Slovensko a Čína: prehlbovanie spolupráce (Špeciál)
Kým slovenskí zástupcovia inštitúcií vidia v spolupráci s Čínou príležitosť na rozvoj inovácií a investícií, analytici upozorňujú na riziká spojené s netransparentnosťou zmlúv, bezpečnosťou výskumu a geopolitickými dôsledkami.
15. decembra 2024 došlo na pôde Vysokej školy ekonómie a manažmentu v Bratislave k podpisu dohody o strategickej spolupráci s čínskou Ningbo University of Finance and Economics a firmou Gotion High-Tech Co. Ltd., ktorá plánuje začať výstavbu baterkárne pri Šuranoch.
Prítomní boli okrem rektora Ľuboša Cibáka a jeho čínskeho náprotivka Wang Haohana aj štátny tajomník Ministerstva školstva SR Róbert Zsembera a vice-minister čínskeho ministerstva školstva Wu Yan.
Partnerstvo má za cieľ podporovať spoluprácu medzi akademickým a business sektorom. „China-Slovakia Silk Road College tak nielen symbolizuje silnú spoluprácu medzi Čínou a Slovenskom, ale aj otvára nové možnosti a perspektívy pre budúce generácie,“ uvádza sa na stránke slovenskej univerzity.
Podľa analytika think tanku Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS) Adama Kalivodu nie je, a pravdepodobne ani nebude jasné, čo presne sa v podpísanej zmluve nachádza. Keďže ide o súkromnú univerzitu, nemá povinnosť zmluvu zverejniť v centrálnom registri zmlúv.
Kalivoda zdôraznil, že nejde len o zmluvu medzi slovenskou a čínskou univerzitou, ale aj s čínskou firmou Gotion. Tá plánuje v priebehu tohto roka začať s výstavbou obrovského závodu na výrobu batérií pri Šuranoch. Analytik očakáva, že slovenská univerzita by mohla v blízkej budúcnosti ponúkať programy na doplnenie vzdelania pre budúcich zamestnancov baterkárne. „Je to veľká čínska investícia, ktorá potenciálne bude potrebovať ľudí, ktorí budú vzdelaní v jazyku alebo budú mať bližší vzťah s čínskou kultúrou,“ skonštatoval.
Kontroverzné Konfuciove inštitúty
Súkromná vysoká škola v Bratislave nie je ani zďaleka jediná univerzita na Slovensku, ktorá má podpísanú spoluprácu s čínskymi inštitúciami. Mediálne najznámejšia čínska štátna organizácia pôsobiaca u nás je Konfuciov inštitút.
„Konfuciov inštitút v Bratislave (KIB) vznikol v roku 2007 na základe dohody medzi Tianjinskou Univerzitou a Slovenskou Technickou univerzitou v Bratislave, s podporou čínskej vládnej organizácie Hanban. Ďalšími partnermi, ktorí stáli pri zrode inštitútu alebo sa do ich inštitúcií rozšírila výučba čínštiny pod záštitou KIB, sú Ekonomická univerzita v Bratislave, Poľnohospodárska univerzita v Nitre a Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici,“ píše sa na stránke Konfuciovho inštitútu v Bratislave. Neskôr pribudla Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave a Univerzita Komenského v Bratislave, pričom oslovovaní na absolvovanie bezplatných kurzov sú aj študenti iných slovenských škôl.
Podľa Kalivodu je jednou z úloh Konfuciových inštitútov šíriť po svete naratívy Čínskej komunistickej strany (ČKS), ktorá ich financuje. Ďalším nebezpečenstvom môže byť zneužitie výskumov na vysokých školách, najmä v technických odboroch, kedy môže dôjsť k ohrozeniu technológií naviazaných na národnú bezpečnosť. Zdôrazňuje pritom časté prepojenia čínskych univerzít s čínskou armádou.
„Tým, že na Slovensku nie je veda až tak pokročilá ako v iných krajinách, tak tento problém nie je podľa mňa až taký veľký. Stále je ale potrebné zaoberať sa doporučeniami Európskej únie, ktoré hovoria, že sa vedci majú vyhýbať tomu, aby mohol byť ich výskum zneužitý,“ uviedol analytik.
Spávate dobre? Analytik otvoril pandorinu skrinku
Univerzitami spolupracujúcimi s Konfuciovými inštitútmi sa výpočet slovensko-čínskej spolupráce na akademickej pôde ani zďaleka nekončí. Práve naopak. Keď Kalivodov slovenský kolega v CEIAS Matej Šimalčík zverejnil v roku 2021 detailný článok s názvom Slovenské univerzity majú čínsky problém, o ktorom nevedia, stal sa okamžite terčom vyhrážok.
„Spíte dobre? Mali by ste byť vo veľkom strese, keď idete po ulici…,“ stálo v emaili od riaditeľa bratislavského Konfuciovho inštitútu Ľuboslava Štoru, ktorý Šimalčík obdržal a zverejnil.
Neskôr Štora svoj email vysvetľoval ako žart a pripojil ospravedlnenie. „Nemal som úmysel nikoho uraziť, absurdnou reakciou som chcel poukázať na, podľa mňa, absurdnosť publikovaných tvrdení,“ vysvetlil.
Čo nepríjemné Šimalčík odhalil?
Čínsko-slovenská spolupráca v akademickom sektore podľa analytika zaznamenala výrazný nárast od vzniku platformy 17+1 a iniciatívy Jeden pás, jedna cesta v roku 2012, resp. 2013.
„Nedávny výskum Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií zistil, že 23 verejných vysokých škôl a Slovenská akadémia vied (SAV), vrátane jej 26 výskumných inštitútov, udržiava až 113 formálnych i neformálnych väzieb s čínskymi univerzitami a ďalšími subjektmi,“ uviedol Šimalčík.
