Slovensko zažilo najslabšiu olympiádu v histórii. Väčšia podpora najtalentovanejších by mohla priniesť viac medailí
Slovenská výprava na letných olympijských hrách v Paríži 2024 zaznamenala svoju najslabšiu medailovú žatvu v ére samostatnosti. Olympijských súťaží sa zúčastnilo 28 slovenských reprezentantov v 13 športoch. O jedinú medailu sa postaral bronzový kanoista Matej Beňuš. Naša krajina sa umiestnila na úplne poslednej delenej priečke s krajinami ako Pobrežie Slonoviny, Kapverdy, Peru, Katar, Singapur a olympijským tímom utečencov. Kritiku fungovania športu, a nielen športu v našom štáte, si neodpustil športový moderátor, ktorý divákov celou olympiádou sprevádzal. Novovzniknuté ministerstvo športu hovorí o cieľoch, ktoré sa naši reprezentanti budú na nadchádzajúcich olympiádach snažiť dosiahnuť.
„Napriek tomu, že viacerí naši športovci podali obdivuhodné výkony a od úspechu či medaily ich delil len kúsok, nemôžeme výsledky označiť za uspokojivé,“ skonštatovalo ministerstvo cestovného ruchu a športu na sociálnej sieti.
Počas záverečného ceremoniálu olympiády komentátor STVR Stanislav Ščepán tiež neskrýval sklamanie. Hoci pri troche šťastia mohlo byť medailí viac, keďže 3 slovenskí športovci skončili štvrtí, Ščepán naše najhoršie vystúpenie v ére samostatnosti označil za reálny obraz slovenského športu. Ten si podľa neho cestu do legendárneho parížskeho múzea Louvre nenájde, keďže nie je namaľovaný ani peknými farbami, ani lákavý pre divákov.
„Nemôžeme všetko merať medailami a ani to nechceme, ale je to vizitka športu. Ale nielen športu, dalo by sa povedať, že celej spoločnosti. Máme problémy v zdravotníctve, kultúre, športe, v ekonomike, vo financiách. Prečo by mal byť šport výnimkou? Je to aj problém systému športu a telesnej výchovy, ktorý roky ostal kdesi v závese a raz to muselo prasknúť. Škoda, že to bolo práve v Paríži na olympijských hrách,“ zhodnotil situáciu komentátor počas priameho prenosu.
84. priečka
Slovensko sa tak logicky umiestnilo na úplne poslednej delenej priečke, keďže menej ako jeden bronz dosiahli len krajiny, ktoré nezískali vôbec žiadnu medailu a medailové štatistiky ich neuvádzajú. Ide o chudobné africké a ázijské krajiny boriace sa s existenčnými problémami, malé ostrovy v Oceánii alebo menšie krajiny a ostrovy strednej Ameriky. Z európskych krajín doteraz nikdy olympijskú medailu nezískali Albánsko, Bosna a Hercegovina, Malta, Monako, Andorra alebo Kosovo.
V Paríži získali svoje vôbec prvé cenné kovy dve krajiny a boli dokonca hneď zlaté. Trojskokanka Thea LaFond-Gadsonová prepísala históriu malého karibského ostrova Dominika a podobne sa dokázala presadiť Julien Alfredová z ostrova Svätá Lucia, keď vyhrala jedny z najsledovanejších pretekov atletiky – šprint žien na 100 metrov.
Výsledky slovenských športovcov v Paríži v porovnaní s úspechmi našich susedov výrazne zaostávajú. Maďarsko získalo 19 medailí (6 zlatých + 7 strieborných + 6 bronzových) a skončilo celkovo na výbornej 14. priečke. Ukrajina obsadila v celkovej medailovej bilancii 22. pozíciu (3+5+4). Vďaka 3 zlatým a 2 bronzovým obsadilo Česko celkovo 28. priečku. Poľsko si z Paríža odváža 10 cenných kovov (1+4+5) a Rakúsko 5 (2+3).
Celkovo na 19. mieste skončilo Írsko. Krajina s porovnateľným počtom obyvateľov ako Slovensko získala 7 medailí (4 zlaté a 3 bronzové). Ako sa má robiť šport, dlhodobo ukazujú Chorvátsko a Slovinsko. Krajiny s počtom obyvateľov na úrovni polovice Slovenska získali 7 (2+2+3) medailí respektíve 3 medaily (2 zlaté! a jedno striebro).
Naša prvá olympiáda definovala slovenské najsilnejšie športy
Samostatné Slovensko sa prvýkrát na letnej olympiáde predstavilo v roku 1996 v americkej Atlante, kde sme získali po jednom kuse z každého cenného kovu. Bolo to presne v troch disciplínach, ktoré sa v nasledujúcich rokoch ukázali ako naše najsilnejšie.
Slovensko tradične vždy patrilo k vodnoslalomárskym veľmociam. Doteraz sme na divokej vode získali dokopy 8 zlatých, 4 strieborné a 3 bronzové medaily (vrátane Beňušovej z Paríža).
Druhou disciplínou, kde sú naši športovci historicky úspešní, je športová streľba. V nej sme doteraz dokázali získať 1 zlatú, 2 strieborné a 3 bronzové medaily, pričom štvrtým miestom v Paríži nám ďalšia unikla o vlások.
Tretím športom, ktorý pravidelne pre našu krajinu prinášal medaily, bola kanoistika – 3 striebra a 2 bronzy. V Paríži sme tu však svoje zastúpenie nemali.
Historicky najúspešnejšími hrami sú pre Slovensko zatiaľ tie z Pekingu 2008. Naši športovci tam dokázali dominovať 3-krát a v ďalších troch súťažiach získať striebro. Naopak, doteraz najmenej úspešná výprava (okrem Paríža) sa vrátila z Londýna 2012, keď získala jednu striebornú a tri bronzové medaily.
