Slovensko hrozí znížením dávok pre Ukrajincov kvôli odstaveniu ruského plynovodu
Rozhodnutie Kyjeva zastaviť tranzit ruského plynu do EÚ predstavuje vážnu hrozbu pre slovenskú ekonomiku, povedal slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD). Slovensko hrozí Kyjevu odvetnými opatreniami – napríklad výrazným znížením podpory pre ukrajinských občanov na území SR.
V stredu (1. 1.) vypršala zmluva, na základe ktorej sa cez Ukrajinu prepravoval plyn z Ruska, pričom kyjevská štátna plynárenská spoločnosť Naftogaz sa ju rozhodla nepredĺžiť. Slovensko sa doteraz výrazne spoliehalo na dodávky komodity cez plynovody z Ruska. Premiér Fico označil vzniknutú situáciu za „sabotáž“.
Vo videu zverejnenom vo štvrtok (2. 1.) na sociálnej sieti Fico zdôraznil, že nejde o plyn pre domácu potrebu Slovenska, keďže ten je zabezpečený. Ide o tranzit plynu cez Slovensko, „zastavením ktorého prichádzame o 500 miliónov eur ročne“.
Krok ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zastaviť tranzit plynu cez ukrajinské územie Fico nazval “sabotážou”.
„Jedinou alternatívou pre suverénne Slovensko je obnovenie tranzitu, alebo hľadanie kompenzačných mechanizmov, ktoré nahradia výpadky na verejných financiách vo výške takmer 500 miliónov eur,“ povedal.
Dodal, že slovenskí predstavitelia túto otázku otvoria počas rokovaní v Bruseli 7. januára.
„Za Smer-SD oznamujem, že sme pripravení rokovať a dohodnúť sa v koalícii na zastavení dodávok elektrickej energie a výraznom znížení podpôr pre ukrajinských občanov Ukrajiny, ktorí sa nachádzajú na území Slovenskej republiky,“ povedal Fico.
Podľa údajov Vysokého komisára OSN pre utečencov je na Slovensku približne 125 400 utečencov z Ukrajiny.
Fico sa 22. decembra stretol v Kremli s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Krajina má dlhodobú zmluvu s ruským Gazpromom.
„Ruský prezident V. Putin potvrdil pripravenosť RF (Ruskej federácie) dodávať plyn aj naďalej na západ a na Slovensko, čo je vzhľadom na postoj ukrajinského prezidenta po 1. januári 2025 prakticky nemožné,” uviedol Fico vo vyhlásení po návšteve.
Ukrajinský prezident Zelenskyj však 28. decembra obvinil Fica, že na príkaz Ruska otvoril „druhý energetický front“ proti Ukrajine. „Zdá sa, že Putin dal Ficovi príkaz otvoriť druhý energetický front proti Ukrajine na úkor záujmov slovenského ľudu,“ napísal na X.
V nedeľu (29. 12.) Fico zverejnil otvorený list adresovaný lídrom EÚ, v ktorom ich vyzval, aby urýchlene prehodnotili situáciu.
V liste poznamenal, že Slovensko sa v súčasnosti nachádza „v čase komplikovanej ekonomickej situácie“, keď muselo pristúpiť k bolestivým úsporným opatreniam.
„…považujem za absolútne nutné, aby sa ekonomické dopady významných rozhodnutí analyzovali a aby sa stanoviská prijímali s dôslednou znalosťou veci,“ uviedol Fico. Dodal, že mu nie je známe, či „vágny prístup Európskej komisie a väčšiny členských krajín vychádza z toho, že ekonomické dopady prerušenia tranzitu ruského plynu alebo iného plynu cez Ukrajinu neboli odborne analyzované vôbec a celá vec bola posúdená iba ideologicky”.
Fico doplnil, že hoci objem plynu tranzitujúceho cez Ukrajinu predstavuje len asi 3,5 % spotreby plynu (EÚ27 + Veľká Británia), ide o množstvo, ktoré robí rozhodujúci rozdiel na trhu a vedie k tomu, že „konformná situácia z pohľadu uspokojenia dopytu sa mení na situáciu napätú“.
Slovenský premiér uviedol, že Slovensko ročne stratí príjmy na poplatkoch za tranzit vo výške viac ako 400 miliónov eur a vyše 1 miliardy eur na cene komodity.
Podľa portálu Oilprice, ktorý sa venuje svetovým energetickým trhom a cenám ropy, príde samotná Ukrajina na tranzitných poplatkoch z Ruska približne o 1 miliardu eur ročne, zatiaľ čo Gazprom príde o takmer 5 miliárd eur z predaja plynu.
Koniec dodávok
Skvapalnený zemný plyn (LNG) prepravovaný po mori v špecializovaných tankeroch sa stáva čoraz dôležitejším pre dodávky energie do Európy. Hlavné prístavy vo Francúzsku, Belgicku a Španielsku prijímajú zásielky skvapalnenej komodity, ktorá sa potom premieňa späť na plyn a distribuuje sa po celom kontinente.
Generálne riaditeľstvo pre energetiku EÚ, zodpovedné za tvorbu a realizáciu energetickej politiky EÚ, v utorok (31. 12.) uviedlo, že „infraštruktúra v spoločenstve je dostatočne flexibilná, aby mohla zabezpečovať dodávky plynu iného ako ruského pôvodu“.
„Od roku 2022 bola tiež posilnená významnými novými kapacitami na dovoz LNG. Úroveň naplnenia zásobníkov na úrovni 72 % je mierne vyššia ako priemer (69 %) pre toto ročné obdobie,“ uviedlo.
Samuel Furfari, vysoký úradník na Generálnom riaditeľstve pre energetiku v rokoch 1982 až 2018, pre The Epoch Times skonštatoval, že LNG „zmenil energetickú situáciu“.
Odhaduje, že súčasná situácia bude „motivovať nové dodávateľské krajiny, pretože v minulosti sa považovali za jediný spôsob prepravy plynovody“.
„Teraz to však skončilo,“ povedal Furfari.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
