Viac času stráveného sedením spôsobuje deťom vyššie riziko infarktu a mŕtvice v dospelosti
Výskumníci vo Fínsku zistili, že sedavý spôsob života a nečinnosť v detstve môžu viesť k vyššej pravdepodobnosti srdcového infarktu a mŕtvice v neskoršom veku, a to aj u ľudí s normálnou hmotnosťou a krvným tlakom.
Štúdia, ktorú viedol Dr. Andrew Agbaje z Univerzity vo východnom Fínsku v Kuopiu, bola prvou svojho druhu, ktorá skúmala kumulatívny vplyv sedavého spôsobu života u mladých ľudí na poškodenie srdca v neskoršom veku. Uskutočnila sa medzi 766 deťmi, z ktorých 55 % tvorili dievčatá a 45 % chlapci, dostali 11-ročné deti inteligentné hodinky, ktoré 7 dní sledovali ich aktivitu. Účastníci štúdie potom dostali inteligentné hodinky, ktoré nosili opäť sedem dní vo veku 15 a 24 rokov.
Výskumníci potom zmerali hmotnosť ľavej srdcovej komory pomocou echokardiografie – typu ultrazvukového vyšetrenia, ktoré skúma srdce a okolité cievy – vo veku 17 a 24 rokov a uviedli ju v gramoch v pomere k výške.
Potom analyzovali súvislosť medzi sedavým štýlom života vo veku od 11 až 24 rokov a meraniami srdcovej činnosti vo veku od 17 až 24 rokov po úprave faktorov, ktoré by mohli tento vzťah ovplyvniť, ako sú pohlavie, krvný tlak, telesný tuk, fajčenie, fyzická aktivita a sociálno-ekonomický status.
Štúdia sa uskutočnila sa v rámci širšej štúdie „Children of the 1990s“ Bristolskej univerzity, v ktorej bolo viac ako 14 000 detí (narodených v rokoch 1991 až 1992) a ich rodiny „intenzívne sledované“ viac ako 25 rokov s cieľom pochopiť environmentálne a genetické faktory, ktoré ovplyvňujú zdravie a vývoj.
Výsledok štúdie
Výskumníci zistili, že vo veku 11 rokov strávili deti sedavým spôsobom života v priemere 362 minút denne (približne 6 hodín), vo veku 15 rokov 474 minút denne (8 hodín) a vo veku 24 rokov 531 minút denne (takmer 9 hodín). Celkovo zistili, že čas strávený sedavým spôsobom života sa od detstva do mladej dospelosti zvýšil v priemere o 169 minút (takmer 3 hodiny) denne.
Vedci uviedli, že každé zvýšenie sedavého času o jednu minútu vo veku od 11 do 24 rokov bolo spojené s nárastom hmotnosti ľavej komory o 0,004 g/m27, keď boli účastníci štúdie vo veku 17 až 24 rokov.
„Po vynásobení 169 minútami dodatočnej nečinnosti to zodpovedá dennému nárastu o 0,7 g/m2.7 – čo zodpovedá trojgramovému nárastu hmotnosti ľavej komory medzi echokardiografickými meraniami pri priemernom náraste výšky.“ Predchádzajúca štúdia u dospelých zistila, že „podobný nárast hmotnosti ľavej komory (1 g/m2.7) v priebehu siedmich rokov bol spojený s dvojnásobným zvýšením rizika srdcových ochorení, mozgovej príhody a úmrtia“.
Aj v mnohých ďalších štúdiách sa zistilo, že zvýšenie hmotnosti ľavej komory môže viesť k vyššiemu riziku kardiovaskulárnych ochorení, ischemickej choroby srdca, srdcového zlyhania a mŕtvice.
Rodičia by mali povzbudzovať deti a dospievajúcich, aby sa viac hýbali
Vysoký krvný tlak je hlavným rizikovým faktorom srdcových ochorení a nezdravá hladina cholesterolu, cukrovka a obezita môžu tiež zvyšovať riziko srdcových ochorení.
„Deti trávili sedavým spôsobom života viac ako šesť hodín denne a v čase, keď dosiahli mladú dospelosť, sa tento čas zvýšil takmer o tri hodiny denne,“ uviedol autor štúdie Dr. Agbaje.
„Naša štúdia ukazuje, že hromadenie neaktívneho času je spojené s poškodením srdca bez ohľadu na telesnú hmotnosť a krvný tlak. Rodičia by mali deti a dospievajúcich povzbudzovať k väčšiemu pohybu tým, že ich budú vodiť na prechádzky a obmedzia čas strávený na sociálnych sieťach a pri videohrách,“ pokračovala. „Všetky tie hodiny strávené pri obrazovkách u mladých ľudí prispievajú k ťažšiemu srdcu, čo, ako vieme zo štúdií u dospelých, zvyšuje pravdepodobnosť infarktu a mŕtvice.“
Pôvodný článok
