Snahy o obnovenie rokovaní o prímerí medzi Izraelom a Hamasom uviazli na mŕtvom bode
Hamas chce namiesto začatia nových rozhovorov realizovať svoj predchádzajúci návrh.
Snahy o dosiahnutie dohody o prímerí medzi Izraelom a Hamasom po 10 mesiacoch vojny v pásme Gazy uviazli na mŕtvom bode, keďže Hamas 14. augusta vyhlásil, že sa nezúčastní na novom kole rokovaní o prímerí, ktoré sa malo začať nasledujúci deň v Katare.
To oslabilo nádeje na prímerie, ktoré by mohlo zabrániť iránskemu útoku na Izrael v odvete za vraždu vodcu Hamasu Ismaila Haníju v Teheráne. Svetové mocnosti sa diplomaticky snažia zabrániť plnohodnotnej vojne, ktorú by mohol vyvolať iránsky útok.
Izrael uviedol, že na katarské rokovania vyšle delegáciu, ale Hamas vyjadril ochotu realizovať skôr predchádzajúci návrh, než začať nové rozhovory. „Začatie nových rokovaní umožňuje [Izraelu] klásť nové podmienky a využívať labyrint rokovaní na páchanie nových masakrov,“ povedal pre agentúru Reuters Sami Abu Zuhri, vysoký predstaviteľ Hamasu.
Izrael zasa pokračuje v ofenzíve v Gaze, pričom niektorí ministri vyvolávajú ďalšie spory svojimi krokmi, ktoré ich oponenti považujú za provokatívne. Minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir vystúpil na Chrámovú horu v Jeruzaleme, kde sa nachádza mešita Al-Aksá. Moslimský orgán, ktorý spravuje toto miesto, jordánsky Waqf, povoľuje Židom jeho návštevu, ale nie modlitbu. Mnohí Židia sa tam modlili a klaňali.
Premiér Benyamin Netanjahu sa pripojil k zahraničným krajinám a odsúdil Ben Gviru za jeho nečestné konanie. „Politika týkajúca sa Chrámovej hory priamo podlieha vláde a jej lídrovi,“ uviedol Netanjahu vo verejnom vyhlásení. „Neexistuje žiadna súkromná politika ministra v súvislosti s Chrámovou horou, ani ministra národnej bezpečnosti, ani žiadneho iného ministra.“
Bývalý izraelský premiér Ariel Šaron navštívil Chrámovú horu počas kampane na post predsedu vlády v roku 2000, čo bola jedna z udalostí, ktoré urýchlili druhú intifádu, palestínske povstanie poznačené samovražednými útokmi na izraelských civilistov.
Nové osady na Západnom brehu
Izrael medzitým zverejnil plány jednej z navrhovaných nových osád na Západnom brehu, ktoré mnohí Izraelčania nazývajú „Judea a Samária“, aby zdôraznili starobylé židovské väzby s touto krajinou, uviedol 14. augusta minister financií Bezalel Smotrich.
Toto rozhodnutie údajne reakciou na kroky palestínskych lídrov na Západnom brehu a krajín, ktoré uznali existenciu palestínskeho štátu. „Žiadne protiizraelské alebo protisionistické rozhodnutie nezastaví rozvoj osád. Budeme naďalej bojovať proti nebezpečnej myšlienke palestínskeho štátu. Je to moje životné poslanie,“ povedal Smotrich.
Izrael v júni oznámil, že sa chystá legalizovať päť osád na Západnom brehu Jordánu, založiť tri nové osady a zabrať ďalšiu pôdu. Palestínska samospráva, ktorá má obmedzené právomoci nad časťami Západného brehu, kde žijú Palestínčania, odsúdila zábery ako etnické čistky. Izrael toto obvinenie odmieta.
Nová osada s názvom Nachal Heletz sa bude rozprestierať na ploche približne 60 hektárov. Bude súčasťou obytného zoskupenia Guš Ecion južne od Jeruzalema a spojí ho s mestom, uviedol Smotrich.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
