Správa NKÚ opisuje alarmujúci stav verejných financií. Vláde odporúča znížiť nadmernú podporu seniorov a investovať viac do mladých rodín
Verejné financie Slovenska čelia narastajúcemu tlaku. Zadĺženie krajiny sa prehlbuje, čo vládu prinútilo predstaviť konsolidačné opatrenia. Podľa správy NKÚ štátnu pokladnicu vyprázdňuje najmä prudký nárast výdavkov na dôchodky a zadlžovanie zdravotníckych zariadení. Dokument hovorí o tom, že za prvý polrok 2024 štátny rozpočet vykazuje deficit 4 miliardy eur. Sociálna poisťovňa čelí vysokým výdavkom na starobné, predčasné i trináste dôchodky a ich valorizáciu. Navyše, stále sa zvyšujúce dlhy nemocníc naďalej zaťažujú verejné financie. Rozpočtované prostriedky vo výške 1,6 miliardy eur už nie sú dostačujúce, keďže do polovice roka bolo vyčerpaných až 81 % tejto sumy. Poslanci SNS na čele s predsedom Dankom však avizujú snahu minimálne dôchodky zvyšovať.
Penzie a zadlženosť zdravotníckych zariadení
Verejné financie už dlhšiu dobu nie sú v dobrej kondícii. Verejný dlh sa kumuluje a vláda musí prijímať nepopulárne konsolidačné opatrenia. Podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) už aj tohtoročný štátny rozpočet za prvý polrok vykazuje deficit vo výške 4 miliardy eur. Prudký nárast výdavkov zapríčiňujú najmä penzie. Okrem nich verejné financie výrazne zaťažuje rast zadlženosti zdravotníckych zariadení.
Zo štátneho rozpočtu si najviac ukrajuje Sociálna poisťovňa na starobné a predčasné dôchodky, ako aj na 13. dôchodky a valorizáciu. Dnes je isté, že suma 1,6 miliardy, ktorá bola vyčlenená na dôchodky, nebude dostačujúca, nakoľko sa za obdobie od januára do júna z tohto balíka finančných prostriedkov už minulo takmer 81 %.
„Kľúčové bude z pohľadu našich analytikov, odborníkov z kontrolného úradu, nájsť rovnováhu medzi nevyhnutným znižovaním deficitu a stabilizovaním verejného dlhu a významnými výdavkami pre podporu dôležitých investičných projektov. Výzvou pre vládu je taktiež prehodnotenie výdavkov pre vybrané skupiny obyvateľov, pričom čísla ukazujú, že výrazne podporovanou skupinou sú seniori, chýba pritom vyváženosť s mladými rodinami či ľuďmi, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v sociálnej pasci,“ poznamenal predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Podľa makroekonomickej prognózy ministerstva financií z júna 2024, na ktorú NKÚ odkazuje, slovenská ekonomika bude rásť medziročne o 2,5 %. Za priaznivými vyhliadkami stojí silná spotreba domácností a zvyšovanie reálnych miezd. Dobrou správou je aj postupný pokles spotrebiteľskej inflácie od apríla minulého roka. Hoci rezort financií očakáva kladné ekonomické vyhliadky do budúcnosti, vláda je pod tlakom uskutočnenia fiškálnej konsolidácie.
Výdavky na starobné dôchodky sa medziročne zvýšia o 17 %
NKÚ pripomína, že výdavky na penzie v tomto roku naďalej výrazne rastú. Ide o predčasné starobné dôchodky – najmä po 40 odpracovaných rokoch, valorizácie dôchodkov z minulého aj tohto roka a 13. dôchodky.
„Výdavky na starobné dôchodky v 1. polroku 2024 presiahli 4,7 mld. eur a medziročne sa zvýšili o 17 %. Okrem týchto výdavkov výrazne narástli aj výdavky na predčasné starobné dôchodky, oproti 1. polroku 2023 sa zvýšili o 289 % a dosiahli za prvých šesť mesiacov takmer 239 mil. eur,“ píše sa v správe NKÚ. Sumár výdavkov na starobný, ako aj predčasný starobný dôchodok sa tak za prvých 6 mesiacov tohto roka vyšplhal na 4,94 miliardy eur.
Zmenu vo zvyčajnom trende zaznamenali analytici NKÚ v priemernej výške starobných dôchodkov, ktorá do roku 2022 bola vyššia než priemerná výška predčasných starobných dôchodkov. Teraz sa to však vymenilo. Dôvodom je spomínané zavedenie predčasného starobného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch.
