Štáty USA prijímajú zákony na ochranu DNA svojich občanov pred Čínou (Špeciál)
Čína už dlhý rad rokov agresívne zhromažďuje genetické informácie Američanov. V kombinácii s biotechnologickým pokrokom v USA narastajú obavy o národnú bezpečnosť. Niekoľko amerických štátov preto začalo prijímať opatrenia na ochranu údajov o DNA.
„Dnes môžete vziať niečiu DNA, jeho zdravotný profil a vytvoriť biologickú zbraň, ktorá túto osobu zabije, vyradí z boja alebo ju spraví nechopnou fungovať,“ uviedol už počas Aspen Security Forum v roku 2022 demokratický kongresman Jason Crow, člen výboru Snemovne reprezentantov pre spravodajské služby.
„Už teraz existujú zbrane vo vývoji – a niektoré už boli vyvinuté -, ktoré sú navrhnuté tak, aby cielili na konkrétne osoby,“ dodal.
Jednou z obáv je, že genetické údaje, ktoré Američania bežne zdieľajú prostredníctvom komerčných testov DNA na určovanie pôvodu alebo hľadávanie príbuzných, by sa mohli dostať do nesprávnych rúk. V roku 2023 jeden hacker zverejnil genetické údaje približne 7 miliónov používateľov služby 23andMe.
Keď firma 23. marca oznámila, že podala návrh na bankrot podľa kapitoly 11 Kódexu Spojených štátov, niektorí odborníci na ochranu osobných údajov odporučili používateľom, aby vymazali svoje údaje, čo je podľa vyjadrenia firmy služba, ktorú zákazníkom vždy ponúkala.
„To, čo vidíme v prípade spoločnosti 23andMe, je jasným varovaním pred ochranou súkromných údajov,“ uviedol Adrianus Warmenhoven, expert na kybernetickú bezpečnosť zo spoločnosti NordVPN. „Genetické údaje nie sú len nejaké osobné informácie, sú to plány celého vášho biologického profilu. Keď spoločnosť skrachuje, tieto údaje sa môžu stať majetkom na predaj s potenciálne ďalekosiahlymi dôsledkami.“
Hoci čoraz viac Američanov využíva služby komerčného testovania DNA, zákonodarcovia na federálnej úrovni zatiaľ nedokázali presadiť zákony, ktoré by zabránili cudzím mocnostiam v prístupe ku genetickým informáciám amerických občanov. A to aj napriek podpore oboch hlavných politických strán. Väčšina legislatívnych opatrení na ochranu DNA sa preto uskutočňuje na úrovni jednotlivých štátov.
K novembru 2024 prijalo zákony upravujúce genetické testovanie priamo u spotrebiteľa a zabezpečujúce možnosť ochrany DNA celkovo 13 štátov: Alabama, Arizona, Kalifornia, Florida, Kentucky, Maryland, Montana, Nebraska, Tennessee, Texas, Utah, Virgínia a Wyoming. Najmenej 11 štátov – Arizona, Utah, Nebraska, Tennessee, Kansas, Montana, Arkansas, Texas, Louisiana, Západná Virgínia a Rhode Island – predstavilo na jar tohto roku návrhy zákonov, ktoré majú zabrániť Číne a ďalším protivníkom v prístupe ku genetickým údajom prostredníctvom sekvenčných zariadení a softvéru a zakázať uchovávanie DNA informácií v zahraničí.
Od 1. apríla bol návrh zákona v Utahu zamietnutý, zatiaľ čo v Tennessee bol prijatý a uzákonený. Senátor štátu Montana Daniel Zolnikov (rep.) pre Epoch Times povedal, že štáty musia sami prevziať iniciatívu pri ochrane súkromia DNA pred cudzími protivníkmi, ako je Čína, pretože Kongres podľa neho nedokázal držať krok so súčasnými hrozbami.
„Ich zákony o technológiách sú už desaťročia zastarané. Ak s tým nič neurobia a budú len rozprávať bez skutočnej legislatívy, potom to asi budeme musieť urobiť my,“ prehlásil republikán z Montany.
