Spor o jadrové zbrane: Trump chce diplomatické riešenie – Irán dúfa v kompromis
Prvýkrát od roku 2015 spolu Američania a Iránci opäť osobne hovorili. Téma: iránsky jadrový program, ktorý by mohol viesť k výrobe jadrovej bomby. Rokovania sa uskutočnili v Maskate, hlavnom meste Ománu, štátu v Perzskom zálive. Nepriniesli žiadny konkrétny výsledok okrem toho, že boli ohlásené ďalšie rozhovory. Za zmienku stojí vyhlásenie Bieleho domu: Trump sa usiluje o diplomatické riešenie, nie o vojenskú konfrontáciu. Irán dúfa, že sa z toho vykľučkuje. Pre Izrael existuje len jedno riešenie. Čo bude nasledovať?
Irán a Spojené štáty budú pokračovať v priamych rokovaniach o jadrovom programe Teheránu „tento týždeň“, zhodne informovali početné blízkovýchodné médiá. Katarská televízna stanica Al-Džazíra s odvolaním sa na iránskeho ministra zahraničných vecí Abbása Aragčího uviedla dátum 19. apríla. Tento dátum potvrdil aj Biely dom.
Aragčí sa 12. apríla stretol v hlavnom meste Ománu so Stevom Witkoffom, osobitným vyslancom amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Prvé stretnutie „pozitívne a konštruktívne“
Podľa vyhlásenia, ktoré Biely dom zverejnil krátko po stretnutí, boli rozhovory „veľmi pozitívne a konštruktívne“. Vo vyhlásení sa tiež vysvetľuje poslanie osobitného vyslanca Witkoffa. Ten „dostal inštrukcie od prezidenta Trumpa“, aby vyriešil nezhody medzi oboma národmi „prostredníctvom dialógu a diplomacie, ak je to možné“. Otázky, o ktorých sa má rokovať, sú „veľmi komplikované“, ale Biely dom považuje Witkoffov priamy osobný dialóg s Aragčím za „krok vpred na ceste k obojstranne prospešnému výsledku“.
Aj iránsky minister zahraničných vecí Aragčí sa v štátnej televízii vyjadril k obnoveniu rozhovorov s USA opatrne pozitívne. Stretnutie tiež označil za „konštruktívne“ a „úctivé“. Obe strany „preukázali odhodlanie pokročiť v rozhovoroch s cieľom dosiahnuť želateľnú dohodu“, uviedol Abbás Aragčí. Delegácia USA vyvinula „značné úsilie, aby ukázala svoju ochotu dosiahnuť spravodlivú a rozumnú dohodu“.
Uviedol tiež, že v rámci rozhovorov sa bude najprv rokovať o „všeobecnom rámci“, ktorý by potom mohol viesť k „možnej dohode“. Tieto vyhlásenia neznejú ako rýchle riešenie, domnieva sa profesor na Teheránskej univerzite Hassan Ahmadian. Pre televíziu Al-Džazíra uviedol, že nevidí dosiahnutie dohody medzi oboma štátmi v priebehu niekoľkých týždňov ani mesiacov.
Práve o to ide: Žiadna jadrová bomba
Rokovania medzi režimom mulláhov, ktorý je v Iráne pri moci od roku 1979, a Spojenými štátmi sa spočiatku a predovšetkým týkajú iránskeho jadrového programu. Trump opakovane pohrozil, že ak sa nedosiahne dohoda, začne letecké útoky proti iránskemu jadrovému programu. Na oplátku sa islamisticko-teokratický režim v Teheráne pravdepodobne niekoľkokrát pokúsil odstrániť Trumpa prostredníctvom pokusu o atentát, ako v novembri minulého roka oznámilo americké ministerstvo spravodlivosti.
Čo má „dohodár“ Trump ponúknuť Teheránu, aby sa dosiahla dohoda? V prvom rade sankcie, ktoré sú na Irán uvalené už desaťročia a ktoré značne oslabili iránsku ekonomiku. Napriek tomu odborníci odhadujú, že Irán by teraz mohol byť schopný vyrobiť niekoľko jadrových zbraní. Irán preto nebude ochotný „úplne sa vzdať svojho programu“, domnieva sa americká tlačová agentúra Associated Press.
Radikálny návrh Izraela: „líbyjské riešenie“
Pokiaľ ide o Irán, Izrael sedí pri rokovacom stole neviditeľne. Je to preto, lebo Irán sa opakovane vyhrážal, že Izrael ako štát zlikviduje. Minulý rok na seba Irán a Izrael opakovane zaútočili raketami. Ako 10. apríla informovala spravodajská platforma „All Israel News“, izraelský premiér Benjamin Netanjahu je za tzv. líbyjské riešenie. Odvoláva sa pritom na dohodu z roku 2003, v ktorej Líbya dobrovoľne súhlasila s úplnou likvidáciou svojho doteraz tajného programu jadrových zbraní.
Pre Netanjahua bolo prijateľné len toto „diplomatické riešenie“. Medzi USA a Iránom by sa musela dosiahnuť „dohoda v líbyjskom štýle“: „kde by vstúpili, zničili zariadenia, dali všetky zariadenia pod americký dohľad a vykonali demontáž.“
Netanjahu uviedol vojenské riešenie ako „druhú možnosť“. Trump sa tiež opakovane zmienil o „možnosti vojenského riešenia“, keď povedal: „Myslím si, že ak rokovania s Iránom nebudú úspešné, myslím si, že Irán bude vo veľkom nebezpečenstve, a nerád to hovorím. Ale nemôžu mať jadrovú zbraň,“ povedal Trump podľa tlačovej agentúry AFP. Na otázku, či zvažuje vojenské možnosti, dodal: „Určite. A oni [iránska vláda] to chápu.“
Kde je Trumpova červená čiara?
Skutočnosť, že americká východisková pozícia v rokovaniach s Iránom sa zhoduje s pozíciou Izraela, vyplynula z komentára osobitného vyslanca Witkoffa. Pred odchodom do Iránu povedal americkej tlači: „Myslím si, že naša pozícia sa začína likvidáciou iránskeho jadrového programu. To je náš dnešný postoj.“ Červenou líniou USA je, aby Irán „nemal žiaden potenciál na výrobu jadrových zbraní“. Pripustil však: „To však neznamená, že nebudeme hľadať iné spôsoby, ako nájsť kompromis medzi oboma krajinami.“
Iránska strana v súčasnosti zrejme predpokladá, že s Trumpom by bolo možné dosiahnuť kompromis. Ako po stretnutí v Ománe zdôraznil iránsky televízny kanál „Iran international“ a ďalšie iránske médiá, „návrh textu, ktorý iránskej delegácii v Ománe predložil vyslanec Donalda Trumpa Steve Witkoff, neobsahoval ani likvidáciu iránskeho jadrového programu, ani hrozbu vojenskej akcie proti Iránu“.
Iránske médiá sa v tejto informácii odvolávajú na Hosseina Shariatmadariho, šéfredaktora provládneho denníka „Kayhan“ v komentári uviedol: „Ide len o to, aby sa zabezpečilo, že iránske jadrové aktivity nebudú ozbrojené.“ Na titulnej strane svojich novín však priznal: „Perspektíva dohody s Trumpom je nejasná“ a vyzval amerického prezidenta: „Nenechajte krajinu čakať.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
