Starodávne podpolianske Vianoce sa v minulosti začínali adventom
Starodávne podpolianske Vianoce sa v minulosti začínali adventom, štyri týždne pred 24. decembrom. V tomto období už nebývali žiadne svadby, zábavy a dodržiaval sa pôst. Povedala to Andrea Jágerová z Centra tradičnej kultúry v Detve.
Ako ďalej uviedla, toto obdobie bolo prípravou na sviatky a bolo to iné ako dnes. „Práca z polí sa premiestnila do dvorov a príbytkov. Začalo sa po Kataríne, prišiel pokojný čas a aj v kostole sa hlásalo, že by si ľudia mali viac pomáhať,“ objasnila s tým, že advent bol spojený aj s hygienou tela, bielizne i príbytku.
Dodala, že Detvania v minulosti pred sviatkami kalili chyžu a pec, teda bielili ich vápnom. „Boli to dezinfekčné prostriedky. Dubovým alebo bukovým popolom čistili riady alebo iné predmety,“ spresnila a informovala, že zároveň upratali celý dom.
Adventné obdobie bolo podľa Jágerovej plné mágie, napríklad ľúbostnej. „Dievčatám sa veštilo, čím bude ich budúci manžel. Počúvalo sa, kde zašteká pes, a tam sa mala dievka vydať. Psov bolo menej, nie ako dnes. Ľudia presne vedeli, kto má psa,“ poznamenala.
Podotkla, že počas adventu piekli ženy koláče, hlavne z kysnutého cesta s makom i domáci chlieb v peci. „Oblátky kupovali detvianske gazdiné zväčša na trhu, na lazoch ich však zvykli piecť aj doma,“ spomenula. Na Štedrý deň už muselo byť všetko upratané a pripravené. Nad stolom visel z povaly stromček vyzdobený červenými jablkami a orieškami zabalenými v pozlátke.
A. Jágerová vysvetlila, že ľudia žili vo veľmi skromných priestoroch. Mali izbu, pitvor a komoru. Izba bola malá na to, koľko členov rodiny v nej žilo. „Katolícke rodiny mali veľa detí, bolo ich osem a niekedy aj desať. V jednej domácnosti tak žilo desať až dvanásť ľudí a pre stromček tak nebol priestor, aký máme dnes v obývačkách,“ zhrnula s tým, že ho teda vešali nad stôl.
Najchudobnejšie deti balili do farebných papierikov len kúsky drievka, bohatšie rodiny mali na stromčeku, ktorý už stál na zemi v stojane, aj ozdoby zo skla. „Na samom vrchu bývala v niektorých detvianskych domácnostiach pripevnená aj oblátka,“ ukončila.
Kultúra: Počas starodávnych Vianoc pod Poľanou jedli ľudia sedem až deväť chodov
Počas starodávnych podpolianskych Vianoc jedli ľudia na Štedrý večer sedem a v niektorých domácnostiach aj deväť chodov. Neboli však také veľké, ako ich máme v súčasnosti. Významným jedlom bola cez sviatky aj krupicová kaša so škoricou. Vysvetlila to Andrea Jágerová z Centra tradičnej kultúry (CTK) v Detve.
Ako ďalej uviedla, súčasťou večere boli strukoviny, oblátky, opekance s makom i kapustnica. „Dávali to do veľkých mís, ktoré postavili na stôl a všetci si z nich brali. Pod Poľanou pripravovali aj baby, okrúhly kysnutý koláč z bielej múky,“ objasnila s tým, že to bol taký chlieb, ktorý zajedali s kapustnicou. Katolíci ho po polnoci jedli aj s klobásou alebo šunkou. Jeho tvar symbolizoval celistvosť i kolobeh života. Zároveň bol pletený, čo bolo znakom súdržnosti. „Makové jedlá zas znamenali hojnosť a aj ochranu proti strigám,“ spresnila.
Aby nikto neodchádzal počas večere od stola, naukladali naň všetky jedlá, ktoré mali v ten večer zjesť. Súčasťou boli aj med, jablká, oriešky, cesnak, ryby a hriatô. Pre chlapov aj pálenka, pre ženy domáce víno a pred deti voda z hrušiek alebo sliviek.
Vo viacerých podobách sa pripravuje najmä na strednom a východnom Slovensku, konkrétne na Liptove, Orave a Spiši. Základom hriateho je med so slaninou alebo maslom, vyskytujú sa však aj verzie s cukrom (karamelom) namiesto medu, a destilátom. Tradične sa podáva na Vianoce, respektíve počas zimného obdobia v horských a podhorských oblastiach. Mnohé domácnosti majú svoju vlastnú špecifickú receptúru. Nápoj bol považovaný za liečebný prostriedok.
Na Liptove sa hriate podávalo pred večerou na Štedrý deň a na Silvestra a tradične sa pripravovalo z vodky zohriatej na karameli, ktorá sa zajedala slaninovými oškvarkami. (Zdroj: wikipedia / 10xxx01)
Podpolianske múzeum v Detve pripomína, že stôl zvykla gazdiná prikryť ľanovým obrusom. Do každého rohu podeň ukryla predmety, ktoré mali rôzny magický význam na nadchádzajúci rok. Pod jedným bolo zrno pre dobrú úrodu, v druhom rohu bol pudilár, aby mala rodina dostatok peňazí. V ďalšom cesnak pre dobré zdravie a v poslednom kúsok chleba, aby doma nikdy nechýbal. Na stole bol krížik, svätená voda a sviečka, čo bola väčšinou petrolejová lampa. „Nohy stola obkrútili reťazou, na ktorú si všetci vyložili nohy, aby ich počas roka neboleli,“ približuje.
Súčasťou večera bolo umývanie vodou z potoka v nádobe na dojenie, vystriedala sa celá rodina. Otec ako prvý do nej nebadane vhodil pár mincí, ktoré neskôr odniesli do kostolnej kasičky. Potom gazda vzal svätenú vodu a všetky jedlá na stole posvätil. Každému urobil krížik na čelo, aby bol celý rok taký dobrý ako med. Neskôr sa pomodlili Otčenáš, Zdravas, Verím v Boha, Sláva. Po večeri spoločne spievali vianočné pesničky a po nich si deti začali hľadať darčeky. „Samozrejme, ak si ich rodina mohla dovoliť. Po večeri, ešte pred polnocou, sa chodilo po spievaní,“ uzatvára múzeum.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