Zolnikov začiatkom tohto roka predložil návrh zákona o genómovej bezpečnosti v štáte Montana (Montana Genomic Security Act). Legislatíva nadväzuje na zákon o ochrane genetického súkromia z roku 2023, ktorý tiež inicioval a ktorý bol uzákonený.
Tento zákon zakazuje spoločnostiam vykonávajúcim genetické testovanie zdieľať DNA informácie spotrebiteľov bez ich súhlasu a dáva ľuďom právo požadovať zničenie svojich genetických údajov a biologických vzoriek.
Tohtoročný návrh zákona o genómovej bezpečnosti by „odmietol zhromažďovanie a analýzu genetických informácií na vojenské a sledovacie účely zo strany Čínskej ľudovej republiky“. Zákon by zakázal zdravotníckym alebo výskumným zariadeniam v Montane používať genetické sekvencery alebo softvér vyrobený v krajine, ktorú USA považujú za zahraničného protivníka, alebo podnikom, ktoré sú vo vlastníctve, pod kontrolou alebo so sídlom v takejto krajine, prípadne sú dcérskou spoločnosťou alebo partnerskou spoločnosťou.
Peking uplatňuje stratégiu prepájania civilného a vojenského sektora, ktorá zaväzuje všetky čínske spoločnosti zdieľať technológie a informácie s armádou a spravodajskými službami komunistickej krajiny.
Zákon tiež poskytuje spoločnostiam finančné prostriedky firmám na výmenu zahraničného vybavenia a zakazuje uchovávanie genetických údajov obyvateľov Montany mimo Spojených štátov bez výslovného súhlasu danej osoby.
Porušenie zákona by sa trestalo pokutou 10 000 dolárov za každý priestupok. Poškodení by mali tiež nárok na náhradu škody vo výške najmenej 5 000 dolárov za každé neoprávnené použitie ich genomických údajov.
Otázka národnej bezpečnosti
Emma Watersová, analytička v oblasti biotechnológií z organizácie Heritage Foundation, varovala, že možné zhromažďovanie DNA Američanov a ich zdravotných údajov Čínou predstavuje vážne riziko pre národnú bezpečnosť. „Len za poslednú dekádu čínski predstavitelia a vojenskí činitelia označili biotechnologický pokrok za kľúčový prvok, ako viesť budúce vojny,“ uviedla pre Epoch Times.
„V čínskych odborných publikáciách sa objavili úvahy o etnických genetických útokoch zameraných na konkrétne populácie – o tejto možnosti tamojší experti otvorene diskutujú,“ doplnila.
Watersová uviedla, že vláda USA musí zaistiť, aby sa lekárske záznamy a genetické informácie nepredávali ani neboli súčasťou dohôd o zdieľaní údajov so spoločnosťami napojenými na strategických protivníkov, ako je Čína.
Podľa nej by sa žiadosti o biotechnologické zákazky v Spojených štátoch, ktoré sú financované z federálnych zdrojov, mali dôkladne preverovať z hľadiska možných rizík pre národnú bezpečnosť a potenciálnych väzieb na zahraničných protivníkov.
Hoci Kongres doposiaľ žiadny zákon týkajúci sa DNA neprijal, v januári bol opätovne predložený zákon BIOSECURE Act, teda snemovňová verzia návrhu zákona z roku 2024 s názvom Prohibiting Foreign Access to American Genetic Information Act (Zákon o zákaze cudzieho prístupu ku genetickým informáciám Američanov). Návrh zákona podporujú obe hlavné politické strany.
BIOSECURE Act by zakazoval poskytovateľom zdravotnej starostlivosti financovaným z federálnych zdrojov využívať služby biotechnologických spoločností z rizikových krajín vrátane BGI Group (predtým Beijing Genomics Institute) a jej dcérskych spoločností MGI a Complete Genomics, ako aj WuXi Apptec, ďalšej spoločnosti prepojenej s čínskou Ľudovou oslobodeneckou armádou.
