Štát pracuje na adresnej energopomoci: Streda je posledný deň, kedy môžu občania odmietnuť zber údajov
Ministerstvo hospodárstva avizovalo prípravu zavedenia adresnej energetickej pomoci, ktorá má byť efektívna, cielená a čo najmenej zaťažujúca pre občanov. Podpora sa bude prideľovať na základe údajov zo štátnych registrov, pričom občania majú možnosť nesúhlasiť so zberom svojich osobných informácií. Môže ísť napríklad o informácie o príjmoch získaných z Finančnej správy, údaje o poberaných dávkach zo Sociálnej poisťovne a informácie o majetku zapísanom v katastri nehnuteľností. Odmietnutím zberu osobných údajov sa občan nevzdáva nároku na udelenie energopomoci. Hoci sa na potrebe adresnej pomoci zhodla opozícia s rezortom, premiér Fico doterajšiu plošnú pomoc ešte úplne neodpísal.
Adresná energopomoc
Ministerstvo hospodárstva (MH) SR pokračuje v príprave cielenej pomoci pre občanov zasiahnutých vysokými cenami energií. Rezort si kladie za cieľ zabezpečiť, aby sa podpora dostala efektívne a rýchlo k domácnostiam, ktoré ju naozaj potrebujú. Adresnú pomoc chce MH SR doručiť bez zbytočnej administratívnej záťaže či nutnosti osobných návštev úradov. Na svojej stránke rezort informoval, že v tejto súvislosti pripravuje automatizovaný systém, ktorý bude čerpať z údajov už dostupných v existujúcich štátnych registroch.
„Našou prioritou je, aby pomoc v súvislosti s vysokými cenami energií bola rýchla, cielená, efektívna a zároveň, aby čo najmenej zaťažovala ľudí byrokraciou. Zdôrazňujem, že nejdeme lustrovať občanov Slovenska. Naopak, využívame už existujúce údaje v štátnych IT registroch, vďaka čomu budeme vedieť doručiť pomoc adresne, bez zbytočného papierovania a samozrejme pri najvyššej ochrane dát,“ ozrejmila podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD).
Ministerstvo ďalej obyvateľov Slovenska upozorňuje, že v súvislosti s potrebou konsolidácie verejných financií nebude pomoc s cenami energií v budúcnosti poskytovaná plošne všetkým. Namiesto toho bude podpora posudzovaná individuálne podľa potrieb jednotlivých domácností. Štát preto plánuje využiť existujúce registre a na základe dostupných údajov vybudovať automatizovaný IT systém, ktorý zohrá kľúčovú úlohu pri vyplácaní energopomoci v budúcom roku.
Občan môže vyjadriť nesúhlas so zberom údajov do 30. apríla
Od 11. apríla má MH SR oprávnenie zhromažďovať osobné údaje občanov v rámci príprav na zavedenie adresnej energetickej pomoci.
„Cieľom zberu a analýzy údajov je vytvorenie a napĺňanie logicky štruktúrovanej databázy prevádzkovanej ministerstvom, ktorá sa v ďalšom období transformuje na komplexný informačný systém na vyhodnocovanie ohrozenia jednotlivých domácností energetickou chudobou a miery ich ohrozenia pri vytvorení registra odberných miest so všetkými relevantnými údajmi potrebnými na inštitucionalizovanie systému adresnej energopomoci,“ vysvetlil rezort.
MH SR sa v zákone zaviazalo prijať primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu súkromia a osobných údajov. Zákon určuje, že rezort bude spracúvať a uchovávať získané údaje najviac jeden rok od ich poskytnutia. Po uplynutí tejto lehoty ministerstvo údaje okamžite zlikviduje.
Tento zber údajov zahŕňa napríklad informácie o príjmoch získané z Finančnej správy, údaje o poberaných dávkach zo Sociálnej poisťovne a informácie o majetku zapísanom v katastri nehnuteľností.
Vďaka pozmeňujúcemu návrhu, ktorý presadilo hnutie Progresívne Slovensko (PS), však občania majú možnosť z tohto procesu vystúpiť. Na túto možnosť upozornil poslanec Národnej rady (NR) SR Ján Hargaš (PS). Opozičný poslanec zároveň oznámil, že na tento účel pripravili aj praktický návod.
„Mnohí ľudia nechcú, aby štát od Finančnej správy zbieral ich údaje o príjmoch, alebo zisťoval od Sociálnej poisťovne informácie o ich sociálnych dávkach, či dokonca údaje o majetku z katastra nehnuteľností. Pripravili sme preto pre nich vzor oznámenia, ktorým sa odhlásia z tohto zberu údajov,“ uviedol Hargaš.
Odmietnutím zberu údajov sa občan nevzdáva nároku
Poslanec Hargaš ubezpečil ľudí, že podaním oznámenia sa občan nevzdáva nároku na adresnú energetickú pomoc, len vyjadruje nesúhlas so zberom svojich údajov. Podmienky poskytovania pomoci budú určené až neskôr samostatným zákonom.