Naši historicky najúspešnejší športovci na letných olympiádach
Peter a Pavol Hochschornerovci (3 zlaté vo vodnom slalome), Michal Martikán (2 zlaté a 2 strieborné a 1 bronz vo vodnom slalome), Elena Kaliská (2 zlaté vo vodnom slalome), Zuzana Rehák-Štefečeková (1 zlatá a 2 strieborné v športovej streľbe), Matej Tóth (zlatá v chôdzi na 50 km) a Ladislav a Peter Škantárovci (zlatá vo vodnom slalome)
Minister športu Keketi: Je to príležitosť pre nový začiatok
Minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi (nom. SNS) vníma súčasnú situáciu ako novú štartovaciu čiaru. Hovorí o tom, že slovenský šport bol dlhodobo zanedbávaný a potrebné reformy v oblasti vzdelávania trénerov, práce s mládežou a podpory športovej infraštruktúry boli odkladané.
„Všetky tieto problémy, ktoré pomenovávajú odborníci v športe, športová obec, vrcholoví športovci aj rodičia športujúcich detí, vnímame. Aj preto trvala SNS na zriadení nového ministerstva, ktoré by šport malo ako jednu z hlavných činnosti a nie ako oblasť, ktorá je na okraji, ako tomu bolo v minulosti,“ uviedol minister.
Zdôraznil, že nastal čas na radikálne zmeny, ktoré by mali priniesť dlhodobé pozitívne výsledky. Neúspech z Paríža by podľa neho mohol byť impulzom na prehodnotenie celkového prístupu k športu na Slovensku.
Prezident Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) Anton Siekel otvorene priznal, že jedna bronzová medaila je veľkým sklamaním. Upozornil, že ani viac prípadných medailí by celkovú situáciu v slovenskom športe nezmenilo. Podľa jeho slov je potrebné začať sa sústrediť na nadchádzajúce zimné olympijské hry v Taliansku, kde môže byť výzvou už len zabezpečiť účasť dostatočného počtu slovenských športovcov.
„Olympijské medaily sú obrovský impulz pre športovcov a mládež, aby hľadali svoje vzory v reálnych podobách a nie niekde vo videohrách. Príčiny musíme hľadať roky dozadu. Prečo sme neinvestovali do infraštruktúry skôr? Už dnes sa s veľkým rešpektom pozerám na ZOH v Taliansku,“ uzavrel Siekel.
Väčšia podpora najtalentovanejších by mohla priniesť viac medailí
Štátny tajomník pre šport Ján Krišanda zdôraznil potrebu zásadnej reformy vo financovaní. Systém rozdeľovania prostriedkov podľa neho musí byť prehodnotený tak, aby sa viac investovalo do perspektívnych športovcov a športových odvetví, ktoré majú potenciál priniesť úspechy na medzinárodnej scéne.
„Nie je možné nastaviť jedným výpočtom všetky rozdielne úrovne športu. Ministerstvo bude mať tendenciu prehodnocovať systematizáciu podpory športu. Tiež sa musíme konečne venovať podpore talentovanej mládeže, ktorá nemá zastrešenie a metodiku. Musíme vytvoriť výcvikové centrálne strediská na prípravu,“ skonštatoval.
Myšlienku väčšej podpory najtalentovanejších športovcov vyjadril aj expert na atletiku a spolukomentátor počas olympiády Alfonz Juck. „Nebojme sa výrazne podporovať tých, ktorí sa ukazujú, že by mohli v tom náročnom celosvetovom meradle uspieť. Berme si príklad z krajín, ktoré výrazne podporujú tie športy, kde sa im darí. A tie zvyšné len z pohľadu istej základnej podpory. Lebo inak neuspejeme. Ak budeme príliš rozkošateno podporovať všetky športy, tie úspechy sa nedostavia.“
Tajomník Krišanda okrem toho prezradil, že súčasným cieľom ministerstva športu je na budúce letné olympijské hry, ktoré sa budú konať v americkom Los Angeles, pripraviť čo najväčšiu výpravu – možno až 50 športovcov. Na nasledujúce v roku 2032 v Austrálii chcú dostať dokonca okolo 100 športovcov.
„Kolektívne športy sme mali naposledy v Sydney 2000, čiže sa budeme uberať aj týmto smerom,“ poodhalil zámery ministerstva. Slováci sa teda budú chcieť presadiť vo futbale, hádzanej, basketbale alebo volejbale.
Minister Taraba: Nie sme nešikovnejší ako Maďari
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) porovnal slovenskú bilanciu s úspechmi Maďarska, ktoré získalo 19 medailí. Taraba zdôraznil, že rozdiel medzi Slovenskom a Maďarskom nespočíva v talente alebo pracovitosti športovcov, ale v prístupe štátu a v jeho podpore športu.
„Nie, nie sme neschopnejší, nešikovnejší a lenivší ako Maďari. Rozdiel v zisku medailí je rozdiel medzi štátom, ktorý do športu investuje a štátom, ktorý sa už dávno na podporu športu vykašľal a politici pod športom len rozumejú výlety na súťaže,“ napísal na sociálnej sieti.
Tiež informoval, že rezort životného prostredia plánuje nasmerovať stovky miliónov eur z Modernizačného fondu do modernizácie športovej infraštruktúry.
„Rovnako som rád, že podnik Vodohospodárska výstavba po mojom odporúčaní preberá späť do správy celý areál vodných športov v Čunove, ktorý bol v dlhodobom prenájme a upadá. Urobíme z neho výkladnú skriňu podpory vodných športov na Slovensku,“ uzavrel minister.
