Správa európskej Liberties: SR patrí medzi krajiny, kde vlády systematicky oslabujú demokraciu a právny štát
Podľa správy siete občianskych organizácií Liberties patrí Slovensko medzi krajiny, kde vláda systematicky oslabuje demokraciu a právny štát. Mimovládna organizácia Via Iuris na základe tejto správy upozorňuje na zhoršujúci sa stav, ktorý sa prejavuje oslabovaním kľúčových inštitúcií, narušením kontroly moci a rastúcimi obmedzeniami základných ľudských práv. Vláda na čele s premiérom Ficom podľa dokumentu vykonáva kroky, ktoré oslabujú boj proti korupcii, ohrozujú slobodu médií, občiansky priestor a ignorujú záväzky v oblasti ľudských práv. Minister spravodlivosti Susko považuje zverejnenú správu za politicky motivovanú a neobjektívnu.
Právny štát na Slovensku
Sieť občianskych organizácií The Civil Liberties Union for Europe (Únia občianskych slobôd pre Európu), skrátene Liberties, sa venuje otázkam ľudských práv, digitálnym právam, právnemu štátu, slobode médií, ochrane súkromia, či regulácii umelej inteligencie. Vo svojej správe o stave právneho štátu jednotlivých krajín EÚ upozorňuje, že Slovensko sa radí medzi krajiny, kde vlády systematicky oslabujú demokraciu a právny štát.
Poukázalo na to právnické občianske združenie Via Iuris (VI), ktoré je od roku 2021 členom európskej siete Liberties.
Mimovládna organizácia tiež pripomína, že správa od Liberties predstavuje podklad pre hodnotenie stavu právneho štátu Európskou komisiou (EK), pričom podrobne opisuje systematické oslabovanie kľúčových inštitúcií, narušenie mechanizmov kontroly moci (tzv. bŕzd a protiváh) a rastúce obmedzenia základných práv a slobôd na Slovensku.
Na úrovni Maďarska
„Slovensko patrí podľa správy o stave právneho štátu do kategórie tzv. Dismantlers, teda medzi krajiny, ktorých vlády systematicky a cielene podkopávajú základy právneho štátu takmer vo všetkých jeho aspektoch,” opisuje Via Iuris. Dodáva, že podľa zhodnotenia Liberties sa Slovenská republika a Maďarsko ocitli v rovnakej skupine spoločne s Talianskom, Bulharskom, Chorvátskom a Rumunskom.
Výkonná riaditeľka VI Katarína Baťková poznamenala, že Slovensko od roku 2024 zažíva rozklad základných pilierov právneho štátu a demokracie. „Vláda Roberta Fica (Smer-SD) novelou Trestného zákona oslabila boj proti korupcii, doteraz nevídaným spôsobom obchádzala štandardné procesy prijímania zákonov, vládni politici opakovane útočili na sudcov aj profesionálne médiá a systematicky sa snažili potláčať práva ľudí. Nemôžeme sa preto čudovať, že v hodnotení právneho štátu sme na rovnakej úrovni ako Maďarsko,” skonštatovala.
Podkopávanie pilierov právneho štátu
V správe sa spomínajú konkrétne kroky súčasnej vlády, ktoré výrazne oslabili boj proti korupcii. Patria medzi ne zníženie trestov a premlčacích lehôt pri ekonomických trestných činoch, zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a NAKA, či prepustenie bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, kedy minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) mimoriadne zasiahol do rozhodnutia súdnej moci.
Medzi najzávažnejšie problémy právneho štátu Liberties pridala tiež oslabovanie justície, keď vláda získala silný vplyv v Súdnej rade, pričom poukázala na sprievodné zastrašovanie a adresovanie hrozieb voči sudcom. napr. podaním disciplinárneho návrhu ministrom spravodlivosti.
