Štedrá večera – naši predkovia zvykli mať 9 až 13 jedál
Sviatok Vianoc sa objavil už v predkresťanských časoch, ale vtedy sa nenazývali Vianoce. Ľudia oslavovali zimný slnovrat, návrat životodarného svetla a prísľub nového roka pre hospodárenie.
Naši predkovia vykonávali rôzne magické rituály v snahe priaznivo si nakloniť svoju budúcnosť. Verili, že môžu do budúcnosti nielen nahliadnuť, ale dokonca ju aj ovplyvniť.
Mnohé z týchto rituálov sa zachovali dodnes, ale dnes ich považujeme skôr za zábavu než za niečo, čo má hlbší význam.
Cirkevný kalendár kladie narodenie Pána, Spasiteľa, do obdobia zimného slnovratu, ktorý je symbolom príchodu svetla.
Na Štedrý deň býval prísnejší pôst ako v čase adventu a hovorilo sa, že tí, ktorí sa poctivo postili, uvidia večer zlaté prasiatko. Prasiatko bolo symbolom šťastia, ale zlaté prasiatko bolo ešte lákavejšie.
Večera sa mohla začať, keď na oblohe vyšla prvá hviezda. Na stole mali byť všetky plodiny, ktoré sa v tom roku urodili. Ľudia sa tiež zdráhali zažať svetlá, pretože si mysleli, že kto ich rozsvieti prvý, „dostane blchy“ alebo sa mu stane niečo nepríjemné. Preto sa staré mamy chodili do dediny pozerať, či už niekto nezapálil svetlo, aby ich rodina nebola prvá.
Keď si ľudia sadali k štedrovečernému stolu, dávali pozor, aby boli na stole všetky chody. Počas večere nesmel nikto od stola odísť, pretože ak sa gazdiná zdvihla od stola, znamenalo to, že môže na rodinu privolať nešťastie alebo že v nasledujúcom roku sa nevyliahnu kuriatka a húsatá. Dodržiavali teda svoje zaužívané rituály.
Aj štedrovečerné menu pozostávalo z chodov určených tradíciou. Keď už hovoríme o chodoch, neboli to žiadne opulentné hostiny. Jedným z chodov bolo jablko alebo oblátky natreté medom. Rybu obyčajní ľudia na večeru vôbec nemávali, nemohli si ju dovoliť. V Hlinecku však ešte na začiatku 20. storočia piekli buchty z kysnutého cesta v hlinenej forme v tvare ryby. Pod vplyvom meštianskych domácností sa na začiatku 20. storočia začali objavovať drobné sladkosti.
Prípravy na štedrú večeru a samotná večera mali slávnostný a obradný charakter. Na stôl sa prestierali jedlá z plodín, ktoré sa v tom roku urodili, v očiach našich predkov však neboli bežným jedlom. Oni ich vnímali ako prostriedok ovplyvňovania budúcnosti: jedli strukoviny, aby zväčšili svoje bohatstvo, pečivo z kysnutého cesta malo zabezpečiť bohatú úrodu v ďalšom roku a huby mali chrániť pred chorobami a škodlivými silami. Zvykli mať 9 až 13 jedál, ale veľmi skromných.
Vianočku natierali medom alebo jedli s omáčkou uvarenou zo sušeného ovocia nazývanou rozvárka alebo muzika. Jedlo sa sušené ovocie z jabĺk, hrušiek a sliviek. Svoje miesto a význam malo aj jedenie červených jabĺk.
Na stôl sa dávali obilné klásky alebo zrná, ktoré mali zaistiť dobrú úrodu, orechy a mince mali zabezpečiť dostatok obživy pre celú rodinu, cesnak, cibuľa a med mali pôsobiť ako ochrana pred chorobami a zlými silami.
Zvyšky a omrvinky zo štedrovečernej večere sa potom nosili zvieratám alebo do studne, aby domáce zvieratá nepodľahli chorobám a voda bola čistá.
Okolo nôh stola obtočil domáci pán reťaz, aby rodina držala pohromade, a pod stôl sa dala sekera. Každý člen rodiny sa mal nohou dotknúť čepele sekery, aby zostal zdravý.
„Až večer zazvonil zvonček a my sme mohli ísť k stromčeku ozdobenému domácimi cukrovinkami, medovníkmi a sklenenou špicou. Pod stromčekom bývali darčeky: školské potreby, malé hračky, bábika, skladačky alebo oblečenie. Po Troch kráľoch sme stromček odzdobili,“ spomína na Vianoce v Dřevíkove pamätníčka M. Andresová (narodená v roku 1911).
Mladí ľudia sa potom púšťali do ľudovej mágie; dievčatá hádzali topánkou, aby im špička ukázala, či odídu z domu, alebo v ňom zostanú ešte ďalší rok.
Ďalšie dni, v čase vianočných sviatkov, gazdinky nevarili, jedli to, čo zostalo od štedrovečernej večere.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
