Spor o fact-checking: EÚ hrozí Zuckerbergovi miliardovými pokutami, odmieta obvinenia z cenzúry
V utorok 7. januára oznámil generálny riaditeľ spoločnosti Meta Mark Zuckerberg zavedenie reforiem v spoločnostiach Facebook a Instagram. Tieto zmeny nadobúdajú účinnosť zatiaľ len v USA. Jedným z prvkov Zuckerbergovho šesťbodového plánu je spolupráca spoločnosti s budúcou administratívou novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa proti cenzúrnym opatreniam na iných kontinentoch.
Zuckerberg chce Meta-reformy zaviesť najprv len v USA
Hovorca Európskej komisie pre digitálne záležitosti Thomas Regnier pre „MDR aktuell“ povedal, že Meta by čelila následkom, ak by ukončila spoluprácu s „nezávislými overovateľmi faktov“ v EÚ. Facebook v súčasnosti spolupracuje s tlačovými agentúrami dpa, AFP, APA a nezávislou rešeršnou sieťou „Correctiv“.
Zákon o digitálnych službách (DSA) v EÚ okrem iného zaväzuje platformy sociálnych médií prijať opatrenia proti „dezinformáciám alebo negatívnym vplyvom na diskurz občianskej spoločnosti“. V opačnom prípade by Meta mohla dostať pokutu až do výšky 6 % svojho globálneho obratu, pohrozil Regnier.
Spoločnosť Meta zatiaľ neposkytla žiadne informácie o tom, či a kedy nadobudnú plánované reformy účinnosť aj v EÚ. Spoločnosť X však už nejaký čas praktizuje systém moderovania bez overovania faktov. Podobne ako predtým Elon Musk, aj Mark Zuckerberg teraz kritizoval skutočnosť, že užívatelia ich často vnímajú ako politicky zaujatých. Systém komunitných poznámok navrhnutý samotnými užívateľmi by bol preto podľa neho nápomocnejší.
Kritika reštriktívneho prístupu EÚ k digitálnym technológiám
Zuckerberg nepriamo obvinil EÚ, že sa zmenila na digitálnu púšť. Európa „inštitucionalizovala cenzúru“. Okrem toho európska legislatíva prispieva k tomu, že americké technologické spoločnosti si nechávajú produkty mimo EÚ kvôli prílišným obmedzeniam v oblasti umelej inteligencie a dátových služieb.
Šéf Meta zdôrazňuje, že USA majú celosvetovo najsilnejšie predpisy na ochranu slobody prejavu. Zároveň prirovnáva EÚ k „tajným súdom“ v Latinskej Amerike, ktoré nútia platformy odstraňovať nežiaduci obsah – ako aj k Číne; v tamojšej sfére vplyvu komunistickej strany je používanie Facebooku a súvisiacich aplikácií úplne zakázané.
Tieto cenzorské ambície sa dajú prekonať len v spolupráci s vládou USA, uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Meta. V tejto súvislosti kritizoval odchádzajúcu Bidenovu administratívu. V posledných rokoch bola podľa neho samotná vláda „za väčšiu cenzúru“. Hovorkyňa Európskej komisie Paula Pinho v stredu v Bruseli vyhlásila, že EÚ „dôrazne odmieta akékoľvek obvinenia z cenzúry“.
Zuckerberg chce zaviesť odstupňovaný systém moderovania
Kľúčovým prvkom reorganizácie na Facebooku má byť systém odstupňovanej moderácie obsahu. Závažné porušenia pravidiel a nezákonný obsah budú naďalej odhaľované automatickými systémami. Cieľom je však zmierniť ich pôsobenie v prípade obsahu, ktorý túto kvalifikáciu nespĺňa. Takýto obsah by mali aj naďalej nahlasovať užívatelia.
Pre všetok ostatný obsah by sa mal používať systém tzv. komunitných poznámok. Tie umožnia užívateľom pridať k príspevkom kontext alebo informácie, ktoré vysvetľujú príspevok z iného hľadiska. Sú pridávané, pokým ich dostatočný počet užívateľov s rôznymi názormi označí za relevantné. Takýto postup sa už nejaký čas používa v sieti X.
Podstatou komunitných poznámok je zabezpečiť vyváženú moderáciu a vysokú kvalitu príspevkov a podporovať konsenzus prostredníctvom tzv. premosťovacieho systému . Tento systém priraďuje prispievateľov k určitej skupine na základe ich postojov pri hlasovaní. Komentáre sa zobrazujú, ak majú neutrálny tón a obsahovo sú korektné. Okrem toho musí dostatočný počet ľudí priradených k rôznym skupinám súhlasiť s ich relevantnosťou.
Algoritmus dokáže pri hodnotení oddeliť „užitočnú“ zložku od polaritnej. Vďaka tomu je možné identifikovať užitočné informácie bez ohľadu na politickú orientáciu. Premostenie možno použiť nielen na komunitné poznámky, ale aj na zobrazenie obsahu na časovej osi vo všeobecnosti.
Kto chce vidieť viac politického obsahu, mal by mať možnosť
Zuckerberg chce pomocou nových nariadení minimalizovať chyby na úkor užívateľov a slobody prejavu. Témy ako prisťahovatectvo alebo gender by už tiež nemali podliehať osobitným obmedzeniam, pretože to nie je v súlade s želaniami verejnosti.
Vo svojom videoposolstve tiež oznámil, že návštevníci, ktorí si to želajú, si budú môcť opäť prezerať viac politického obsahu. Ten bol nedávno obmedzený z dôvodu možnej polarizácie a zredukovaný v prospech „pozitívnejšieho“ obsahu. Je to viditeľné najmä na platformách ako „Threads“, kde užívatelia musia aktívne vyhľadávať politický obsah.
Upustenie od overovania faktov: „hrozba pre demokraciu“?
Aby sa predišlo dojmu, že moderátorské tímy sú politicky zaujaté, Zuckerberg chce tiež presunúť ich sídlo z Kalifornie do Texasu.
Viaceré osobnosti verejného života, od generálneho sekretára SPD Matthiasa Mierscha a politika Strany zelených Antona Hofreitera až po nositeľku Nobelovej ceny a novinárku Mariu Ressa, varovali pred „nebezpečenstvom pre demokraciu“. Podľa ich slov nejde o „slobodu prejavu“, ale o povinnosť bojovať proti „fake news“.
Neuviedli dôvod, prečo by na ich rozpoznanie nestačil systém komunitných poznámok. Jedným z hlavných bodov kritiky je vo všeobecnosti to, že tento systém označí príspevok až po určitom čase. Ľudia sú informovaní, keď požiadajú o komunitné poznámky. To však predpokladá, že s príspevkom interagovali.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
