Štúdia sledovala ľudí od detstva do staroby: čo je základom dobrého a zdravého života?
Vedci z Harvardu zahájili v roku 1938 štúdiu, ktorá sa bez ich vedomia neskôr stala najdlhšie trvajúcou štúdiou o živote dospelých, aká sa kedy uskutočnila.
Cieľom Harvardskej štúdie o vývoji dospelého človeka, ktorá sa realizuje už osemdesiaty piaty rok, bolo získať poznatky o ľudskom zdraví a prispieť k poznaniu toho, čo robí ľudí v živote šťastnými a čo im prospieva, namiesto toho, aby sa zameriavali na to, čo u nich spôsobuje zdravotné problémy.
Prvá generácia
Štúdia sa začala v roku 1938 a sledovala životy dvoch skupín mužov.
Prvú skupinu tvorilo 268 študentov druhého ročníka Harvardskej univerzity – mladých mužov, ktorí zažili veľkú hospodársku krízu a ukončili štúdium počas druhej svetovej vojny.
Do druhej skupiny bolo zahrnutých 456 chlapcov z najchudobnejších štvrtí Bostonu. Títo chlapci boli do štúdie vybraní na základe toho, že pochádzali z najchudobnejších bostonských rodín – mnohí z nich žili v panelákoch bez teplej a studenej vody.
Celkovo sa štúdie zúčastnilo 724 mužov.
Informácie, ktoré sa zozbierali, boli komplexné. Vedci rozdali účastníkom štúdie podrobné dotazníky, vyžiadali si od ich lekárov zdravotné záznamy, odobrali im vzorky krvi a vyhotovili snímky mozgu. S chlapcami, mladými mužmi a ich rodinami viedli rozhovory priamo u nich doma.
Druhá generácia
Štúdia, ktorá v súčasnosti sleduje štyri generácie, nedávno rozšírila svoj výskum o viac ako 2 000 ľudí z pôvodných rodín. Táto nová fáza projektu sa zameriava na skúmanie vplyvu skúseností z raného detstva na zdravie a proces starnutia. Cieľom tejto časti projektu je preskúmať, ako skúsenosti z raného detstva ovplyvňujú zdravie a proces starnutia v priebehu času.
Pred viac ako desiatimi rokmi boli do štúdie zahrnuté aj manželky mužov z oboch skupín. Týmto sa podarilo rozšíriť ich záber a prehĺbiť pochopenie toho, čo prispieva k šťastnému a spokojnému životu.
Obrovské množstvo informácií, ktoré táto štúdia nahromadila, prinieslo rozsiahle výsledky. Podľa nadácie The Lifespan Research Foundation, ktorá viedla štúdiu, bolo na základe zozbieraných údajov publikovaných 200 vedeckých prác a napísaných deväť kníh. Nadácia ďalej uvádza, že 15-percentná miera vyradenia účastníkov zo štúdie je v rámci dlhodobých výskumných štúdií najnižšia.
Za viac ako 80 rokov od začiatku štúdie vedci zozbierali obrovské množstvo údajov o fyzickom a duševnom zdraví účastníkov a o ich osobnom, pracovnom a spoločenskom živote.
Výsledky štúdie: Ako prežiť šťastný život?
Robert Waldinger, profesor psychiatrie na harvardskej lekárskej fakulte a štvrtý hlavný autor štúdie, v prednáške na konferencii TED v roku 2015 zdôraznil, že kľúčovým zistením spomínanej štúdie je poznatok o tom, ako nás dobré vzťahy dokážu udržať zdravšími a šťastnejšími. Podľa neho sú vzťahy v živote ľudí dôležitejším faktorom zdravého a šťastného života ako hladina cholesterolu alebo krvného tlaku.
Vzťahy sú kľúčové
Väčšina z nás bola vychovaná v presvedčení, že ak chceme mať „dobrý“ život, mali by sme tvrdo pracovať, vyštudovať dobrú školu, mať úspešnú kariéru a zarábať veľa peňazí. Keď však rozprávame o dobrom a šťastnom živote, často zabúdame hovoriť o budovaní pevných vzťahov, o láskavosti a dôležitosti rodiny.
Pri skúmaní životov mužov mali možnosť získať dôležité poznatky o vzťahoch. Prvým zistením je, že sociálny kontakt nám prospieva, a naopak, osamelosť škodí nášmu fyzickému aj duševnému zdraviu. Ľudia so silnejšími sociálnymi väzbami sú šťastnejší, majú pevnejšie zdravie a dožívajú sa vyššieho veku. Naproti tomu tí, ktorí sú viac izolovaní, zažívajú pravý opak – sú menej šťastní a ich zdravotný stav vrátane mozgových funkcií sa začína zhoršovať skôr. Títo ľudia aj skôr umierajú.
Štúdia zdôrazňuje, že predtým, ako sa vrhneme na sociálne siete a začneme si horúčkovito pridávať nových priateľov, musíme si ujasniť, že nie je dôležité budovať vzťahy na kvantite, ale na kvalite. Dôležité je mať niekoho, kto nás podporí, keď to najviac potrebujeme, či už je to priateľ, partner alebo člen rodiny. Z výsledkov štúdie vyplýva, že život v podporných a láskyplných vzťahoch prispieva k celkovému zdraviu, zatiaľ čo život plný konfliktov má na naše fyzické a duševné zdravie skôr negatívny dopad.
