Stoltenberg odchádza z funkcie v NATO s varovaním pred „bezohľadnou rétorikou Ruska“
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg odstúpil z funkcie a odovzdal ju bývalému holandskému premiérovi Markovi Ruttemu. V poslednom rozhovore 65-ročný Stoltenberg uviedol, že členov aliancie NATO by od poskytnutia ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine nemala odradiť „bezohľadná ruská jadrová rétorika“, s ktorou prichádza ruský prezident Vladimir Putin.
Minulý týždeň Putin povedal, že Rusko zvažuje zmenu svojej vojenskej doktríny, ktorá by mu umožnila použiť jadrové zbrane proti krajinám podporujúcim štáty, ktoré zaútočia na Rusko. Spojené štáty a ich spojenci zvažovali, či umožnia Ukrajine použiť konvenčné rakety dodané krajinami NATO proti cieľom hlboko v Rusku.
„Sme svedkami vzorca bezohľadnej ruskej jadrovej rétoriky a správ a toto zapadá do tohto vzorca,“ povedal Stoltenberg počas rozhovoru v sídle NATO neďaleko belgického hlavného mesta Brusel. „Zakaždým, keď sme zintenzívnili našu podporu novými typmi zbraní – bojovými tankami, streľbami dlhého doletu alebo lietadlami F-16 -, Rusi sa nám v tom snažili zabrániť.. Nepodarilo sa im to a ani tento posledný príklad by nemal zabrániť spojencom NATO v podpore Ukrajiny.“
Stoltenberg je 13. generálnym tajomníkom NATO a vo funkcii je už 10 rokov, čo je funkčné obdobie, ktoré prekonal len Holanďan Joseph Luns, ktorý túto funkciu zastával v rokoch 1971 až 1984. Teraz odovzdáva štafetu 57-ročnému Ruttemu, ktorý bol holandským premiérom od roku 2010 do júla tohto roku.
Stoltenberg, bývalý nórsky premiér, nastúpil do funkcie v októbri 2014, niekoľko mesiacov po tom, ako Rusko anektovalo Krym a podporilo povstanie separatistov v ukrajinskom regióne Donbas. V poslednom desaťročí sa NATO vzkriesilo a minulý rok do tejto organizácie – po desaťročiach neutrality – vstúpili Fínsko a Švédsko, čo bol priamy dôsledok ruskej invázie na Ukrajinu.
Novembrové prezidentské voľby v USA by mohli zohrať kľúčovú úlohu v tom, akým smerom sa bude vojna na Ukrajine uberať.
Republikánsky kandidát na prezidenta a bývalý prezident USA Donald Trump sa minulý týždeň stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a povedal, že k vojne nemalo nikdy dôjsť. Počas prezidentskej debaty minulý mesiac povedal, že sa bude usilovať o okamžité ukončenie vojny. Demokratická kandidátka na prezidentku a viceprezidentka USA Kamala Harrisová počas debaty povedala, že podľa jej názoru je potrebné zachovať „zvrchovanosť a územnú celistvosť“ Ukrajiny.
Rutte bol ako holandský premiér verným zástancom Ukrajiny a vyzval európskych lídrov, aby „prestali fňukať“ nad Trumpom a sústredili sa na obranu kontinentu pred Moskvou a jej spojencami.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Putin Rutteho dobre pozná z predchádzajúcich stretnutí. „Očakávame, že Severoatlantická aliancia bude pokračovať v práci tým istým smerom, akým fungovala doteraz,“ povedal Peskov novinárom 1. októbra. „V istom čase existovali nádeje na možnosť budovania dobrých pragmatických vzťahov – prinajmenšom takýto dialóg sa viedol – ale následne vieme, že Holandsko zaujalo dosť nezmieriteľný postoj, postoj o úplnom vylúčení akýchkoľvek kontaktov s našou krajinou… Preto si nemyslíme, že sa v politike aliancie stane niečo výrazne nové.“
V januári NATO na svojej webovej stránke uverejnilo článok, v ktorom uviedlo, že „NATO sa neusiluje o konfrontáciu a nepredstavuje pre Rusko žiadnu hrozbu“. V článku sa uvádzalo, že je „mýtus“, že Ukrajina sa nestane členom NATO. „NATO podporuje právo každej krajiny zvoliť si vlastné bezpečnostné usporiadanie vrátane Ukrajiny. Dvere NATO zostávajú otvorené. Spojenci NATO rozhodujú o členstve v NATO. Rusko nemá právo veta,“ uviedlo.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
