Stres matky počas tehotenstva môže ovplyvniť IQ dieťaťa
Podľa nového výskumu môže úroveň stresu matky počas tehotenstva priamo ovplyvniť IQ jej dieťaťa, presný vplyv stresu ale súvisí s pohlavím dieťaťa.
Zvýšená hladina kortizolu v treťom trimestri súvisí s nižšími hodnotami IQ u sedemročných chlapcov, zatiaľ čo vyššia hladina kortizónu v moči počas tehotenstva bola spojená s vyššími hodnotami IQ u dievčat.
Štúdia prezentovaná v máji na 26. európskom endokrinologickom kongrese v Štokholme objasnila úlohu špecifického placentárneho enzýmu 11β-HSD2 pri regulácii účinkov kortizolu na plod. Tento enzým uľahčuje premenu stresového hormónu kortizolu na jeho inertnú formu, kortizón, a tým reguluje hladiny kortizolu, ktoré sa dostávajú k vyvíjajúcemu sa plodu.
Stresové hormóny matky ovplyvňujú IQ detí rôznym spôsobom
„Sme prví, ktorí skúmajú vzorky moču aj krvi a skúmajú chlapcov a dievčatá oddelene,“ uviedla v tlačovej správe doktorka Anja Fenger Dreyerová, ktorá má doktorát z endokrinológie a je vedúcou výskumnou pracovníčkou.
Výskumný tím z univerzitnej nemocnice v Odense v Dánsku analyzoval údaje o hladinách kortizolu a kortizónu u 943 tehotných žien počas tretieho trimestra. Analyzovali aj testy IQ ich detí vo veku 7 rokov.
Tehotné ženy, ktoré nosili plody mužského pohlavia, mali podľa výsledkov nižšie hladiny cirkulujúceho kortizolu v krvi ako ženy, ktoré nosili plody ženského pohlavia.
Chlapci, ktorí boli v maternici vystavení vyšším hladinám kortizolu, mali v siedmom roku života horšie výsledky v IQ testoch. Naopak, dievčatá dosahovali lepšie výsledky v testoch IQ, ak ich matky mali počas tehotenstva vyššie hladiny kortizónu v moči.
„Naše výsledky ukazujú, že dievčatá môžu byť viac chránené aktivitou placentárneho 11β-HSD2, zatiaľ čo chlapci môžu byť viac zraniteľní prenatálnym pôsobením fyziologického kortizolu matky,“ uviedla Fenger Dreyerová.
Štúdia naznačuje, že aktivita enzýmu 11β-HSD2 účinnejšie chráni plody ženského pohlavia pred možnými negatívnymi účinkami nadmerného množstva stresových hormónov matky, poznamenala.
Duálne účinky
Kortizol je steroidný hormón produkovaný nadobličkami, ktoré sa nachádzajú v hornej časti obličiek. Keď je telo vystavené stresu, uvoľňuje sa kortizol, ktorý pomáha regulovať reakcie organizmu.
Nazýva sa aj „stresový hormón“ a funguje tak, že uvoľňuje glukózu z pečene na udržovanie hladiny energie počas obdobia stresu. Kortizol tiež pomáha regulovať metabolizmus, krvný tlak a potláčať zápaly. Dlhodobý stres však môže telo vystaviť neustálemu pôsobeniu kortizolu, čo môže viesť k zdravotným problémom vrátane hypertenzie a problémov s pamäťou.
U vyvíjajúcich sa detí sa tiež zistilo, že pôsobenie stresových hormónov ovplyvňuje kognitívny a jazykový vývoj.
Dreyerová a jej výskumný tím už predtým skúmali účinky stresových hormónov na vyvíjajúci sa plod. Podľa výsledkov publikovaných v časopise Journal of Neuroendocrinology zistili, že deti vo veku 1 až 3 roky mali pokročilejšie rečové a jazykové schopnosti, ak ich matky mali v treťom trimestri tehotenstva vyššiu hladinu kortizolu v krvi.
„Hoci naša predchádzajúca štúdia ukázala, že prenatálny výskyt kortizolu bol pozitívne spojený s rozvojom jazyka, v tejto štúdii je prenatálny výskyt kortizolu – „priamo“ pomocou kortizolu v krvi a „nepriamo“ pomocou kortizónu v moči – negatívne spojený s výsledkami IQ,“ povedala Dreyerová.
Vysoká prenatálna záťaž kortizolom by mohla mať len dočasný vplyv na kognitívny vývoj dieťaťa.
Podľa Dreyerovej je dôležité poznamenať, že údaje o slovnej zásobe batoliat v predchádzajúcej štúdii vychádzali zo správ rodičov, zatiaľ čo skóre IQ detí v súčasnej štúdii hodnotili vyškolení odborníci pomocou štandardizovaných testov.
Pôvodný článok