Zákon je zameraný na spoločnosť BGI Group, ktorá bola v roku 2021 Pentagónom zaradená na čiernu listinu ako čínska vojenská firma. Päť pridružených spoločností bolo tiež sankcionovaných americkým ministerstvom obchodu, ktoré obvinilo najmenej dve z nich z neoprávneného používania genetických informácií proti etnickým menšinám v Číne.
„Beijing Genomics Institute zhromažďuje genetické údaje Američanov a využíva ich na výskum v spolupráci s čínskou armádou,“ uviedol pri oznámení návrhu zákona republikánsky kongresman Mike Gallagher, predseda zvláštneho snemovného výboru pre strategickú súťaž medzi Spojenými štátmi a Čínskou komunistickou stranou (ČKS). „ČKS nepochybne využije genetické údaje získané spoločnosťou BGI na ďalšie presadzovanie svojej agresívnej politiky – potenciálne aj k vývoju biologickej zbrane zameranej proti americkému obyvateľstvu,“ dodal.
Senátori Bill Cassidy a Gary Peters začiatkom marca opätovne predložili návrh federálneho zákona „Genomic Data Protection Act“. Ide o ten istý návrh, ktorý bol predstavený minulý rok, ale neprešiel.
Tento návrh by umožnil americkým spotrebiteľom, ktorí používajú domáce testy DNA, vymazať svoje genomické údaje a požiadať o zničenie svojich biologických vzoriek.
Watersová uviedla, že okrem samotnej legislatívy je nevyhnutné, aby spoločnosti poskytujúce genetické testy alebo zdravotnícke subjekty, ktoré zhromažďujú DNA, ponúkali používateľom zrozumiteľné zmluvy o informovanom súhlase a zaviazali sa k najvyšším štandardom kybernetickej bezpečnosti.
„DNA je detailný plán života človeka. Je to mapa zdravotného stavu, rizík vzniku určitých ochorení alebo porúch a celkovej genetickej výbavy. Všetky tieto informácie môžu byť a budú zneužité v budúcej biotechnologickej vojne, či už na cielený výskum biologických zbraní, alebo prinajmenšom na hodnotenie zdravia a životných vyhliadok americkej populácie,“ povedala.
Podivná veda
Podľa kongresmana Gallaghera Peking zahájil agresívne investície do biotechnológií v hodnote niekoľkých miliárd dolárov a snaží sa vytvoriť najväčšiu genetickú databázu na svete obsahujúcu aj DNA Američanov.
Výskumná štúdia, ktorá v roku 2023 vzbudila medzinárodnú pozornosť, uvádza, že čínski armádni vedci použili nástroj na úpravu génov CRISPR, aby do ľudských embryonálnych kmeňových buniek vložili gén z mikroskopického živočícha nazývaného pomalka – osemnohého tvora známeho svojou mimoriadnou odolnosťou.
Pomalka alebo tardigrada dokáže prežiť extrémne dávky žiarenia, mráz aj vriacu vodu. Dokonca prežili aj vesmírne vákuum, keď ich vedci poslali na obežnú dráhu. Armádni bádatelia uviedli, že týmto spôsobom upravené ľudské kmeňové bunky vykazujú výrazne vyššiu odolnosť voči radiácii. Konečným cieľom je vytvoriť „super vojaka“, ktorý dokáže prežiť rádioaktívny spád.
Watersová sa obáva aj ďalšej oblasti výskumu nazývanej in vitro gametogenéza (IVG), ktorá by sa podľa nej mohla zneužiť na vytvorenie geneticky upravených vojakov. IVG umožňuje vedcom geneticky upraviť DNA človeka získanú napríklad z krvi, slín, kože alebo vlasových folikulov a premeniť ju na životaschopné vajíčko alebo spermiu, ktoré sa potom môžu použiť pri umelom oplodnení na vytvorenie neobmedzeného počtu embryí.
