Sme už trvalo závislí na dovoze elektriny, vraví nemecký kritik obnoviteľných zdrojov (Rozhovor)
Takmer žiadne slnko, takmer žiadny vietor. Už po štvrtýkrát v tejto vykurovacej sezóne je Nemecko v tzv. temnom bezvetrí, ako sa u nás hovorí nemeckému termínu „dunkelflaute“, ktorý zdomácnel aj u nás.
Z približne 30 000 veterných elektrární a približne 4,8 milióna fotovoltaických systémov sa v súčasnosti neočakáva veľa energie. Najhoršie to bolo v stredu 16. januára večer. Všetky obnoviteľné zdroje energie (OZE) s inštalovaným výkonom približne 172 gigawattov (GW) v tom čase vyrábali len 2 GW, teda 1,2 %.
Aby sa naši kolegovia z nemeckej redakcie dozvedeli, čo takéto obdobie znamená pre zásobovanie elektrickou energiou a energetickú sústavu v Nemecku, vyspovedali Dr. Christopha Canneho, tlačového hovorcu asociácie Spolková iniciatíva za racionálne uvažovanie (Bundesinitiative Vernunftkraft). Toto združenie zastrešuje niekoľko iniciatív lobujúcich za „ekonomicky a ekologicky rozumné alternatívy“ obnoviteľných zdrojov energie, uvádza ich webová stránka.
Epoch Times: Nemecko je momentálne v ďalšom temnom bezvetrí. V akom okamihu hovoríme o dunkelflaute, t. j. od akého časového úseku a pri akom maximálnom podiele obnoviteľných zdrojov?
Christoph Canne: Pojem „temné bezvetrie“ je vymyslené slovo. Kombinuje slovo „temný“, t. j. malý alebo žiadny výstup zo solárnych elektrární s „bezvetrím“, t. j. rovnakým stavom pre veterné turbíny. Neexistujú žiadne všeobecne platné prahové hodnoty pre výrobu veternej a solárnej energie, ani všeobecne platná definícia toho, ako dlho by mal stav trvať, aby sa mohol považovať za temné bezvetrie.
Môže byť tiež rozdiel v tom, či považujete za dunkelflaute jednorazové prekročenie definovanej prahovej hodnoty, alebo či sledujete prekročenie prahových hodnôt v dlhšom časovom období. Ak sa pozriete na hodnotenie výskytu dunkelflautu, autori môžu používať rôzne definície.
V porovnaní s predchádzajúcimi tromi dunkelflautmi trvá ten súčasný niekoľko dní. Čo to znamená pre nemecké dodávky elektriny?
Situácia u nás je čoraz zložitejšia, pretože vypíname alebo sme už odstavili čoraz viac výrobcov základného zaťaženia (baseload), t. j. jadrových a uhoľných elektrární. Rozširovanie veternej a solárnej energie nám v dunkelflaute pomáha len málo alebo vôbec. Večer 15. decembra dodali vo svojej špičke len asi 2 GW, čo boli asi 3 % z vtedy potrebných 70 GW elektriny. To znamená, že aj s dvojnásobným výkonom veternej a solárnej energie by sme dokázali pokryť len 6 % dopytu.
V takýchto situáciách potrebujeme výrobu nezávislú od počasia. Čím viac odstavujeme bez toho, aby federálna vláda pokročila vo výstavbe plynových elektrární, tým nebezpečnejšia sa situácia stáva.
Šéf RWE Markus Krebber sa nedávno cítil nútený použiť veľmi dramatické slová, aby varoval pred nebezpečenstvom pre dodávky elektrickej energie: „A v Nemecku sa (roky) správame, akoby otázka rozširovania bezpečných kapacít bola niečím, čo sa dá odložiť. Ale už dnes veľmi jasne vidíme, čo sa stane, ak vypneme kapacity a neposkytneme zálohu pre obnoviteľné zdroje.“ K tomu nie je čo dodať.
Sme teraz trvalo závislí na dovoze elektrickej energie?
Áno, určite sme. Takéto výpadky rôznych dĺžok sú v nemeckom systéme transformácie energetiky nevyhnutné, a preto sú nutné importy, ktoré tieto výpadky vyplnia. Okrem toho lacná francúzska jadrová energia a lacná švédska vodná energia stabilizujú v týchto situáciách rastúce ceny elektriny v Nemecku. To je pozitívne.
Samozrejme, treba zvážiť dve veci: po prvé, dovoz ako liek na dunkelflaute si vyžaduje, aby naši susedia neuplatňovali rovnakú energetickú politiku ako my. Ak by nasledovali náš príklad a nahradili spoľahlivú výrobu nespoľahlivou výrobou, čoraz menej by nám mohli pomôcť v temnom bezvetrí a namiesto toho by s ním boli konfrontovaní sami.