Väčšina spolupráce sa koncentruje na prírodné a technické odbory. „Momentálne má najviac partnerstiev Slovenská technická univerzita v Bratislave (až 17, vrátane hosťovania Konfuciovho inštitútu), za ktorou nasleduje už spomínaná Technická univerzita v Košiciach (TUKE, pozn. red.) (12 väzieb) a top trojku uzatvára Ústav experimentálnej fyziky SAV (10 vzťahov),“ skonštatoval autor s tým, že väčšina kooperácií by podľa neho nemala predstavovať vážnejšie riziká.
Avšak upozornil na súčasné porušovanie ľudských práv v Číne, napríklad na ujgurskom obyvateľstve žijúcom v západnom regióne Sin-ťiang. Medzi podozrivé organizácie, ktoré sa na perzekúciach majú podieľať, patrí napríklad čínska technologická spoločnosť Huawei. Tá si mala dať patentovať softvér schopný rozpoznávať príslušníkov ujgurskej menšiny medzi väčšinovým čínskym obyvateľstvom etnika chan.
„Huawei na to využíva práve umelú inteligenciu (konkrétne technológiu strojového učenia), na ktorej rozvoji chce spolupracovať s TUKE. Okrem TUKE spolupracuje s Huawei na výskume aj Žilinská univerzita a Ústav materiálového výskumu SAV v Košiciach,“ poznamenal Šimalčík.
Dodal, že Žilinská univerzita s Huawei podpísala tzv. „výnimočné partnerstvo“ a okrem iného sa zameriava na technologický výskum na rozpoznávanie tvárí, monitorovanie davu, zber údajov, či monitorovanie sociálnych sieti.
Ďalej spomenul firmu Dahua, s ktorej pobočkou v roku 2018 podpísala memorandum o spolupráci Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Sledovacie zariadenia Dahua sa majú v Sin-ťiangu využívať tiež.
Ako ďalšiu vysoko problematickú skutočnosť vyzdvihol netransparentné zmluvy podpísané medzi slovenskou a čínskou stranou. Napriek tomu, že verejné inštitúcie majú za povinnosť publikovať celé znenie podpísaných zmlúv v centrálnom registri, podľa Šimalčíka ich viac ako polovica chýba.
„Ak aj zmluvy zverejnené sú, niekedy neumožňujú dozvedieť sa čokoľvek o spolupráci. Napríklad zmluva medzi Huawei a Ústavom materiálového výskumu SAV je zverejnená tak, že jej kľúčové časti sú celé začiernené. Obe inštitúcie zároveň podpísali aj Dohodu o mlčanlivosti o vzájomnej spolupráci,“ skonštatoval a zdôraznil, že neraz ide aj o spoluprácu s vysoko rizikovými subjektmi s prepojením na čínsku armádu.
Spolupráca rastie v rôznych sektoroch
V dňoch 31. októbra až 5. novembra 2024 uskutočnil slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) oficiálnu návštevu Číny. Fica sprevádzala nezvyčajne početná delegácia, v ktorej bolo osem ministrov, dvaja námestníci ministra a zástupcovia 56 slovenských spoločností a podnikateľských združení. Delegácia navštívila Peking, Hefei a Šanghaj, kde sa pripojila k otvoreniu čínskeho medzinárodného veľtrhu Import Expo v Šanghaji.
Najvýznamnejším politickým výsledkom návštevy bolo podpísanie bilaterálneho strategického partnerstva medzi Slovenskom a Čínou. V dokumente vystupujú do popredia dve veci. Po prvé, že obe krajiny „dôrazne odmietajú politizáciu a inštrumentalizáciu otázok ľudských práv a dôrazne odmietajú zasahovanie akejkoľvek krajiny do vnútorných záležitostí iných krajín pod zámienkou demokracie a ľudských práv.“
Druhou vecou je postoj Slovenska k Taiwanu. V dokumente sa konštatuje: „Slovensko opätovne potvrdilo svoju pevnú oddanosť politike jednej Číny, že na svete existuje len jedna Čína a že vláda Čínskej ľudovej republiky je jedinou legálnou vládou zastupujúcou celú Čínu. Slovensko sa stavia proti akýmkoľvek pokusom o zasahovanie do vnútorných záležitostí, suverenity a územnej celistvosti Číny vrátane Taiwanu.“
Obe strany podpísali celkovo 13 memoránd o porozumení.
Medzi 56 podnikmi, ktoré sprevádzali Fica, bolo niekoľko pôsobiacich v citlivých alebo strategicky dôležitých odvetviach. Išlo okrem iného o spoločnosti súvisiace s jadrovou energetikou, obranou, polovodičmi, telekomunikáciami, kybernetickou bezpečnosťou alebo umelou inteligenciou. V niektorých z týchto oblastí sa Slovensko a Čína zaviazali prehĺbiť spoluprácu v oblasti výskumu, čo by malo viesť k výraznejšiemu pôsobeniu slovenských akademikov v Číne.
Nasledoval podpis dohody o spolupráci a zdieľaní obsahu, ktorú podpísali slovenská verejnoprávna tlačová agentúra TASR a China Media Group, národný mediálny dom pod priamou kontrolou oddelenia propagandy Čínskej komunistickej strany. „Keďže TASR využíva ako zdroj základného spravodajstva väčšina slovenských médií, táto dohoda môže vystaviť veľkú časť slovenského mediálneho priestoru potenciálnemu šíreniu propagandy a dezinformácií, najmä pokiaľ ide o spravodajstvo o samotnej Číne alebo o témy, ktoré by Čína považovala za svoje kľúčové záujmy,“ uviedol portál The Diplomat.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
