Štúdia: Diagnóza ADHD súvisí so skrátenou dĺžkou života až o 11 rokov
U žien s ADHD bolo zistené výraznejšie skrátenie dĺžky života ako u mužov.
Nová britská štúdia zistila, že u dospelých s diagnózou poruchy pozornosti a hyperaktivity (ADHD) sa môže dĺžka života skrátiť až o dekádu.
Výskumníci z University College London (UCL) analyzovali údaje od viac ako 30 000 dospelých s diagnostikovanou poruchou ADHD a viac ako 300 000 účastníkov bez nej. Muži s ADHD sa dožívali v priemere približne 73 rokov (v porovnaní s 80 rokmi u ich rovesníkov bez ADHD). Ženy s ADHD mali priemernú dĺžku života 75 rokov (v porovnaní s takmer 84 rokmi u kontrolnej skupiny).
Podľa štúdie uverejnenej 23. januára v časopise The British Journal of Psychiatry to znamená potenciálne skrátenie očakávanej dĺžky života o 4 – 9 rokov u mužov a o 6 – 11 rokov u žien.
Ide o prvú štúdiu, ktorá tento odhad uskutočnila v britskej populácii „a zdá sa, že je to prvá štúdia tohto druhu kdekoľvek na svete, okrem jednej predchádzajúcej, ktorá využívala americké údaje a veľmi odlišné štatistické metódy,“ uviedol v tlačovej správe Kevin McConway, emeritný profesor aplikovanej štatistiky na Open University v Anglicku, ktorý sa na štúdii nepodieľal.
Aj pri zohľadnení určitej štatistickej odchýlky sú „odhadované rozdiely v očakávanej dĺžke života medzi ľuďmi s diagnostikovanou a nediagnostikovanou ADHD pomerne veľké,“ poznamenal.
Výskumný tím zdôraznil, že ich štúdia nedokázala určiť, prečo ľudia s ADHD nežijú tak dlho. Napriek tomu je veľmi dôležité „identifikovať príčiny predčasných úmrtí, aby sme mohli vyvinúť stratégie na ich prevenciu v budúcnosti,“ uviedla hlavná autorka štúdie Liz O’Nionsová v tlačovej správe.
ADHD môže spôsobovať ťažkosti so sústredením a zvýšenou impulzívnosťou. Čísla sa líšia, ale podľa odhadov trpí poruchou ADHD až 4 % ľudí na celom svete.
Výskum poukázal na niekoľko zásadných nuáns. „Na základe štúdia znakov v komunite a štúdia diagnóz v detstve vieme, že miera ADHD v našej vzorke je len zlomkom toho, čo by mala byť,“ uviedol v jednom z vyhlásení hlavný autor štúdie profesor University College London Josh Stott.
Menej ako jeden z deviatich dospelých s ADHD bol oficiálne diagnostikovaný.
Výskumníci tiež zistili vysoký výskyt súbežných zdravotných ťažkostí vrátane psychických problémov (úzkosť a depresia) a chronických zdravotných problémov (cukrovka, srdcové choroby, epilepsia a dýchacie problémy).
Zistenia ukázali, že takmer 8 % ľudí s podozrením na ADHD uviedlo, že v posledných 12 mesiacoch požiadali o konkrétnu liečbu duševného zdravia, ale nedostali ju.
„Ľudia s ADHD majú mnoho silných stránok a so správnou podporou a liečbou sa im môže dariť,“ poznamenal Stott. „Často im však chýba podpora a je u nich väčšia pravdepodobnosť, že budú zažívať stresujúce životné situácie a sociálne vylúčenie, čo má negatívny vplyv na ich zdravie a sebadôveru,“ ozrejmil.
„V porovnaní s priemerným človekom s ADHD môže mať viac diagnostikovaných osôb ešte ďalšie zdravotné problémy,“ povedala O’Nionsová. „Náš výskum preto môže celkovo nadhodnocovať rozdiel v dĺžke života ľudí s ADHD.“
Výskumníci varujú pred prílišným zovšeobecňovaním výsledkov a upozorňujú na možné obmedzenia v geografickej použiteľnosti (výsledky nemusia byť zovšeobecniteľné pre iné štáty), na rozdiely v rôznych časových obdobiach a na možné nadhodnotenie z dôvodu zdravotnej zložitosti diagnostikovanej populácie.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