Po druhé, obdobie temného bezvetria v Nemecku spôsobuje rast cien aj inde, napríklad vo Švédsku, a švédska vláda sa k tomu nedávno vyjadrila veľmi jasne. Nórsko dokonca zvažuje zníženie prenosovej kapacity do Nemecka. To by mohlo byť nemeckým politikom presadzujúcim energetickú transformáciu na európskej úrovni čoraz nepríjemnejšie.
Sú na burze (kvôli nedostatku elektriny) opäť zvýšené ceny?
Áno, aj to je súčasťou dunkelflaute, hoci maximálna cena môže kolísať. Súvisí to s tzv. závernými elektrárňami, kedy cenu určuje najdrahšia elektráreň, ktorú treba pripojiť do siete, aby sa zabezpečila jej stabilita.
Pokiaľ teda dopyt po elektrine nie je taký vysoký a zahraničné krajiny k nám môžu elektrinu vyvážať, ceny zostávajú v rozumných medziach. Ak však nastane extrémne chladné obdobie, Francúzsko zvyčajne potrebuje vlastnú elektrinu kvôli množstvu súkromných elektrických ohrievačov. Vtedy sa musia do siete pripojiť aj veľmi drahí výrobcovia a cena stúpa.
Nakoniec, dunkelflaute prispieva aj k tomu, že Nemecko je v porovnaní s Francúzskom čoraz drahšie, pokiaľ ide o ceny elektriny: v roku 2024 platilo Nemecko v priemere 7,85 centov za kilowatthodinu, zatiaľ čo vo Francúzsku to bolo 5,8 centov.
Aké sú podľa vás výhody temného bezvetria?
Nuž, samozrejme, v každej situácii na trhu sa nájdu prospechári. Obdobie dunkelflaute umožňuje zahraničným výrobcom predávať svoju elektrinu na nemeckom trhu za vysoké ceny. Napríklad francúzska spoločnosť EDF takéto okolnosti určite oceňuje. Prispeje k nedávno zverejnenému bilančnému prebytku vo výške 10 miliárd eur.
Nedávno sa uskutočnil aj vyšetrovací výbor pre postupné vyraďovanie jadrovej energie. Bolo by temné bezvetrie problémom, keby sme mali jadrové elektrárne stále v prevádzke?
To je otázka… Ak by sa v prevádzke ponechali posledné tri alebo šesť jadrových elektrární, stále by dochádzalo k rovnakému počtu dunkelflautov, ale ich účinok by bol podstatne menej hrozivý. Jadrové elektrárne spoľahlivo dodávali 8 GW elektrickej energie v každej dennej aj nočnej dobe. Toto množstvo teraz v týchto kritických chvíľach chýba. Postupné vyraďovanie jadrových elektrární nám spôsobilo vážne škody v oboch smeroch: zvýšilo ceny elektriny a vážne znížila bezpečnosť dodávok.
Koľko ďalších temných bezvetrí očakávate v týchto zimných mesiacoch?
To nikto nedokáže predpovedať. Keď nastane dunkelflaute, máme dočinenia so štatistickou udalosťou, ktorá zasiahne znova a znova. Ak sa situácia extrémne zhorší, pribudne k tomu ešte chladné počasie, vysoký domáci dopyt po elektrine a nízky dovoz od našich susedov, systém dosiahne bod zlomu. Potom prebiehajú riadené odstávky (brownouty).
Kedy môžeme očakávať opak, že zafúka ľahký vánok a obnoviteľné zdroje „zaplaví“ našu rozvodnú sieť elektrinou?
Ľahký vánok (Hellbrise) je ešte znepokojujúcejší ako temné bezvetrie. Týmto pojmom sa označuje nasledujúca situácia, ktorá môže nastať počas slnečných dní medzi jarou a jeseňou: bezoblačná, modrá obloha, jasné poludňajšie slnko a možno aj slabý vietor nad Nemeckom.
Vďaka veľkému rozšíreniu fotovoltiky v posledných troch rokoch sme dosiahli bod, keď vyrobená slnečná energia môže okolo poludnia prevýšiť množstvo požadovanej elektrickej energie. A značnú časť tejto výrobnej kapacity, konkrétne malé strešné a balkónové systémy, nedokážu prevádzkovatelia sietí regulovať.
Toto je situácia, ktorú už prevádzkovatelia sietí nedokážu zvládnuť. Skôr ako nadprodukcia ohrozí stabilitu siete, musia sa rozhodnúť vypnúť celé obytné oblasti. Vzhľadom na to, že expanzia solárnej energie pokračuje v nezmenšenej miere, budeme to v budúcich rokoch zažívať v čoraz desivejšej podobe.
Mali by sa ľudia pripraviť na výpadky elektrickej energie?
Riziká pre naše dodávky elektriny sa systematicky zvyšujú a zdá sa, že politici nerobia nič, aby tento vývoj brzdili. V takejto situácii je určite rozumné mať určitú núdzovú energetickú kapacitu. Netreba však podliehať panike, len vzhľadom na tieto nebezpečenstvá určite nezaškodí mať nejakú prevenciu.
Ďakujeme za rozhovor!
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
