že sa budú rovnako zohľadňovať aspekty životného prostredia i ľudského zdravia“.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj