Štúdia: lockdowny zabránili len malému počtu úmrtí v porovnaní s úmrtiami počas bežnej chrípkovej sezóny
Vedci dospeli k záveru, že lockdowny by mali byť pri manažovaní budúcich pandémií „jednoznačne zamietnuté“, pretože sa im nepodarilo výrazne znížiť počet úmrtí.
Odborníci z Univerzity Johnsa Hopkinsa a Lundskej Univerzity tvrdia, že opatrenia prijaté na obmedzenie covidu-19 na jar 2020 nedokázali výrazne znížiť počet úmrtí a zároveň spôsobili vážne ekonomické a sociálne škody.
Správa z júna 2023 zverejnená v Inštitúte pre ekonomické záležitosti uvádza, že opatrenia zabránili relatívne malému počtu úmrtí v porovnaní s bežnou chrípkovou sezónou.
Znamená to, že opatrenia zabránili približne 1 700 úmrtiam v Anglicku a Walese, približne 6 000 úmrtiam v celej Európe a približne 4 000 úmrtiam v Spojených štátoch.
Ak tieto čísla porovnáme s bežnou chrípkovou sezónou, v Anglicku a Walese zomrie na chrípku 18 500 až 24 800 ľudí, v Európe 72 000 ľudí a v USA zaznamenávajú 38 000 úmrtí na chrípku.
Výrazný kontrast
Štúdia zaznamenala „výrazný kontrast“ s predchádzajúcimi modelovými odhadmi profesora Neila Fergusona a londýnskej Kráľovskej univerzity z marca 2020, ktoré predpovedali, že opatrenia zachránia viac ako 400 000 životov vo Veľkej Británii a viac ako dva milióny životov v Spojených štátoch.
Podľa výskumu zohrali významnú úlohu pri zmierňovaní pandémie dobrovoľné zmeny v správaní, ako je sociálny odstup. Tieto zmeny „účinne znížili počet úmrtí na covid-19 vo Švédsku“, teda v krajine, ktorá nezaviedla „drakonické obmedzenia.“
„To je v súlade s dôkazmi zo začiatku pandémie ukazujúcimi, že dobrovoľné opatrenia začali znižovať prenos nákazy ešte pred lockdownami,“ dodáva sa v správe. Autori poznamenávajú, že prísnejšie obmedzenia, ako napr. zákaz vychádzania alebo zatváranie škôl priniesli veľmi vysoké náklady, avšak len zanedbateľný zdravotný prínos.
Autori štúdie označili lockdowny za „globálne politické zlyhanie gigantických rozmerov“. Štúdia „ukazuje, že obmedzenia boli nesplneným sľubom. Mali zanedbateľné účinky na zdravie, ale pre spoločnosť mali katastrofálne ekonomické, sociálne a politické dôsledky. Lockdowny predstavujú veľmi pravdepodobne najväčšiu politickú chybu v modernej dobe,“ napísal jeden zo spoluautorov štúdie Lars Jonung, emeritný profesor Centra finančných štúdií Knuta Wicksella na Lundskej univerzite vo Švédsku.
Profesor Steve H. Hanke, ďalší zo spoluautorov, ktorý je profesorom aplikovanej ekonómie a spoluriaditeľom Inštitútu aplikovanej ekonómie, globálneho zdravia a štúdií obchodných podnikov na Univerzite Johnsa Hopkinsa, uviedol:
„Pokiaľ ide o covid-19, epidemiologické modely majú veľa spoločného: pochybné predpoklady, za vlasy pritiahnuté katastrofické predpovede, ktoré sa míňajú účinkom a málo poučenia. Vedecké poznatky o lockdownoch sú jasné, údaje sú k dispozícii: zachránené životy boli kvapkou v mori v porovnaní s ochromujúcimi vedľajšími dôsledkami.“
Výskum dospel k záveru, že pokiaľ sa neobjavia podstatné alternatívne dôkazy, mali by sa lockdowny počas budúcich pandémií „jednoznačne zamietnuť.“
Hovorca britskej vlády uviedol pre denník The Epoch Times e-mailom: „Sme odhodlaní poučiť sa zo záverov covidového vyšetrovania, ktoré budú hrať kľúčovú úlohu pri vládnom plánovaní a prípravách na budúcnosť.“
Denník Epoch Times sa obrátil na Kráľovskú univerzitu v Londýne so žiadosťou o vyjadrenie.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
