Slovenskí včelári prinášajú na trh zariadenie s umelou inteligenciou: dokáže znížiť úhyny včelstiev?
Jedným z najzávažnejších problémov včelárskej komunity na Slovensku je úhyn včelstiev.
Podľa Slovenského zväzu včelárov (SZV) sa úhyny včelstiev na Slovensku medziročne zvyšujú. Sledovanie sezónnych výpadkov je problematické, a preto sa najviac monitorujú mimosezónne straty od septembra do marca.
Technologická firma Bee Hive Monitoring prináša na slovenský trh monitorovacie zariadenie Srdce úľa, ktoré sľubuje včelárom pomoc pri úhynoch včelstiev.
„Priniesli sme včelárom jednoduché a overené riešenie, ako odstrániť aj tie najzávažnejšie problémy so včelami,ˮ uvádzajú zakladatelia firmy a profesionálni včelári Peter Kočalka a Stanislava Hörčíková.
Srdce úľa má prepojiť tradičné včelárstvo s umelou inteligenciou. Jedná sa o technológiu, ktorá slúži na zbieranie vedeckých dát a poskytuje včelárom prehľad o zdraví a kvalite včelstiev.
„Technológia je špeciálne skonštruovaná tak, aby včelárom zjednodušila prácu,ˮ hovoria tvorcovia prístroja.
Umelá inteligencia v mobilnej aplikácii vyhodnocuje na základe zvukov z úľa, čo včely hovoria: „Včielky sa dorozumievajú aj zvukom. Keď umrie kráľovná, tak doslova plačú, oznamujú si tým, že tam nie je,ˮ prezradil spoluzakladateľ Peter Kočalka.
Zakladatelia firmy sa začali venovať včelárstvu v roku 2017, kedy spoločne zazimovali 20 včelstiev. Keďže sa chceli vyhnúť častému otváraniu úľov v zimných mesiacoch, p. Kočalka začal do svojich úľov implementovať monitorovacie zariadenia, ktoré si sám vyrobil.
„Počúval som, ako vo vnútri bzučia, sledoval som, akú tam majú teplotu, vlhkosť, koľko úľ váži. Dali sme tam aj kameru, takže sme videli, ako sa hýbu,ˮ spomína p. Kočalka.
Dnes má spoločnosť v prevádzke viac ako 40 000 monitorovacích zariadení v 56 krajinách sveta vrátane Japonska, Austrálie, Nového Zélandu, Ameriky, Kanady, Afriky a všetkých európskych krajín.
Umelá inteligencia v boji proti hlavným hrozbám
Naša redakcia oslovila odborníkov z komunity včelárov na Slovensku. Pomohli nám identifikovať najzávažnejšie problémy, s ktorými sa dnes včelári stretávajú.
„Ukazuje sa, že klieštik včelí a ním prenášané vírusy znižujú dlhovekosť včiel. To je hlavný dôvod úhynov včelstiev,ˮ vysvetľuje pre Epoch Times Slovensko Marek Baranya, kouč a priekopník v starostlivosti o včelstvá bez chémie.
Roztoč sa prichytí na telo včiel, nasáva bunky obsahujúce tuky a tým včely oslabuje. Takto prenáša najmenej päť včelích vírusov. Jedným z nich je vírus spôsobujúci deformáciu krídel. Výrazné zamorenie roztočmi vedie k úmrtiu včelstiev, zvyčajne koncom jesene a začiatkom jari.
Čo na to odborníci?
„Klieštik Varroa destructor sa množí veľmi intenzívne v uzavretom plode. Akonáhle napadne kolóniu, včely uhynú,ˮ hovorí Peter Trnka, tajomník Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov v Trnave. „Žiadne Srdce úľa, alebo iné monitorovacie zariadenie nezníži úhyn včelstva,ˮ dodáva.
Svoj názor nám poskytol aj Jaroslav Gasper, tajomník Asociácie včelárov Slovenska: „Umelá inteligencia nezníži úhyny včelstiev a nevyrieši problémy včelárov. Prístroj je dobrý pre výskumné ústavy pri spoznávaní včiel a ich lepšom pochopení.ˮ P. Gasper sa domnieva, že pre bežných včelárov je prístroj málo uplatniteľný.
M. Baranya uvádza viaceré faktory súvisiace s úhynom. Okrem prítomnoti klieštika (parazitárneho ochorenia) a vírusu deformovaných krídel sú to monokultúry, nedostatok pastvy, pesticídy používané na ochranu rastlín a liečenia klieštikovosti. Zatiaľ však nepozná prístroj, ktorý by vedel pre včelárov vyriešiť najväčšie hrozby. „Prístroj nezaznamená choroby včiel a klieštika. Zaznamená iba to, že včelstvo kolabuje,ˮ objasňuje.
Dilema jarného rojenia včiel
„Ďalším problémom včelárov je jarné rojenie včiel, ktoré ale nesúvisí s úhynmi,ˮ upozorňuje M. Baranya.
Ide o prirodzený proces migrácie včiel z úľa zabezpečujúci zachovanie druhu. Rojenie je znakom prosperity – znamená to, že sa včelám darí. Avšak pre včelára je to často problém, pretože tým príde o medovú znášku – nový roj si so sebou zoberie určitú časť medu. V úli zostane mladá matka, ktorá ešte len bude klásť vajíčka. Jej včelstvo neprinesie také množstvo medu, aby si z neho včelár mohol odložiť aj pre seba.
