Slovenský archeológ skúmal v rakúskom jazere Wörthersee praveké stavby
Začiatkom jesene sa Martin Kvietok z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., zúčastnil archeologického projektu Kapuzinerinsel 2024, výskumu pravekých nákolných stavieb v korutánskom jazere Wörthersee v juhovýchodnom Rakúsku.
Išlo o prvý výskum pod vodnou hladinou na danom jazere. Výskum viedla rakúska vedkyňa Marie-Claire Ries z Univerzity v Innsbrucku. Prvé prieskumné práce sa realizovali už v roku 2022. Na základe prvotných nálezov je lokalita situovaná na západný okraj ostrova Kapuzinerinsel. Počas prieskumu vedci a vedkyne získali nálezy z obdobia staršieho eneolitu (okolo r. 4000 pred n. l., neskorá doba kamenná).
Medzinárodný výskum
Výsledky viac ako 150-ročného výskumu na miestach nákolných stavieb mali značný vplyv na pochopenie vývoja raných agrárnych spoločností neolitu a doby bronzovej vo všeobecnosti, a najmä interakcií medzi regiónmi v priestore Álp. Jednou z novoobjavených lokalít je aj rakúska lokalita Kapuzinerinsel. Výskum sa realizuje pod vodnou hladinou a tím pracovníkov pozostáva z potápajúcich archeológov. Tieto zručnosti sú v krajinách bez mora veľmi vzácne, a preto si aj Rakúsko vypomáha kolegami z okolitých krajín. Takýmto spôsobom sa kreujú úspešné medzinárodné vedecké tímy.
Výskumné práce
Na základe prieskumných prác sa určila plocha pre plošný archeologický odkryv. „Výskum sa realizoval na dvoch plochách. Prvá na brehu ostrova a druhá cca 20 m juhozápadne od brehu na dne jazera. Pri výskume sme využili sektorovú metódu, keď sa plocha rozdelí na menšie štvorce 1 x 1 m. Vďaka takejto metóde sa plocha skúma a dokumentuje veľmi podrobným spôsobom. Dno sa nachádzalo v hĺbke 1,80 – 1,20 m,“ vysvetľuje podrobnosti výskumu M. Kvietok. Na výkopové práce pod vodou sa v takýchto podmienkach využívajú odsávacie zariadenia, ktoré využívajú podtlak pretekajúcej vody. V rámci každého sektoru sa postupne odstraňovali jazerné sedimenty, resp. zvyšky kultúrnych vrstiev. Po identifikovaní drevených kolov výskumný tím celú plochu štvorcov fotogrametricky zdokumentoval, koly sa geodeticky zmerali. Zároveň sa odoberali vzorky driev na analýzy.
Počas tejto sezóny sa podarilo preskúmať plochu s rozlohou 25 m2, na ktorej sa identifikovalo viac ako 130 drevených kolov. Zo všetkých odobrali vzorky na dendrochronologické datovanie veku pomocou letokruhov. Sediment, ktorý sa pri výskume odstraňoval, obsahoval ďalšie cenné informácie v podobe makrozvyškov keramiky, kostí, uhlíkov a botaniky, ktoré sa získavali preplavením na archeologickej základni. Analýzy získaného materiálu budú ďalej pokračovať v laboratóriách vo Švajčiarsku.
Nákolné stavby sú objekty a obydlia, ktoré postavili na konštrukcii vytvorenej z drevených kolov a zapustenej priamo do jazera. Vďaka vhodným podmienkam vo vodnom prostredí sa drevené časti veľmi dobre zachovali.
Od roku 2011 sú tieto pamiatky zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Do skupiny chránených lokalít zapísali 111 z viac ako 1000 známych archeologických nálezísk v šiestich krajinách okolo Álp (Švajčiarsko, Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Slovinsko). Tvoria ju pozostatky prehistorických nákolných osád z obdobia 5 000 až 500 pred n. l., ktoré sa nachádzajú pod vodou, na brehoch jazier, pozdĺž riek alebo v mokradiach a ponúkajú výnimočné podmienky na ochranu organických materiálov, ako je drevo, textílie, rastlinné zvyšky a kosti. Vďaka vlhkému prostrediu sa dochovalo množstvo predmetov z organických materiálov. Tieto lokality poskytujú mimoriadne podrobný obraz o sociálnych, ekonomických a ekologických interakciách prehistorických populácií.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
