Slovenskí vedci získali financie na skúmanie odolnosti ihličnanov voči podkôrnemu hmyzu v meniacej sa klíme
Vedci z Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied, v. v. i., získali milióny eur na projekt financovaný v rámci programu Plánu obnovy a odolnosti SR. Vďaka tomuto projektu, trvajúcom dva roky, budú môcť rozvíjať výskumný tím excelentného slovenského výskumníka, ktorý bude na Slovensku realizovať technologicky a kvalifikačne náročný výskum rezistencie ihličnanov voči podkôrnemu hmyzu v meniacej sa klíme. Tému odolnosti ihličnatých stromov voči napadnutiu podkôrnym hmyzom považujú za životne dôležitú a naliehavú vzhľadom na to, že frekvencia a závažnosť poškodzovania lesných ekosystémov týmto hmyzom sa zmenou klímy ešte zintenzívnila.
Základným cieľom projektu je konsolidácia a rozvoj výskumného tímu Rastislava Jakuša, excelentného slovenského výskumníka. Táto méta sa má podporiť získaním modernej infraštruktúry, keď sa napr. zriadi nové laboratórium pre dendroekologické výskumy a zmodernizujú a dovybavia sa existujúce laboratóriá, ďalej zvýšením odbornej úrovne členov tímu a rozšírením ich vedeckých odborných znalostí a výskumných zručností v širšom spektre oblastí, najmä genomiky a transkriptomiky. Vyspelý výskumný tím má byť tiež schopným uchádzať sa o prostriedky z európskych projektov, čo sa bude overovať na základe počtu návrhov podaných excelentným riešiteľom alebo členmi jeho tímu počas trvania projektu.
„Úspech pri získavaní projektu sa čiastočne spája so skúsenosťami, ktoré náš tím postupne nadobúdal, v ostatnom období najmä aj získaním a koordinovaním projektu Horizon Europe RESDiNET. Hoci sa projekt RESDiNET zameriava na budovanie medzinárodnej siete pre využívanie špičkových metód diaľkového prieskumu Zeme v ekológii lesných disturbancií (narušení lesa), poznatky a skúsenosti, ktoré sme v rámci neho získali, prispeli aj k úspechu tímu pri získavaní nového projektu,“ priblížil R. Jakuš.
Hlavným vedeckým cieľom projektu je skúmať mechanizmy odolnosti smreka obyčajného voči náletu lykožrúta smrekového, a to pomocou metód spojených s genetikou – genomických a transkriptomických, ďalej analytických chemických a dendroekologických metód a metód diaľkového prieskumu Zeme. Osobitný dôraz sa pritom bude klásť na fyziologické reakcie stromov na abiotické stresy, najmä teplo a sucho, v podmienkach meniacej sa klímy. Výsledky experimentov v skleníkoch sa budú overovať na dospelých populáciách smreka v prirodzených porastoch a úlohou vedcov bude identifikovať genomické markery (znaky) rezistencie, teda vo svojom výskume pôjdu až na úroveň génov. Skúmať budú rozdiely medzi primárne napadnutými, sekundárne napadnutými a rezistentnými stromami. Výsledky výskumu sa v budúcnosti môžu využiť v programoch selekcie stromov na zvýšenie odolnosti a rezistencie lesov.
„Tejto problematike sa vedeckí pracovníci ústavu venujú dlhodobo, no doteraz nebola možnosť postaviť takto komplexný projekt, ktorý by doplnil a poskladal doterajšie poznatky a výsledky v tejto oblasti. Preto sme veľmi radi, že sme so svojou žiadosťou boli úspešní a máme šancu naozaj komplexne obsiahnuť danú problematiku,“ uviedol jeden z členov výskumného tímu Miroslav Blaženec, vedecký pracovník Ústavu ekológie lesa SAV, v. v. i.
O projekt s názvom Dobudovanie výskumného tímu a infraštruktúry pre štúdium mechanizmu rezistencie ihličnanov voči podkôrnemu hmyzu v meniacej sa klíme: od úrovne génov po stromy, akronym FORSOMICS, a rozpočtom približne tri milióny eur, sa vedci uchádzali v rámci výzvy Veľké projekty pre excelentných výskumníkov. Projekt sa začal realizovať v júli 2024 a ukončenie jeho vecnej realizácie je naplánované na jún 2026.