Ďalej hovorí o ovládnutí verejnoprávnych médií, nahradení RTVS kontrolovanou STVR a vyvíjaní tlaku na nezávislé médiá vrátane napr. SLAPP žalôb ohrozujúcich slobodu tlače. V súvislosti so šírením dezinformácií a hoaxov Liberties vyzýva slovenskú vládu, aby prijala legislatívu na riešenie dezinformácií a hybridných hrozieb, ktoré sa šíria najmä cez alternatívne médiá.
V správe je spomenutý aj útok na investigatívnu novinárku Xéniu Makarovú (z Nadácie Zastavme korupciu) z októbra 2024. Tá sa po zverejnení výsledkov vyšetrovania tendra na rekonštrukciu priestorov Úradu vlády SR stala cieľom slovného ataku zo strany predsedu Úradu vlády Juraja Gedru. Viac sa k tejto téme dočítate v našom článku Politici Smeru v konflikte s novinármi: zastrašovanie a pokus o umlčanie kritických médií?
Minister Susko iné hodnotenie ani nečakal
Minister spravodlivosti Susko reagoval na zverejnenú správu, pričom ju označil za politicky motivovanú a neobjektívnu. Zdôraznil, že súčasná vláda naopak demokraciu a právny štát rešpektuje.
„Iné než očierňujúce hodnotenie Slovenska a súčasnej vlády sa tak očakávať ani nedá, a aj keby došlo k takej absurdnej situácii, že by súčasná vláda schválila všetky legislatívne návrhy Progresívneho Slovenska, SaS a ďalších opozičných strán, tak by nemala šancu na pozitívne hodnotenie. Taká je totiž animozita mimovládky Via Iuris, pre ktorú pracovali napríklad exprezidentka a zakladajúca členka PS Zuzana Čaputová či (exposlanec) Juraj Šeliga,“ uviedol rezort spravodlivosti.
Expresné prijímanie zákonov a ohrozenie systému bŕzd a protiváh
Správa ďalej poukazuje na systematické zneužívanie skrátených legislatívnych konaní, čím sa obchádzajú verejné konzultácie a možnosť pripomienkovať návrhy zákonov zo strany odborníkov. Skrátený legislatívny postup predstavoval takmer 60 % všetkých zákonov v roku 2024, pričom niektoré z nich neobsahovali legitímne odôvodnenie na urgentnosť.
„V čase zverejnenia našej analýzy bolo takmer 60 % vládou predložených zákonov prerokovaných a schválených v skrátenom legislatívnom postupe. Podľa štatistík zverejnených Národnou radou Slovenskej republiky, v roku 2024 (do 12. decembra 2024) bolo z celkového počtu 141 návrhov zákonov (vládnych aj parlamentných) až 29 zákonov prijatých v skrátenom legislatívnom postupe, pričom všetky tieto návrhy boli predložené vládou,” píše sa v správe.
Dokument zdôrazňuje, že systém bŕzd a protiváh bol naštrbený aj novelizáciou kompetenčného zákona, čo umožnilo súčasnej vláde menovať svojich kľúčových šéfov do regulačných orgánov. Tým sa mal zvýšiť politický vplyv na ich činnosť a oslabiť ich nezávislosť.
Vláda útočí na občiansku spoločnosť
Vláda Roberta Fica obmedzila právo na zhromažďovanie pri vládnych budovách, zaviedla poplatky za prístup k informáciám (účinnosť tohto ustanovenia pozastavil Ústavný súd) a snaží sa presadiť inštitút „limitovanej informácie“ na utajenie verejných údajov, uvádza správa Liberties.
„Slovenská vláda sa snaží bojovať proti občianskej spoločnosti nielen návrhmi zákonov o „označovaní organizácií“, „regulácií lobingu organizácií“ či snahou zrušiť asignačný mechanizmus pre poskytovanie 2% z daní. Ešte väčším problémom pre demokraciu však je, že vládni politici sú lídrami nepretržitej očierňovacej kampane, ktorou z pozície moci útočia voči mimovládnym organizáciám (MVO) na Slovensku,“ konštatuje dokument s tým, že organizácie sú obviňované z politických aktivít proti vláde a Slovensku.
