Najrozsiahlejší výskum transrodovej mládeže neodporúča hormonálnu liečbu (Špeciálny report)
Výsledky prieskumu liečby transrodových detí a dospievajúcich v Anglicku, ktoré spracovala Dr. Cassová a jej tím, budú mať vplyv na liečebné postupy na celom svete. Autori preskúmali 214 štúdií a 21 usmernení. Pre niektorých je to koniec jednej éry. Prečítajte si, čo vedci zistili a ako to mení status quo.
Anglicko je treťou krajinou, ktorá na základe odporúčaní dlhoočakávanej správy upustila od medikamentóznej liečby porúch rodovej identity. V apríli krajina zverejnila správu dr. Cassovej – „najkomplexnejší súhrn liečby pre transrodovú mládež“, opisuje pre The Epoch Times psychologička Erica Andersonová, ktorá má doktorát z klinickej psychológie.
Prieskumu predsedala Dr. Hilary Cassová, britská lekárka, špecialistka na detské postihnutie a bývalá prezidentka Kráľovskej akadémie pediatrie a zdravia detí. V správe uvádza, že neexistujú dostatočné dôkazy o dlhodobom prínose hormonálnej liečby pre deti, ktoré sa chcú identifikovať ako opačné pohlavie. Namiesto toho odporúča zamerať sa na psychoterapiu.
Niektorí lekári a výskumníci sa domnievajú, že trvalo príliš dlho, kým sa dospelo k tomuto záveru. Iní sa obávajú, že by to mohlo ohroziť súčasnú hormonálnu liečbu dospievajúcich.
Anglická národná zdravotná služba (NHS), ktorá si správu objednala v roku 2020, uviedla, že sa bude riadiť odporúčaniami uvedenými v dokumente. „Záverečná správa [The Cass Review] bude nielen formovať budúcnosť zdravotnej starostlivosti v tejto krajine pre deti a mladých ľudí trpiacich rodovou dysfóriou, ale bude mať aj veľký medzinárodný význam a dôležitosť,“ uviedla NHS vo vyhlásení.
Osem dní po zverejnení správy Dr. Cassovej škótske zdravotnícke orgány oznámili pozastavenie predpisovania nových liekov na blokovanie puberty a hormónov pre opačné pohlavie s tým, že zhromažďujú dôkazy na podporu bezpečnosti a klinickej účinnosti týchto liekov.
Koniec jednej éry
Cass Review vychádza z práce 214 štúdií, 21 usmernení a dvoch stanovísk, ktoré zahŕňali údaje o viac ako 113 000 deťoch a mladých ľuďoch. Autori tiež analyzovali anonymizované údaje od viac ako 3 700 detí s diagnózou rodovej dysfórie (označovanej ako porucha rodovej identity), odpovede na prieskumy od odborníkov a početné rozhovory a výpovede zainteresovaných strán.
Preskúmaním týchto dokumentov poverili vedcov z Unniverzity v Yorku, aby vykonali systematickú revíziu dokumentov a získali spätnú väzbu prostredníctvom rozhovorov s mladými transrodovými ľuďmi, ich rodičmi a lekármi.
Univerzita v Yorku uskutočnila rozhovory s 12 mladými ľuďmi, ktorí boli súčasťou dobrovoľníckych organizácií alebo britskej Gender Identity Development Service (GIDS), spolu s 12 rodičmi. Vedci z univerzity viedli rozhovory aj s lekármi na klinikách pre rodovú identitu vo Veľkej Británii.
Okrem toho Dr. Cassová viedla rozhovory s mnohými transrodovými dospievajúcimi, dospelými, rodičmi týchto detí, záujmovými skupinami, psychológmi, pediatrami a lekármi (vo Veľkej Británii aj v zahraničí), ktorých prax súvisí s touto témou. Počet respondentov však nebol zverejnený. Chcela tiež sledovať 9 000 pacientov s odporúčaním pre liečbu v Travistock Centre vo Veľkej Británii, čo však nebolo možné pre nedostatočnú spoluprácu zo strany všetkých kliník pre dospelých okrem jednej.
