Spojenci odmietajú slová francúzskeho prezidenta o vyslaní jednotiek NATO na ukrajinský front
Politickí a vojenskí lídri Severoatlantickej aliancie (NATO) sa rozchádzajú s názormi francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a odmietli jeho slová o vyslaní aliančných jednotiek do bojov na Ukrajine.
V pondelok Macron nadhodil možnosť vyslania jednotiek NATO na Ukrajinu v čase, keď si krajina pripomína dva roky bojov proti ruským inváznym silám. Uviedol, že o perspektíve vyslania jednotiek NATO na Ukrajinu sa „otvorene diskutovalo“ na nedávnom stretnutí členov NATO.
„Dnes neexistuje konsenzus o oficiálnom a schválenom vyslaní pozemných jednotiek. Ale z hľadiska dynamiky nemožno nič vylúčiť,“ povedal Macron na tlačovej konferencii v parížskom Elyzejskom paláci v pondelok večer.
V utorok ráno lídri Spojeného kráľovstva, Nemecka, Poľska a Talianska uviedli, že svoje krajiny na takéto nasadenie dobrovoľne neposkytnú.
„Na ukrajinskom území nebudú žiadne pozemné jednotky, žiadni vojaci, ktorých by tam vyslali európske krajiny alebo štáty NATO,“ povedal v utorok novinárom nemecký kancelár Olaf Scholz.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius podobne vyhlásil, že nasadenie vojakov na Ukrajine „neprichádza pre Nemecko do úvahy“. Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck uviedol, že ho povzbudil Macronov prejav podpory Ukrajine, ale povedal, že Macron by mal túto energiu nasmerovať do dodávok väčšieho množstva zbraní a munície pre ukrajinské sily.
Poľský premiér Donald Tusk oznámil, že jeho krajina „neplánuje vyslať svojich vojakov na Ukrajinu“.
„Od ruskej agresie pred dvoma rokmi panuje medzi všetkými spojencami úplná jednota, pokiaľ ide o podporu, ktorá má byť ponúknutá Kyjevu,“ uviedol v utorok úrad talianskej premiérky Giorgie Meloniovej. „Táto podpora nepredpokladá prítomnosť vojsk európskych krajín alebo krajín NATO na ukrajinskom území.“
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg tiež odmietol reči o priamom zapojení aliancie do bojov na Ukrajine.
„Spojenci NATO poskytujú Ukrajine bezprecedentnú podporu. Robíme to už od roku 2014 a zintenzívnili sme to po invázii,“ povedal Stoltenberg. „Neexistujú však žiadne plány na nasadenie bojových jednotiek NATO na Ukrajine.“
V utorok hovorca britského premiéra Rishi Sunaka novinárom povedal, že na Ukrajine sa už nachádza obmedzený počet britských vojakov v podpornej úlohe, avšak uviedol: „Nemáme žiadne plány na rozsiahle nasadenie.“
Slovenský premiér Robert Fico naznačil, že niektorí z členov NATO sa plánujú priamo zapojiť do bojov na Ukrajine. Povedal, že Slovensko neplánuje nasadiť vojakov na Ukrajine, ale uviedol, že niektoré krajiny zvažujú bilaterálne dohody s Ukrajinou o vyslaní svojich jednotiek.
Reakcia Kremľa
Ruská vláda tiež pohotovo varovala a vyzvala, aby sa vojská NATO nezapájali do prebiehajúcich bojov na Ukrajine.
Počas posledných dvoch rokov bojov sa ruská vláda ohradzovala voči zbraniam, financovaniu a zdieľaniu spravodajských informácií, ktoré členovia NATO poskytli Ukrajine proti ruským silám. Vladimir Putin vraj doposiaľ nevidel príležitosť na priamy konflikt s 31-člennou alianciou, ale ak by jednotky NATO priamo bojovali s ruskými silami, mohlo by sa to zmeniť.
„Nebude to o pravdepodobnosti, ale o nevyhnutnosti – tak to hodnotíme,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov o pravdepodobnosti priameho ozbrojeného konfliktu medzi Ruskom a NATO, ak by sa jednotky NATO nasadili do bojov na Ukrajine.
V rozhovore pre ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS Peskov uviedol, že všetci členovia NATO, ktorí uvažujú o vyslaní vojsk na Ukrajinu, by si mali položiť otázku, či takýto krok „zodpovedá ich záujmom, a čo je najdôležitejšie, záujmom občanov ich krajín“.
V článku 5 základnej Severoatlantickej zmluvy z roku 1949 sa uvádza, že priamy útok na členskú krajinu NATO by sa považoval za útok na celú alianciu a členské krajiny by reagovali v rámci kolektívnej sebaobrany. Zmluva o NATO sa menej jasne vyjadruje k zapojeniu členských štátov do existujúceho konfliktu, do ktorého sú zapojené nečlenské krajiny, ako by to bolo v prípade vstupu síl NATO do prebiehajúceho ukrajinsko-ruského konfliktu.
Biden nalieha na Kongres, aby schválil novú pomoc Ukrajine
Macronova zmienka o priamom zapojení síl NATO do vojny na Ukrajine prichádzajú v čase, keď ukrajinským silám údajne dochádza munícia a krajina zvažuje rozšírenie vojenských odvodových zákonov, aby prinútila dostatok mužov pokračovať v nasadení armády.
Spojené štáty už takmer vyčerpali svoje doterajšie finančné prostriedky pre Ukrajinu a zákonodarcovia už niekoľko mesiacov rokujú o budúcnosti vojenskej pomoci pre Ukrajinu.
Začiatkom tohto mesiaca americký Senát schválil dodatočný návrh zákona o výdavkoch vo výške 95 miliárd dolárov, ktorý by zahŕňal približne 60 miliárd dolárov novej podpory pre Ukrajinu. O tomto návrhu zákona sa ešte musí hlasovať v Snemovni reprezentantov. Mnohí republikánski zákonodarcovia sa sťažovali na výšku doplnkových výdavkov, ako aj na to, že neobsahujú ustanovenia o bezpečnosti hraníc. Niektorí republikáni tiež prejavili zvýšenú skepsu voči pokračovaniu bojov na Ukrajine namiesto úsilia o dosiahnutie urovnania.
Z NTD News
