Slovensko má jedny z najnižších daní z nehnuteľností v EÚ. Odporúčané zvýšenie by zasiahlo najmä túto skupinu obyvateľov
S kritickým stavom verejných financií a potrebou konsolidácie rozpočtu vo výške 1,4 miliardy eur sa začína opätovne hovoriť o reforme dane z nehnuteľností, ktorá by mohla pre niektorých vlastníkov výrazne navýšiť samotnú daň. Medzinárodné inštitúcie vrátane OECD odporúčajú prejsť na systém zdaňovania založený na trhovej hodnote nehnuteľností, čo by mohlo priniesť do štátneho rozpočtu miliardy eur. Takáto zmena však so sebou prináša aj riziká. Zvýšenie daní by mohlo zasiahnuť najmä majiteľov nehnuteľností vo vychytených lokalitách, vrátane tých, ktorí tam žijú dlhé roky. Mohlo by to viesť k ich finančnému zaťaženiu alebo dokonca k vysťahovaniu. Obavy tiež panujú z možných sociálnych dopadov, najmä pre obyvateľov s nižšími príjmami.
Stav verejných financií Slovenska je kritický a ministerstvo financií má za úlohu naplánovať konsolidáciu v objeme 1,4 miliardy eur. Okrem dani zo sladkých nápojov sa začalo hovoriť o zavedení ďalšej dane za bezhotovostné platby. Denník Trend informoval aj o možnej reforme dane z nehnuteľností.
Aktuálne nastavenie výšky dane z nehnuteľnosti sa odvíja od rozlohy konkrétnej nehnuteľnosti. V západných krajinách býva najčastejším kritériom samotná cena majetku. Obyvatelia luxusnejších, drahších domov či bytov si tak priplatia za daň výrazne viac. V súvislosti s potrebou získania financií do štátnej kasy môže narastať tlak na reformu vyberania dane z nehnuteľností aj na Slovensku.
Slováci spomedzi členských krajín EÚ platia jedny z najnižších daní za nehnuteľnosti. Za rok 2022 príjem z tejto dane predstavoval 0,4 % podielu na celkovom HDP – to jest cca 460 miliónov eur. Pritom európsky priemier sa pohybuje na úrovni 2,1 % HDP, teda 333 miliárd eur. Verejné financie na Slovensku by si tak zvýšením sadzieb na európsky premier mohli polepšiť o 2 miliardy.
OECD odporúča zdaňovať podľa hodnoty nehnuteľnosti
Zmenu nastavenia dane z nehnuteľností už niekoľko rokov slovenskej vláde odporúčajú odborné inštitúcie ako napríklad Organizácia na hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) či Európska komisia. OECD Slovensku vyčíta stanovovanie výšky dane na základe rozlohy nehnuteľnosti.
„Systém zdaňovania nehnuteľností založený na hodnote nehnuteľnosti je štandardom vo väčšine vyspelých európskych krajín. Prechod na takýto typ systému a zároveň zvýšenie podielu týchto daní odporúča Slovensku väčšina relevantných ekonomických inštitúcií,” vysvetľuje Národná banka Slovenska (NBS) vo svojom dokumente.
„Systém daní z nehnuteľností založený na pravidelne aktualizovaných trhových hodnotách by mohol zvýšiť príjmy bez zvýšenia daňových sadzieb,“ konštatuje OECD.
O zmene pravidiel sa diskutuje už niekoľko rokov, avšak nevie sa nájsť správny kľúč k odomknutiu reformy. Diskusia o cenových mapách s odborníkmi z odvetvia ekonómie započala na ministerstve financií už pred viac ako 10 rokmi pod vedením vtedajšieho šéfa rezortu Petra Kažimíra (nom. Smer-SD).
Analytik NBS opisuje pozitíva prípadnej reformy
Martin Nevický, analytik v úseku menovej politiky a bankových obchodov NBS, opisuje dve najväčšie pozitíva prípadnej reformy zdaňovania nehnuteľností. „Prvým je zmena daňového mixu smerom od daní z práce k majetkovým daniam a druhým zlepšenie férovosti zdanenia nehnuteľností v rámci Slovenska,“ uviedol Nevický, pričom upozornil, že jeho názor nepredstavuje oficiálne stanovisko NBS.