Prieskum zistil nedostatočné a nepresvedčivé dôkazy o účinnosti a prínosoch liečby zmeny pohlavia. Okrem toho mnohí z detských pacientov majú poruchy autistického spektra alebo iné psychiatrické komorbidity, ktoré sú často zastreté modelom liečby. Dr. Cassová preto odporúča opatrné psychologické intervencie a zároveň ponechať deťom priestor na skúmanie ich identity.
Lekárska skupina Spoločnosť pre rodovú medicínu založenú na dôkazoch (SEGM) uviedla, že pre Anglicko správa znamená „koniec éry vysoko medikamentózneho prístupu k liečbe mladých ľudí“ s poruchou rodovej identity.
V prieskume sa tiež uvádza, že zatiaľ čo hormonálna liečba v podobe blokátorov puberty, hormónov opačného pohlavia a chirurgických zákrokov známych ako „Holandský protokol“ bola vynájdená v Holandsku v 90. rokoch 20. storočia, koncept „potvrdenia pohlavia“ – akceptovanie pohlavnej identity detí bez jej spochybňovania – v skutočnosti vznikol v Spojených štátoch a potom sa rozšíril na medzinárodnej úrovni.
Výsledkom tohto prieskumu je, že deti mladšie ako 18 rokov nebudú v Anglicku liečené podľa tohto protokolu, ale s rovnakou úrovňou starostlivosti ako s ostatnými mladými ľudmi, ktorí majú problémy s duševným zdravím. Fínsko a Švédsko uskutočnili podobné zmeny v roku 2023. Priebežná verzia správy Dr. Cassovej bola zverejnená už v roku 2022 a viedla k rozhodnutiu vlády Veľkej Británie zatvoriť rodovú kliniku pre deti a dospievajúcich v Tavistocku.
Blokátory puberty a hormóny budú k dispozícii len osobám starším ako 16 rokov a len v rámci podmienok kontrolovaných výskumom. Experimentovanie s takouto liečbou na neplnoletých bude preto zakázané. Britská ministerka zdravotníctva Victoria Atkinsová varovala, že zdravotníckym pracovníkom hrozia za porušenie predpisov tresty. „Každá klinika, ktorá tak urobí, sa môže dopustiť mimoriadne závažného regulačného priestupku, za ktorý by jej mohla byť odobratá licencia a jej lekári by mohli byť vyškrtnutí,“ pohrozila.
Hlavné zistenia a odporúčania
V správe sa zistilo, že väčšina súčasných vplyvných usmernení bola nečakane založená skôr na konsenze odborníkov než na vedeckých dôkazoch.
Väčšinu súčasných odporúčaní ovplyvnili dva americké štandardy starostlivosti: jeden vydala v roku 2012 Svetová odborná asociácia transrodovej zdravotnej starostlivosti (WPATH) a druhý Endokrinná spoločnosť v roku 2009.
Obe sa opierali o proces konsenzu medzi odborníkmi pri rozhodovaní o najlepšej liečbe rodovej dysfórie a boli postavené jedna na druhej. Členovia WPATH boli spoluautormi usmernení Endokrinologickej spoločnosti.
Štandardy starostlivosti WPATH z roku 2012 prijali odporúčania Endokrinologickej spoločnosti založené na konsenze, ale neodvolávali sa na údaje z vlastného systematického prehľadu WPATH, v ktorom sa našli nepresvedčivé dôkazy o prínosoch hormonálnej liečby.
Odporúčania z týchto usmernení sa potom uvádzali v ďalších pokynoch a smerniciach a snehová guľa sa nabaľovala až do dnešnej podoby. „[Cass Review] nie je o tom, aby sme ľuďom brali právo na zdravotnú starostlivosť,“ píše Dr. Cassová v úvode správy. „Je o tom, aký by mal byť prístup k zdravotnej starostlivosti.“
Jej dokument priniesol tieto zistenia a odporúčania:
1. Odporúča sa psychoterapia
Vzhľadom na nízku kvalitu a nedostatočné podávanie správ o intervenciách pre transrodové deti nemohol prieskum vytvoriť správny záver o účinnosti psychoterapie. Existujú však dôkazy, že psychoterapia môže pomôcť pri riešení duševných stavov bežných u transrodovej mládeže, ako sú depresia a úzkosť, a hormonálne intervencie často tieto terapie zatieňujú. V prieskume sa zdôrazňuje, že psychoterapia nie je to isté ako konverzná terapia, pretože jej cieľom nie je zmeniť vnímanie dieťaťa o tom, kým je, ale preskúmať príčinu jeho obáv a skúseností a pomôcť zmierniť úzkosť.