Neplnenie si záväzkov z oblasti ľudských práv
Naša krajina podľa Liberties stále nedodržiava svoje záväzky v oblasti ochrany ľudských práv. V správe sa spomína, že Slovensko naďalej čelí žalobe Európskej komisie na Súdnom dvore EÚ pre pokračujúcu segregáciu rómskych detí v školách. Napriek reformám je krajina najhoršie hodnotená v rámci EÚ. Problémom je aj tzv. „dvojzmenná prevádzka“ škôl, ktorá má viesť k ďalšej diskriminácii.
„Zároveň sa objavili pokusy o obmedzenie práv LGBTQIA+ komunity prostredníctvom navrhovaného zákona proti „propagácii“ netradičných sexuálnych orientácií a zrušenia štandardného postupu pre diagnostiku a komplexný manažment medicínskej tranzície,” uvádza VI.
Slovensko kleslo aj v rebríčku vnímanej korupcie
Vo februári Transparency International Slovensko (TIS) informovalo o ďalšom nelichotivom hodnotení Slovenska. Tentokrát v celosvetovom rebríčku vnímanej korupcie (CPI). Ide o zoznam 180 krajín, ktorý každoročne zostavuje centrála Transparency International (TI) v Berlíne a v ktorom naša krajina zaznamenala historický prepad o 12 miest. Slovensko z dosiaľ najlepšieho 47. miesta v roku 2023 kleslo na 59. priečku.
Centrála TI upozornila, že mnohé zmeny, ktoré sa na Slovensku udiali po zmene vlády, naštrbili protikorupčné mechanizmy. „Vláda zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry a Národnú kriminálnu agentúru, ktoré boli zodpovedné za boj proti korupcii a závažnej kriminalite. V kombinácii so skrátením premlčacích lehôt, zmiernením trestov za korupciu a upustením od hroziacich trestov, viedli tieto zmeny k obmedzeniu schopnosti stíhať páchateľov ako i k beztrestnosti v niektorých významných kauzách,“ uviedlo TI vo svojej analýze o vývoji v krajinách Západnej Európy a EÚ.
Premiér Fico rebríček o citeľnej korupcii nepovažuje za výpovedný. Zdôrazňuje pritom, že od nástupu súčasnej vlády koncom roka 2023 jej predstavitelia nie sú spájaní so žiadnymi korupčnými škandálmi.
„Sorosom a ďalšími podobnými financovaná organizácia Transparency International po tom, čo slovenská vláda obmedzila financovanie jej slovenskej pobočky, vydala správu o poklese SR v rebríčku vnímania korupcie. Predseda vlády SR tento politický pamflet absolútne odmieta, pretože od vzniku súčasnej vlády SR na konci roku 2023 jej predstavitelia nečelili žiadnym korupčným škandálom,“ objasnil predseda vlády na sociálnej sieti.
„CPI zostavuje centrála Transparency v Berlíne už od roku 1995 na základe 13 indexov ďalších nezávislých inštitúcií, vrátane Svetovej banky, Svetového ekonomického fóra, ale aj konzultačných spoločností a think-tankov. Na vytváraní týchto zdrojových indexov sa Transparency International nepodieľa a slovenská pobočka už vôbec nie,“ argumentoval riaditeľ slovenskej pobočky Transparency International Michal Piško.
Slovenská vláda odmieta Index vnímania korupcie Transparency International 2024 ako objektívny ukazovateľ a k rebríčku sa stavia skepticky. Považuje ho za výsledok selektívnych meraní politicky aktívnej mimovládnej organizácie.
„Index vnímania korupcie Transparency International 2024 nemôže Úrad vlády SR vnímať ako objektívny ukazovateľ miery korupcie, nakoľko ho vykonáva politicky aktívna mimovládna organizácia na základe selektívne vybraných meraní. Index sa opiera o merania, ktoré vykonávajú mimovládne organizácie platené aj z grantov USAID (ktorý aktuálne podlieha finančnému auditu a vyšetrovaniu z dôvodu podozrenia z financovania nekalých činností),“ skonštatoval Úrad vlády SR na sociálnej sieti.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