Ak by sa nasledovali odporúčania OECD, určujúcou pre výšku dane by mohla byť lokalita, stav nehnuteľnosti, či trhová cena. Novým systémom by sa mohla odstrániť neférovosť spočívajúca v tom, že vlastníci lukratívnych nehnuteľností vo vychytených lokalitách platia rovnaké dane ako majitelia starších schátralých nehnuteľností na okraji mesta či na dedine.
Tým, že by zmena zdaňovania nehnuteľností mohla navýšiť štátnu kasu o poriadny balík peňazí, ekonómovia očakávajú, že financie budú následne použité na zníženie odvodového zaťaženia, nie na financovanie sociálnych programov.
„Buď sa preparametrizuje daňový mix a použije sa to na zníženie iného daňového zaťaženia, alebo sa to použije na fiškálnu konsolidáciu, ktorá je v súčasnosti veľmi potrebná,“ vidí možnosti využitia prípadnej reformy Nevický.
Podľa analytika máme na Slovensku inštitúcie, ktoré disponujú údajmi o hodnotách nehnuteľností, ako napríklad kataster alebo realitné kancelárie. Tie by mohli pomôcť so stanovením hodnoty majetku. Vo vyspelých krajinách zodpovednosť za konečné určenie hodnoty nesie väčšinou miestna daňová inštitúcia, teda v našich podmienkach by to bola Finančná správa SR.
„Výhody hodnotového zdanenia sú najmä vyššia spravodlivosť daňového systému, daňový mix menej obmedzujúci ekonomický rast, nižšia cyklickosť príjmov samospráv a efektívny nástroj fiškálnej konsolidácie. Navyše, cez systém zdaňovania nehnuteľností sa môžu sledovať aj sekundárne ciele, akými sú stabilizácia cien nehnuteľností a environmentálne ciele,” píše sa v analytickom komentári NBS.
Posledné zvýšenie dane sprevádzala nervozita
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik nepovažuje za správne momentálne zavádzať zmeny. „Nie je vhodný čas otvárať túto tému,” poznamenal a dodal, že len nedávno boli niektoré samosprávy nútené navyšovať daň, aby si tým pokryli výpadky v príjmoch.
„Podotýkam, zvyšovali sme ich rádovo v centoch a bola nesmierna nervozita medzi občanmi. Ak by ste dnes povedali občanovi, že sa budú opäť zvyšovať dane už nie na úrovni centov, ale eur, dovolím si povedať, že situácia sa mimoriadne medzi občanmi zhorší,“ upresnil svoju skúsenosť šéf ZMOS.
Prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Ján Palenčár sa domnieva, že naviazanie dane na trhovú cenu by nemuselo byť dobrým riešením. Hoci si myslí, že u nás sú dane z nehnuteľností nastavené nízko, takáto zmena by vytvorila tlak na pôvodných obyvateľov lokalít – „starousadlíkov” – ktorí žijú vo vychytených oblastiach už desiatky rokov.
„Treba hľadať viac solidárne riešenie. Jedna z týchto vecí môže byť, ak má fyzická osoba viac nehnuteľností, prvá nehnuteľnosť je zdanená nižšou sadzbou, ale už druhá, tretia, štvrtá sú zdaňované vyššou sadzbou,“ navrhuje Palenčár.
Nevický vidí riešenie pre situácie popísané šéfom ZMOS alebo šéfom NARKS vo vhodnom nastavení daňových výnimiek a odkladov.
„Je zrejmé, že sociálny status vlastníka nehnuteľnosti nemusí korešpondovať s hodnotou jeho nehnuteľnosti. Myslím, že práve pre možné sociálne dopady je potrebné sa viac ako inokedy riadiť známym – dvakrát meraj, raz rež,“ varuje predseda Realitnej únie SR Attila Mészáros. Zároveň jedným dychom dodáva, že ani dnešný spôsob výpočtu dane nie je absolútne spravodlivý.