2. Uprednostňuje sa čiastočná sociálna tranzícia
Systematické prehľady nepreukázali jasné dôkazy o pozitívnych alebo negatívnych účinkoch sociálnej tranzície na duševné zdravie. Sociálna tranzícia vo všeobecnosti znamená, že osoba, ktorá chce žiť ako iné pohlavie, robí len sociálne zmeny vrátane zmeny vlasov a oblečenia a zmeny mien a zámen. Zdravotné zmeny sa nevykonávajú.
V prieskume sa uvádza, že mnohé deti v dospelosti z rodovej dysfórie vyrastú, ale tí, ktorí prechádzajú sociálnou tranzíciou, často prechádzajú aj zdravotnou tranzíciou, čo znamená, že naďalej trpia poruchou rodovej identity. Hoci nie je známe, či sociálna tranzícia prispieva k rodovej dysfórii, autori prieskumu predpokladajú, že čiastočná tranzícia môže byť prospešnejšia, pretože ponúka deťom väčšiu flexibilitu pri skúmaní a vyjadrovaní ich rodovej identity.
3. Hormonálna liečba sa neodporúča s výnimkou výskumnej liečby
Analýza nepreukázala žiadne významné zlepšenie príznakov rodovej dysfórie alebo spokojnosti s telom po medikácii. Niektoré správy síce preukázali krátkodobé zlepšenie nálady, keď pacienti začali s hormonálnu liečbou, ale miera takéhoto zlepšenia bola malá.
Hormonálna liečba, čo znamená používanie blokátorov puberty a hormónov opačného pohlavia, sa neodporúča pre neplnoleté osoby z dôvodu trvalosti jej účinkov. Deti vo veku 16 rokov a staršie sa namiesto toho môžu prihlásiť do vysokokvalitných výskumných štúdií experimentálnej liečby.
Dôkazy o účinkoch potlačenia puberty na psychickú pohodu, kognitívny vývoj, vývoj kostí, plodnosť a kardio-metabolický systém sa ukázali ako nekonzistentné a nedostatočné. Dôkazy tiež nepotvrdili, že hormonálna liečba znižuje riziko samovrážd. Správa sa nezaoberala odporúčaniami a zmenami v usmerneniach pre chirurgické zákroky, pretože na rozdiel od detí v Spojených štátoch ich neplnoleté osoby vo Veľkej Británii zvyčajne nemôžu podstúpiť.
4. Podpora pri detranzícii
Autori správy vyzývajú NHS, aby poskytla „opatrenia pre ľudí, ktorí zvažujú detranzíciu“, t. j. návrat k pôvodnému pohlaviu. S rastúcim počtom ľudí, ktorí prechádzajú na inú pohlavnú formu, rastie aj počet tých, ktorí to ľutujú a rozhodnú sa vrátiť späť. Títo ľudia potrebujú podporu pri postupnom vysadzovaní hormónov. Správa dr. Cassovej uvádza, že je dôležité pamätať na to, že títo ľudia nemusia chcieť využívať služby zariadenia, ktoré im umožnilo zmenu.
Náhly posun
Od polovice roka 2010 zaznamenala britská Tavistock Centre, jediná verejne financovaná klinika pre deti s rodovo špecifickým zameraním v Anglicku, náhly nárast počtu mladých ľudí s transidentifikáciou, z ktorých väčšina nemala typické príznaky rodovej dysfórie. Zvyšuje sa aj korelácia medzi rodovou dysfóriou a ďalšími komorbiditami v oblasti duševného zdravia vrátane porúch autistického spektra, depresie, úzkosti a nepriaznivých skúseností z detstva.