Nedostatok pracovnej sily čiastočne vypĺňajú cudzinci
Analytici NKÚ v súvislosti s predčasnými dôchodkami identifikovali riziko nielen v podobe zvýšeného rozpočtového zaťaženia, ale aj v zhoršení nedostatku pracovnej sily. Trh práce podľa správy NKÚ zaostáva za rozpočtovými očakávaniami, pričom sa predpokladá, že tento rok poklesne zamestnanosť o 0,1 %.
Dôvod poklesu odborníci vidia aj v tom, že za prvých 6 mesiacov tohto roka bol výrazný záujem o predčasný dôchodok, čo najviac postihlo priemysel a kvalifikované služby. Analytici NKÚ uvádzajú, že zamestnávatelia stále čelia nedostatku pracovnej sily, ktorý sa čiastočne zmierňuje nárastom zamestnanosti cudzincov. Za prvý pol rok pribudlo takmer 7-tisíc cudzincov, pričom ich celkový počet prekročil 107-tisíc. Občania z Ukrajiny predstavujú takmer 40 % z tohto počtu.
Stav na trhu práce priamo ovplyvňuje príjmy Sociálnej poisťovne. Prvotným cieľom bolo vytvoriť finančnú rezervu na zabezpečenie platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne. Aktuálny trend poklesu zamestnanosti tento zámer ohrozuje.
13. dôchodok ako riadna dôchodková dávka
Rozpočet zaťažuje aj plošne poskytovaný 13. dôchodok, ktorý parlament schválil v apríli. Novelou zákona o sociálnom poistení sa tento stal novou riadnou dôchodkovou dávkou, ktorú bude vyplácať Sociálna poisťovňa každoročne. „13. dôchodok sa po rokoch konečne stáva realitou. Chcem, aby si seniori tento moment zapamätali,“ uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD). Skutočný 13. dôchodok bude podľa neho vyplatený už v decembri všetkým poberateľom dôchodkov bez ohľadu na to, aký druh dôchodku poberajú. Významnosť tohto opatrenia vidí aj v tom, že bol v parlamente schválený ústavnou väčšinou. „13. dôchodok sme zaviedli ako trvalé opatrenie, pokiaľ to iná vláda nezmení,“ ozrejmil.
Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INNES) považuje plošné poskytovanie dávok za mrhanie zdrojmi, ktoré v budúcnosti spomalí ekonomický rast a zároveň negatívne ovplyvní príjmy obyvateľstva. Podľa neho sa v diskusiách o starobných dôchodkoch zvyčajne pracuje s predpokladom, že seniori majú nízke dôchodky, z ktorých je ťažké vyžiť. Na základe informácií od Sociálnej poisťovne platných k 31. januáru 2024 podľa INESS vyplýva, že nižšie dôchodkové dávky – ako je minimálna mzda pracujúceho človeka vo výške 616 eur – poberá zhruba 48 000 ľudí, čo predstavuje len 4 % dôchodcov.
INESS zároveň poukazuje na to, že vláda namiesto hľadania úspor tam, kde je to možné, avizuje zavádzanie nových daní, ktoré budú brzdiť ekonomiku, rast miezd a príjmov obyvateľov. „Ak by 13. dôchodok nedostali dôchodcovia s dôchodkom nad 1000 eur, úspora dosiahne 65 mil. eur. Pre porovnanie, daň zo sladených nápojov má v roku 2025 do rozpočtu priniesť necelých 80 mil. eur,“ konštatuje občianske združenie.
SNS chce, aby minimálne dôchodky rástli
Líder SNS a podpredseda národnej rady Andrej Danko chce napriek tomu zabezpečiť, aby minimálne dôchodky naďalej rástli. Téma je častým predmetom odkazov cez médiá medzi ním a ministrom práce Tomášom, ktorý hovorí o nedodržiavaní koaličnej zmluvy. Národniari do parlamentu predložili návrh, ktorým by došlo k zmene výpočtu minimálneho dôchodku – „doterajší model, ktorý zohľadňuje sumu životného minima, nahrádza novým modelom, založeným na priemernej mesačnej nominálnej mzde zamestnanca,“ objasňujú svoj zámer podpísaní poslanci SNS Rudolf Huliak, Dagmar Kramplová, Andrej Danko a Milan Garaj.
Každoročne v januári nového roka dochádza k valorizácií dôchodkov, a teda aj od budúceho roka budú slovenskí seniori dostávať o čosi vyššiu penziu. Bežné dôchodky sa budú valorizovať o percento určené na základe porovnania medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané štatistickým úradom počas prvých deviatich mesiacov. Inflácia minulý rok dosiahla 14,5 %, a presne o toľko percent si slovenskí penzisti polepšili. Tento rok to však vyzerá na nízke jednociferné percento.