Hoci sa zatiaľ žiadnemu laboratóriu nepodarilo úspešne vykonať tento proces s ľudskou DNA, v roku 2016 sa čínskym vedcom podarilo vytvoriť myšie embryá z DNA odobratej z myších chvostov. Výsledné myši sa následne úspešne rozmnožovali niekoľko generácií, poukázala Watersová. „Dôsledky tohto výskumu pre ľudskú reprodukciu – najmä v kombinácii s čínskym pokrokom v genetických úpravách pomocou technológie CRISPR – sú obrovské,“ varovala.
CRISPR je skratka pre „clustered regularly interspaced short palindromic repeats“ (zoskupené pravidelne rozmiestnené krátke palindromické opakovania) – revolučnú technológiu úpravy génov umožňujúcu vedcom presne meniť sekvencie DNA. Ponúka potenciál na liečbu chorôb, zlepšenie plodín a ďalšie biotechnologické aplikácie. Technológia dokáže presne zacieliť a upraviť konkrétne úseky DNA s cieľom zlepšiť žiaduce vlastnosti alebo odstrániť nežiaduce.
„Jednou z hlavných obáv je, že ak Čínska ľudová republika získa nielen genomické údaje, ale aj samotnú DNA, existuje len málo obmedzení, čo všetko by mohlo byť vytvorené – od cielených biologických zbraní až po geneticky upravených ľudí,“ varuje Watersová. „Scenár, ktorý môže znieť ako sci-fi, ale je technicky možný, počíta s tým, že by cudzie mocnosti mohli zneužiť americkú DNA prostredníctvom IVG a úpravy génov na vytvorenie nekonečnej zásoby vojakov, ktorí vyzerajú ako konkrétna etnická skupina, ale majú nadľudskú silu alebo iné úpravy šité na mieru slabinám danej populácie,“ dodáva.
Vo verejnej správe amerických spravodajských služieb z roku 2021 sa uvádza, že ČKS sa venuje vývoju takzvaných „zbraní na kontrolu mozgu“, ktoré kombinujú úpravu génov a prepojenie mozgu so strojmi s cieľom posilniť lojalitu voči komunistickej ideológii.
V roku 2020 napísal bývalý riaditeľ amerických spravodajských služieb a súčasný šéf CIA John Ratcliffe v komentári pre denník The Wall Street Journal: „Americké spravodajské služby zistili, že Čína tiež vykonáva testy na ľuďoch, konkrétne na vojakoch Ľudovej oslobodeneckej armády, v snahe vytvoriť vojakov so zvýšenými biologickými schopnosťami. V honbe za mocou Peking nemá žiadne etické hranice.“
V marci 2024 usporiadal zvláštny výbor Snemovne reprezentantov pre záležitosti ČKS vypočutie na tému bioekonomiky a národnej bezpečnosti. Kongresman Gallagher pri tejto príležitosti uviedol, že ČKS investovala do biotechnológií a genetických vied 9 miliárd dolárov.
Zmienil, že čínska genomická spoločnosť BGI, napojená na čínsku armádu, ponúka celosvetový tehotenský skríningový test, ktorý umožňuje režimu prístup ku genetickým informáciám matiek a ich detí.
Čínske firmy získavajú prístup k DNA aj prostredníctvom partnerstiev alebo zmlúv s americkými nemocnicami, univerzitami a výskumnými inštitúciami. Jedným z hlavných lákadiel sú nízke ceny, ktoré BGI ponúka, pretože čínsky režim ich dotuje. Ďalšie spoločnosti, ako napríklad WuXi AppTec, podľa výboru sponzorovali akcie čínskej armády, údajne kradli americké duševné vlastníctvo a prevádzkovali spoločné pracoviská na odber genetických vzoriek s čínskou armádou.
Čína bola tiež obvinená, že využíva svoj masový zber DNA na sledovanie menšín a porušovanie ich práv, najmä Ujgurov. Podľa Národného centra pre kontrašpionáž a bezpečnosť predstavuje čínske zhromažďovanie zdravotných údajov zo Spojených štátov rovnako vážne riziko pre súkromie a národnú bezpečnosť Američanov.