To isté bolo pozorované aj v Spojených štátoch. „Musíme byť veľmi opatrní, pretože máme veľa autistov, ktorí si chcú zmeniť pohlavie,“ hovorí Stephen Levine, profesor psychiatrie na Case Western Reserve University a jeden z prvých odborníkov, ktorí pracovali s deťmi a dospelými s rodovou dysfóriou a transrodovými osobami. „Je to neakceptovanie mužskosti alebo ženskosti a my musíme pochopiť motívy, ktoré za tým stoja,“ poznamenáva profesor Levine.
Dr. Stephen Levine (So súhlasom Dr. Stephena Levina)
V správe Dr. Cassovej sa o tom nehovorí, pretože správa „chce hovoriť vedecky“, hovorí americký psychiater a dodáva: „Ale keď ste lekár ako ja a staráte sa o jednotlivých pacientov, niekedy sa začnete zamýšľať nad tým, prečo práve tento človek chce uniknúť pred mužskosťou alebo uniknúť pred ženskosťou. A to je veľmi dôležitá otázka pre každého lekára a každú rodinu.“
Nesúhlasné hlasy a mlčanie
Správa dr. Cassovej sa stretla s veľmi zmiešanými reakciami. Lekárske združenia, ktoré lieky odporúčajú, väčšinou mlčali, pričom najhlasnejšími odporcami boli zástancovia transrodovej orientácie. Krátko po zverejnení niektorí z týchto obhajcov tvrdili na internete, že dve hodnotenia v prieskume o blokátoroch puberty a hormónoch opačného pohlavia vylúčili 98% zo 103 predložených štúdií, pričom len dve percentá boli považované za vysoko kvalitné. Iní tvrdili, že revízny tím bol veľmi prísny, pokiaľ ide o to, ktoré štúdie pripustil, a akceptoval len randomizované kontrolované štúdie.
V rozhovore pre BBC Dr. Cassová uviedla, že prvé tvrdenie je nepravdivé. „Medzi 103 štúdiami bolo veľké množstvo takých, ktoré boli považované za stredne kvalitné a všetky boli zahrnuté do analýzy. Takže takmer 60% štúdií bolo v skutočnosti zahrnutých do tzv. syntézy.“
O tom, aká kontroverzná je téma hormonálnej liečby detí, svedčí aj fakt, že Dr. Cassová prestala z bezpečnostných dôvodov jazdiť verejnou dopravou. Na internete sa dočkala značného očierňovania, ale najviac ju mrzí záplava dezinformácií, ktoré sa objavili po zverejnení jej správy. „Začalo sa to deň pred vydaním správy, keď istý influencer zverejnil snímok zoznamu dokumentov, ktoré boli údajne zamietnuté, pretože nešlo o randomizované kontrolné štúdie. Tento zoznam nemá absolútne nič spoločné s našou správou ani so žiadnou zo štúdií,“ uviedla Dr. Cassová pre britský denník The Times.
Nezávislý novinár Benjamin Ryan vyvrátil obe tvrdenia v článku na Substacku. „Je jasné, že mnohí ľudia sa ani neobťažovali prečítať si správu,“ napísal v titulku. Pokiaľ ide o mlčiace zdravotnícke inštitúcie, WPATH bola jedinou významnou organizáciou, ktorá vydala vyhlásenie pre médiá. Tlačovú správu však nemožno nájsť na jej webovej stránke a šírila sa predovšetkým prostredníctvom screenshotov na platforme X.
„Základy správy Dr. Cassovej sú zakorenené vo falošnom predpoklade, že nemedicínske alternatívy starostlivosti povedú k menšiemu utrpeniu väčšiny dospievajúcich, a vychádzajú z nedostatku vedomostí a skúseností s prácou s touto skupinou pacientov,“ uvádza WPATH.