Vďaka zariadeniu Srdce úľa prepojenému s umelou inteligenciou by mal včelár vedieť zabrániť rojeniu.
„Každú sekundu k nám prichádzajú z celého sveta údaje o včelách, sú umiestnené v dátovom cloude, ktorý sa skladá z desiatich serverov. Takže vidíme napríklad, že včely sa budú rojiť, alebo že cudzie včelstvo napadlo iné včelstvo, sú choré, prípadne im uhynula kráľovná,ˮ uvádza P. Kočalka.
P. Trnka nám opísal svoju skúsenosť s prístrojom: „Bol som u jedného začínajúceho včelára, ktorý má Srdce úľa doma. Volal mi, keď mu prístroj signalizval rojenie. Prišli sme tam a zistili sme, že sa nejednalo o rojenie. V prírode bola silná znáška a preto včely prudko lietali.ˮ
Odborník upozorňuje, že údaje z monitoringu nie sú úplne presné, pretože včela je veľmi špecifický organizmus a často v správaní dochádza k rôznym anomáliám. Zastáva názor, že zariadenie neodbremení včelára od práce, ktorá je spojená so starostlivosťou o včelstvá.
„Včely je potrebné fyzicky prehliadnuť a to sa bez prítomnosti včelára nedá,ˮdodáva.
Pohľad hobby včelára nám poskytol aj pán Jozef Zelezník. Svoje tri úle vybavil zariadením Srdce úľa a váhami. Má viac informácii o včelách a nemusí ich tak často otvárať a kontrolovať, či sa nechcú rojiť.
„V čase prípravy na rojenie vidím varovanie v aplikácii a viem, že potrebujem včely skontrolovať,ˮ vysvetľuje J. Zelezník.
Včelár nám vysvetlil, že v zariadení je mikrofón, ktorý zaznamenáva hlasitosť aj frekvenciu zvuku. Umelá inteligencia následne vyhodnocuje, aké je zastúpenie frekvencií a na základe ich zmeny včelár vie, že sa niečo deje. Upozornil nás aj na možné skreslenie informácií, keďže prístroj vyhodnocuje situáciu na základe zosnímaných zvukov. Podľa neho je vždy nutná kontrola zo strany včelára.
Najväčšiu výhodu vidí v tom, že zariadenie mu šetrí čas a peniaze. Za svojimi včelstvami nemusí cestovať tak často ako predtým, ale Srdce úľa ho upozorní na to, že sa niečo deje.
Umelá inteligencia a realita včelárskeho života
M. Baranya sa domnieva, že včelári začiatočníci by sa mali učiť včeláriť bez pomôcok. Čím častejšie budú na začiatku robiť prehliadky včelstiev, tým lepšie. Ak odpozorujú správanie včiel v plnej sezóne bez pomoci umelej inteligencie, nadobudnú viac skúseností a tým menej prehliadok budú musieť vykonať v budúcnosti.
„Iné je, keď má skúsený včelár od päťdesiat do dvesto včelstiev, ktoré dokáže monitorovať na diaľku pomocou aplikácie a Srdca úľa. Ušetrí tak veľké množstvo času a najazdených kilometrov,ˮ hovorí.
Vysvetlil nám, že pomocou aplikácie a signálov, ktoré zariadenie prenáša, je možné zistiť, či sa včely roja, prišli o matku, alebo majú včelstvá veľký prínos sladiny. Podľa rozdielnych prínosov v znáške sa dá hneď odhadnúť, ktoré včelstvá sú slabé alebo menej aktívne v porovnaní s ostatnými. Skúsený včelár vie posúdiť, či včely lietajú vo veľkom počte za znáškou alebo sa roja, pretože počas rojenia dochádza k úbytku na váhe.
Najväčší problém vidí vo finančnej náročnosti prístroja: „Prístroj monitoruje len jedno včelstvo. Keď má niekto dvesto včelstiev a má si na všetky zaplatiť takéto zariadenie, tak to je potom drahé hobby.ˮ
Hoci umelú inteligenciu vidí ako dobrého pomocníka, je podľa neho pochopiteľné, že spoločnosť vyrábajúca zariadenie má svoju klientelu najmä v zahraničí. Za jeden z dôvodov považuje finančnú náročnosť včelárenia vo všeobecnosti v porovnaní so životnou úrovňou na Slovensku. Priznáva tiež, že veľké percento včelárskej komunity je skeptické voči novým technológiám a postupom, nakoľko vekový priemer včelárov je vysoký.
Uznáva, že mnohí starší včelári si radi vymenia skúsenosti s tými mladými a niektorí dokonca začali bojovať proti klieštikovi a ošetrovať včelstvá ekologickými spôsobmi, napríklad sublimáciou kyseliny šťavelovej. Zastáva názor, že starší a mladší včelári sa môžu dopĺňať. Všetky podložené informácie považuje za veľmi cenné, bez ohľadu na vek včelára.
„Dá sa včeláriť bez umelej inteligencie? Určite áno. Môže to včelárovi pomôcť? Určite áno, ale nevyrieši najzávažnejšie problémy, s ktorými sa včelári stretávajú,ˮ uzatvára pre Epoch Times Slovensko.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