Tara O’Tooleová, hlavná analytička spoločnosti In-Q-Tel – investičnej firmy podporujúcej americké spravodajské služby – uviedla vo svojej výpovedi pred zvláštnym snemovňovým výborom v marci 2024, že ČKS považuje biotechnológie za kľúčové pri riešení problémov v oblasti ekonomiky, zdravotníctva a produkcie potravín.
Súčasne ale podľa nej Čína vníma ovládnutie tohto sektora ako spôsob, ako „prekonať moc a vplyv Spojených štátov“. „Čínsky režim už dlho označuje biotechnológie za „kľúčové strategické technológie“ a agresívne presadzuje ambicióznu a komplexnú stratégiu s cieľom ovládnuť globálnu bioekonomiku,“ uviedla O’Tooleová.
Zneužitie biotechnológií
V kombinácii s výrokmi predstaviteľov čínskej armády je snaha Číny o získanie dominancie v oblasti biotechnológií znepokojujúca pre analytikov aj pre amerických zákonodarcov. Zatiaľ čo Čína popiera, že by vyvíjala biologické zbrane, niektorí jej vojenskí predstavitelia vrátane generála vo výslužbe Zhanga Shiba naznačili, že takéto zbrane by sa mohli použiť na takzvané „etnické genetické útoky“.
Pred dvadsiatimi rokmi dala Čína najavo, že je ochotná použiť biologické zbrane. V štúdii z roku 2005 uverejnenej v angličtine, riaditeľ oddelenia lekárskych služieb Ľudovej oslobodeneckej armády a biotechnológ Xue-sen Yang tvrdil, že biologické zbrane „môžu spôsobiť deštrukciu, ktorá je silnejšia a civilizovanejšia ako tá, ktorú spôsobujú konvenčné zbrane, akú spôsobujú strelný prach alebo jadrové zbrane“.
V štúdii sa ďalej uvádza: „Domnievame sa, že zvládnutie vojenských biotechnológií je rozumným vedeckým predpokladom, nie ilúziou. V blízkej budúcnosti, keď bude vojenská biotechnológia vysoko rozvinutá, bude mať moderná biotechnológia revolučný vplyv na štruktúru vojenských síl, pretože bude mať priamy dopad na hlavný prvok vojny – človeka. Moderná biotechnológia ponúka obrovskú vojenskú výhodu.“
V roku 2021 zverejnil Middlebury Institute of International Studies v kalifornskom Monterey správu s názvom „Scientific Risk Assessment of Genetic Weapon Systems“ (Vedecké hodnotenie rizík genetických zbraňových systémov).
Správa konštatovala, že cielenie biologickej zbrane na konkrétnu populáciu je technicky veľmi náročné, najmä pre etnicky rozmanité populácie, akými sú Spojené štáty. S ďalším pokrokom v oblasti umelej inteligencie by však táto prekážka mohla byť prekonaná.
Rovnako ako iní autori, aj táto štúdia odporúča chrániť genetické údaje Američanov, pričom upozorňuje, že Čína samotná čoraz prísnejšie chráni svoje vlastné údaje. Napríklad v roku 2019 obmedzila prístup zahraničných subjektov ku genetickému materiálu a informáciám.
Americké Národné centrum pre kontrarozviedku a bezpečnosť (National Counterintelligence and Security Center) tiež v roku 2021 vydalo správu, v ktorej varovalo, že biotechnológie by sa mohli zneužiť na vytvorenie „virulentných patogénov, ktoré by mohli ohroziť našu potravinovú bezpečnosť alebo dokonca ľudskú populáciu“.
Veľké genetické databázy, ktoré umožňujú sledovať pôvod ľudí, môžu byť podľa správy zneužité na kontrolu alebo represiu spoločnosti. Vo februári varoval jeden z blogov americkej armády, že drony by sa mohli veľmi dobre použiť ako nosiče biologických zbraní.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