Lekárka WPATH, ktorá ako jedna z prvých v Spojených štátoch podporovala mladých ľudí v liečbe, pre Epoch Times uviedla, že ju reakcia WPATH zarmútila a sklamala: „Mám pocit, akoby uviazli v roku 2000. Stále zastávajú názor, že ak niekto prežíva rodovú dysfóriu, lekársky zásah by mal byť vždy prvou líniou odporúčanej liečby,“ povedala lekárka, ktorá si neželala byť menovaná.
Keď sa v Spojených štátoch začali otvárať prvé rodové kliniky, väčšina detí, ktoré ich navštevovali, boli extrémne prípady, kde ich rodová dysfória a psychické problémy jasne súviseli s nesúladom medzi ich fyzickým pohlavím a rodom. Vo väčšine prípadov sa stav týchto detí zlepšil, keď sa im dostalo lekárskej starostlivosti a ich stav bol správne posúdený.
Odvtedy sa však demografia pacientov zmenila a prípady sa stali komplikovanejšími. „Úprimne povedané, myslím si, že veľa ľudí sa na tento dokument ani nepozrie a nepreštuduje ho kritickým okom, aby zistili, či je to niečo, čo môžeme brať vážne,“ domnieva sa lekárka. Hovorí, že ľudia sa obávajú, že lekárske zákroky by mohli byť zakázané, „pretože sa to deje v [konzervatívnych štátoch] v Spojených štátoch, a správa dr. Cassovej by mohla tento oheň trochu rozdúchať“.
Neistá budúcnosť v USA
Dr. Cassová vo svojej správe uvádza, že Spojené štáty sú hlavnou hybnou silou medikamentóznej liečby rodovej dysfórie.
Lekári, s ktorými sme viedli rozhovory, uviedli, že v Spojených štátoch by nebolo možné zaviesť niečo podobné ako správu dr. Cassovej, pretože jednotlivé štáty prijímajú mnohé vlastné rozhodnutia o zdravotnej starostlivosti, zatiaľ čo v Británii je zdravotná starostlivosť centralizovaná.
Hoci sa zdá, že národné rady a združenia lekárov podporujú model zmeny pohlavia založený na konsenze, 23 štátov už prijalo zákony zakazujúce hormonálnu liečbu detí, hoci v súčasnosti je v platnosti len 18 zákonov.
Klinická a výskumná psychologička Amy Tishelmanová, bývalá riaditeľka klinického výskumu pre Gender Multispecialty Service v Bostonskej detskej nemocnici a hlavná autorka štandardu WPATH pre starostlivosť o deti, uviedla, že lekári a výskumní pracovníci, ktorí majú výhrady voči stavu transrodovej medicíny v Spojených štátoch, sa môžu zdráhať zverejniť svoje vyjadrenia z obavy, že ich slová budú použité na presadenie legislatívy, s ktorou nesúhlasia.
Na druhej strane Dr. Paul McHugh, dlhoročný kritik medicínskej zmeny pohlavia, psychiater a významný univerzitný profesor psychiatrie na Lekárskej fakulte Univerzity Johnsa Hopkinsa, sa domnieva, že podpora a obhajoba transrodovej liečby sa stala spoločenským fenoménom, dokonca šialenstvom.
„Ak existuje niečo, čo má čo i len náznak nesúhlasu s mladými ľuďmi, ktorí majú pochybnosti o svojom pohlaví, niektorí jednostranne zameraní (jedinci) to považujú za transfóbne,“ povedala anonymna lekárka WPATH.
„Niektorí ľudia v USA hovoria veci ako: ‚Deti vedia, kto sú, len akceptujte to, čo hovoria o svojom pohlaví,‘“ hovorí psychologička Erica Andersonová, ktorá sa špecializuje na liečbu mladých ľudí s pochybnosťami o svojom pohlaví. „Jednou z mojich kritických poznámok na adresu niektorých mojich kolegov je, že akoby zabudli všetko, čo sa naučili predtým, ako začali pracovať s mladými ľuďmi v oblasti rodovej problematiky.“
„Musíme urobiť riadne vyhodnotenie a nemôžeme zavrhnúť všetky ostatné veci, ktoré sa dejú s mladými ľuďmi kvôli rodovej problematike,“ myslí si psychologička.
Pôvodný článok
