Slovensko ako vlastník časti Tichého oceánu zaplatilo za jeho výskum vyše 7 milióna eur
Za výskum v Tichom oceáne zatiaľ Slovensko zaplatilo viac ako 7,1 milióna eur. Najbližšia expedícia na oceán je plánovaná na tento rok. Uviedol to odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.
Hoci je Slovensko vnútrozemská krajina, patrí jej časť morského dna v Tichom oceáne, ktorú má pridelenú v rámci medzinárodnej spoločnej organizácie Interoceanmetal (SO IOM). Tá má od roku 1987 prenajaté územie s rozlohou 75.000 štvorcových kilometrov v rovníkovej časti Tichého oceánu, v oblasti medzi Havajskými ostrovmi a Strednou Amerikou. Organizácia je vlastníkom licencie na vyhľadávanie polymetalických kovov. Konečným cieľom je ťažba a ich predaj.
„Slovensko si členstvom v SO IOM strategicky zabezpečilo budúci prístup k rudným surovinám (kovom), ktoré sú nevyhnutné pri prechode na zelené technológie, najmä elektromobilitu,“ skonštatoval envirorezort. SR platí za členstvo v organizácii 230.000 eur ročne. Žiadne zmeny, súvisiace s jej členstvom, zatiaľ neplánuje, tvrdí.
Expedície sú zamerané na zistenie stavu nerastných surovín na dne Tichého oceánu. Organizujú sa každých štyri až päť rokov. „Na každú expedíciu musí SO IOM zhromaždiť finančné prostriedky z príspevkov členských krajín,“ poukázalo ministerstvo.
Priblížilo, že minulá expedícia sa uskutočnila v roku 2019. Zúčastňujú sa na nich experti členských krajín SO IOM, ktorí získané dáta po príchode spracovávajú a vyhodnocujú. Zo Slovenska sa na týchto prácach podieľa expert zamestnaný v medzinárodnej organizácii Peter Baláž.
SO IOM aktuálne v prieskumnom území eviduje 273 miliónov ton rudy s obsahom mangánu, niklu, medi, kobaltu, zinku a vzácnych zemín s minimálnou hustotou desať kilogramov na štvorcový meter. „Na základe expedície v roku 2019 boli v roku 2020 aktualizované výpočty zásob nerastných surovín. Pri tejto expedícii sa odobrali a analyzovali vzorky polymetalických konkrécií a sedimentov,“ uviedlo MŽP. Doplnilo, že časť vzoriek analyzovali v geoanalytických laboratóriách Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, ktoré sú referenčným laboratóriom rezortu.
„Je pritom nutné podotknúť, že kým nebude začatá reálna ťažba surovín z dna Tichého oceánu, žiadna zo zúčastnených krajín nezaznamenáva na prieskume profit. Od prieskumu k začiatku ťažby vedie zdĺhavá cesta aj v prípade projektov, týkajúcich sa ťažby na súši. V prípade ťažby surovín z oceánskeho dna to platí dvojnásobne,“ vysvetlil envirorezort.
Hlbokomorské rudné suroviny sa momentálne v zahraničí podľa MŽP neťažia. Medzinárodná organizácia pre morské dno (MOMD) pripravuje banský zákon na využívanie takýchto surovín a viaceré spoločnosti majú pripravenú technológiu ťažby. Aktuálne sa venuje stanoveniu environmentálnych limitov ťažby.
Interoceanmetal založili v roku 1987 so sídlom v poľskom Štetíne. Po rozpade Československa sa Slovensko spolu s Českou republikou v roku 1993 stali jej rovnoprávnymi členmi. V súčasnosti organizácia zastrešuje ešte Poľsko, Rumunsko, Bulharsko a Kubu. Prieskumné územia má v tejto oblasti Japonsko, Francúzsko, Čína, Nemecko, Južná Kórea a samostatne aj Rusko.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