V rámci výskumu z roku 2019 sa uskutočnilo pozorovanie vplyvu manželských konfliktov na zdravie človeka. Vedci sledovali 373 párov počas prvých 16 rokov manželstva. Cieľom bolo zistiť, ako sa ich nezhody týkajúce sa rôznych tém – napríklad detí, financií, príbuzných a voľného času – odrazili na ich zdraví. Výsledky ukázali, že konflikty v manželstve sú spojené s negatívnym vplyvom na zdravie páru a tieto účinky sa časom kumulujú.
„Častejšie manželské nezhody v danom roku súviseli so zhoršením ich subjektívneho zdravia, zatiaľ čo kumulatívne účinky nezhôd počas prvých 16 rokov manželstva viedli k zhoršeniu zdravia manželiek,“ uvádza sa v štúdii.
Čo je dôležité
Otázka dôležitosti kvalitných vzťahov pre naše zdravie a pohodu nie je žiadnou novinkou – už staroveké národy si veľmi dobre uvedomovali prínosy zdravých, láskyplných vzťahov a budovania silných komunít. S postupnými zmenami v spoločnosti a odklonom od života v malých, uzavretých skupinách, ako žili naši predkovia, sme väčšinou tieto sociálne väzby stratili. Čoraz viac sa spoliehame na technológie, aby sme túto medzeru vyplnili, a naďalej zostávame žiť vo svete, v ktorom sa čoraz viac ľudí cíti izolovane a osamelo.
Osamelosť
Počas covidu-19 došlo k znepokojujúcemu nárastu pocitu osamelosti v dôsledku sociálneho odcudzenia, zatvárania podnikov a karantén. Žiaľ, tento problém naďalej pretrváva, najmä medzi mladými dospelými a ľuďmi s nižším príjmom, ako vyplýva z prieskumu spoločnosti Gallup Panel, ktorého sa zúčastnilo 5 167 dospelých Američanov. Až 17 % dospelých Američanov oslovených v prieskume začiatkom roka 2023 uviedlo, že sa väčšinu dňa cítia osamelo.
V roku 2021 japonská vláda prijala opatrenia na boj proti pretrvávajúcemu problému osamelosti v krajine, ktorý je umocnený najmä pandémiou a rastúcim počtom samovrážd, najmä medzi pracujúcimi ženami a slobodnými matkami. V reakcii na to vtedajší premiér Jošihide Suga vymenoval Tetsushiho Sakamota za ministra pre osamelosť. Jeho cieľom bolo bojovať proti rastúcej sociálnej izolácii a osamelosti v krajine. Japonsko týmto rozhodnutím nadviazalo na iniciatívu Spojeného kráľovstva, ktoré v roku 2018 vymenovalo svojho prvú ministerku pre osamelosť s cieľom riešiť zdravotné a sociálne problémy súvisiace s osamelosťou a sociálnou izoláciou.
Ako si budovať silné vzťahy
Hoci je vytváranie silných a trvalých vzťahov kľúčové pre naše zdravie a pohodu, nie je to vždy jednoduché. Vzťahy môžu byť zložité, plné turbulencií a chaosu, ale s trochou starostlivosti môžu prekvitať a vydržať celý život.
Nižšie uvádzame niekoľko odporúčaní, ako vo svojom živote rozvíjať vzťahy a vytvárať nové:
- Nájdite si každý týždeň čas na rozhovor s priateľom/priateľkou, s ktorými ste sa už dlho nevideli.
- Pravidelne chodievajte na kávu alebo obed s priateľom.
- Vytvorte si zoznam priateľov, s ktorými ste sa už dlho nerozprávali. Napíšte im správu alebo im zavolajte a skontaktujte sa s nimi.
- Pri vybavovaní svojich záležitostí sa usmejte na ľudí, ktorí vás obslúžili pri pokladni alebo v reštaurácii, a pozdravte ich; rozveselí vás to a pravdepodobne aj vy rozveselíte ich.
- Vyhraďte si čas na svojich blízkych a prejavte im svoju vďačnosť.
- Vymeňte sledovanie televízie za prechádzku alebo večeru so svojou drahou polovičkou.
- Keď sa vám vybaví nejaká vtipná spomienka na ľudí, zavolajte im a podeľte sa o ňu – obaja sa zasmejete a posilníte vzťah.
- Zapojte sa ako dobrovoľník, napríklad v nemocnici, v domove dôchodcov, v útulku pre bezdomovcov či v záchrannej stanici pre zvieratá.
- Absolvujte nejaký kurz alebo sa prihláste do klubu; spoznáte tak nových ľudí so spoločnými záujmami a rozšírite svoj spoločenský okruh.
Úvahy na záver
Všetci dobre vieme, že mať dobrých priateľov, silný sociálny okruh a láskyplné vzťahy nám dodáva pocit pohody. Blízki ľudia nám pomáhajú zmierniť stres, ktorý život nevyhnutne prináša. Umožňujú nám vypustiť paru bez toho, aby nás odsudzovali. Ponúkajú nám podporu, keď sa nám niečo nedarí a zdieľajú s nami radosť, keď sa nám darí. Život nás niekedy môže vzdialiť od ľudí, ktorí sú pre nás dôležití, ale ako ukázala najdlhšia štúdia na svete, pestovanie týchto vzťahov má zmysel. Život sa vďaka nim stáva hodnotnejším.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