„Toto oznámenie neznamená, že sa daný človek vzdáva nároku na adresnú energopomoc. Vyjadrí iba svoju vôľu, že nechce, aby o ňom štát zbieral údaje. To, aké budú parametre poskytovania adresnej energopomoci, kto má na ňu nárok, a ako sa bude vyplácať, predstaví ministerstvo hospodárstva iným zákonom až na jeseň,“ doplnil.
Emailom alebo poštou
Rovnako aj MH SR na svojej stránke zverejnilo spôsob, ako je možné vyjadriť nesúhlas so zberom svojich údajov. „Ak občania nesúhlasia s tým, aby sa takýto systém pripravoval aj s využitím informácií vedených v rôznych štátnych IT registroch, môžu v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 zákona č. 71/2025 Z. z. podať nesúhlas formou vlastnoručne podpísaného oznámenia (dostupné tlačivo k stiahnutiu tu).”
Tlačivo je potrebné doručiť listinnou formou najneskôr do stredy 30. apríla 2025 (vrátane) na MH SR alebo v prípade, že majú občania aktivovaný elektronický podpis, vedia formulár zaslať aj prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy www.slovensko.sk.
Rezort hospodárstva zároveň upozorňuje, že na iné ako uvedené spôsoby doručenia oznámenia neprihliada. Tiež doplnil, že o vyplácaní pomoci s cenami energií na rok 2026 sa rozhodne na základe samostatného zákona o adresnej energopomoci, ktorý ministerstvo aktuálne pripravuje.
PS: Cielená pomoc je nevyhnutná
Na potrebu cielenej pomoci upozornil aj člen Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Ivan Štefunko (PS). Podľa neho si štát v čase konsolidácie nemôže dovoliť dotovať ceny energií aj domácnostiam, ktoré pomoc nepotrebujú. „V PS na to vyzývame od začiatku, no vláda doteraz premrhala na plošnú pomoc miliardy eur. Zmenu v prístupe rezortu hospodárstva vítame,“ uviedol.
Podpredseda PS zároveň poukázal na to, že obavy občanov zo zneužitia údajov sú pochopiteľné, najmä po problémoch s katastrálnym systémom. „Rozumieme aj tomu, že ľudia sa po fiasku s katastrom obávajú, že by informácie o ich príjmoch mohli byť zneužité. Preto sme im vyšli v ústrety našim pozmeňujúcim návrhom aj vzorovým oznámením o odmietnutí zberu údajov,” dodal Štefunko.
Premiér plošnú pomoc ešte nevylúčil
Hoci rezort prijal spomínané opatrenia, ešte nie je isté, či adresná pomoc skutočne prejde do praxe. Premiér Robert Fico (Smer-SD) úple nezavrhol návrat k plošnej pomoci, ktorú vláda uplatňovala v rokoch 2024 a 2025.
„Máme dve možnosti, buď sa vrátime k osvedčenému modelu, ktorý sme použili v roku 2024 na rok 2025, kedy sme plošne kompenzovali ceny plynu a elektriny pre domácnosti. Bolo to veľmi drahé, ale zvládli sme to,“ uviedol premiér na tlačovej konferencii 2. apríla.
Tiež zdôraznil, že sa pripravuje koncept adresnej pomoci, ktorá by sa mala týkať približne 70 – 80 % domácností. „Prvýkrát pracujeme aj na koncepte adresnosti, kde by časť domácností vzhľadom na vysoké príjmy svojich členov a možno aj nadštandardnú spotrebu, napríklad kvôli tomu, že si vykurujú bazény alebo skleníky v záhrade, bola vyčlenená z celoplošnej pomoci,“ priblížil.
Fico poznamenal, že presne stanoviť, koho môžno zaradiť medzi nadštandardne zarábajúceho, je náročný proces. „Je ten, kto zarába viac ako 1600 eur v hrubom, človek, na ktorého sa už nemá vzťahovať nejaká pomoc? Alebo aká je to suma? Alebo urobíme to tak, že rozdiel 5 eur bude znamenať, že niekto spadne do pomoci a niekto nespadne do pomoci? Podstatné je, aby to ľudia zvládli,“ povedal s tým, že domácností, ktoré pomoc dostanú, bude podstatne viac ako tých, ktoré ju nedostanú.
Premiér zdôraznil, že je ešte skoro hovoriť o konkrétnostiach energopomoci, keďže žiadny konkrétny model zatiaľ nie je na stole. Dodal však, že by sa chcel vyhnúť vysokým výdavkom zo štátnej kasy, ktoré by znamenala plošná pomoc pre všetkých občanov.
Fico rovnako skritizoval opozíciu za to, že na jednej strane podporuje adresnú pomoc, no na druhej strane nesúhlasí so zákonom týkajúcim sa zberu údajov.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
