Štvrtok 21. novembra, 2024
Ilustračná fotografia, (Foto: Kurt Kaiser, CC0)

Slovenské potraviny sú na európske pomery drahé. Rakúske aj nemecké ceny sú vyššie (Analýza)

Najväčším problémom vysokej inflácie nie sú drahé potraviny. Oveľa väčším rizikom je strata konkurencieschopnosti Slovenska.

Za posledných sedem mesiacov minulého roku bola najvyššia inflácia v eurozóne práve na Slovensku. Eurostat nameral vyššie hodnoty len v okolitých štátoch s národnými menami. Lídrom v negatívnej štatistike zobrazujúcej mieru zdražovania bolo dlhodobo Maďarsko. Záverečné dva mesiace sa na čele rebríčka ocitla Česká republika. Vysoká inflácia za posledné dva roky najviac potrápila práve krajiny strednej a východnej Európy.

Môžu za to najmä dva dôvody. Prvým je postupná strata lacných ruských energií. Druhým je príliš veľké zastúpenie potravín v spotrebnom koši chudobnejších krajín. Obyvatelia bohatších štátov vďaka vyšším platom nemusia míňať až takú časť ich peňazí na jedlo. Zdražovanie potravín preto nemá až taký vplyv na výslednú výšku inflácie odmeranú prostredníctvom spotrebného koša vybraných produktov.

Nebezpečný slovenský populizmus

Prudké zdražovanie sa stalo obľúbenou témou mnohých politikov. „Boj s vysokými cenami potravín je našou prioritou. Tento rok sa bude niesť v znamení opatrení, ktoré zabránia prudkému zdražovaniu a slovenské ceny nemôžu byť vyššie ako v krajinách s vyššími mzdami aj dôchodkami,“ vyhlásil prostredníctvom videa na svojej Facebookovej stránke premiér Robert Fico. Úlohu kontrolovať cenotvorbu potravín dostala Slovenská obchodná inšpekcia. Práve tento štátny orgán má na základe získaných dát poskytnúť odpoveď na otázku: Kto môže za vysoké ceny potravín? Sú to výrobcovia, spracovatelia, alebo obchodné reťazce? Následne vláda príjme opatrenia na zastavenie rastu cien.

Z viacerých dôvodov ide o nebezpečný populizmus. V prvom rade, za cenovú stabilitu sú zodpovedné centrálne banky a nie vlády. Európska centrálna banka výrazne spomalila rast cien zvýšením základnej úrokovej sadzby na 4,5 %. Týmto rozhodnutím výrazne zdražela pôžička. Drahšie úvery automaticky brzdia spotrebu domácností aj firiem. V eurozóne bola inflácia na najvyššej úrovni 10,6 % v novembri 2022. Nasledujúcich dvanásť mesiacov postupne klesala, až v novembri 2023 dosiahla hodnotu 2,4 %. Posledný mesiac minulého roku opäť mierne vzrástla na 2,9 %.

Európska centrálna banka preto plánuje nechať vysoké úroky do leta až jesene 2024. Podľa jej analýz jedine takýto prístup zabezpečí návrat inflácie na požadovanú úroveň 2 %. V trhových ekonomikách sú za cenovú stabilitu zodpovedné v prvom rade centrálne banky. Politici reálne nemajú nástroje na zastavenie vysokej inflácie. Napriek tomu voličom v snahe vyhrať voľby sľubujú prísnu reguláciu cien.

Štátna pomoc s hypotékami zničí konkurenciu – môžeme zabudnúť na lacné úvery na bývanie (Analýza)

Vysoké domáce ceny

Slovenské potraviny sú drahé. Toto konštatovanie je možné spraviť na základe porovnania cenových hladín jednotlivých štátov Európskej únie. Posledné dostupné dáta od Eurostatu sú za rok 2022. Zároveň sú cenové hladiny jednotlivých štátov porovnávané vždy oproti priemeru za celú 27-člennú Európsku úniu.

Oproti spomínanému priemeru sú ceny slovenských potravín o 1 % vyššie. Z nových členských krajín je na tom horšie len Estónsko, kde sú ceny potravín až o 6 % vyššie. V Českej republike sú o 3 % lacnejšie, v Maďarsku o 10 % a Poľsku až o 28 %. Ceny potravín predávaných v obchodoch na Slovensku sú stále nižšie ako v Rakúsku alebo Nemecku. V týchto štátoch sú ceny o 7 % vyššie oproti celoeurópskemu priemeru. Rozdiel o 6 percentuálnych bodov oproti Slovensku nie je až tak výrazný. Preto je možné v rámci akcií nakupovať dosť lacno aj v nemecky hovoriacich krajinách.

Pri rozdelení na jednotlivé položky je v slovenských obchodoch oproti európskemu priemerne výrazne lacnejšie len mäso. A to až o 14 %. Pečivo má priemerné európske ceny. Ovocie aj zelenina sú drahšie o 3 %, syr a vajcia o 9 % a nealkoholické nápoje až o 16 %.

Potraviny sú na Slovensku oproti susedným krajinám najdrahšie

Neúspešná alebo drahá regulácia

Štátna regulácia s vysokými cenami toho veľa nespraví. Maďarsko sa svojho času rozhodlo stanoviť maximálnu cenu pohonných hmôt. Výsledkom bol dočasný nedostatok nafty a benzínu. Štátom ovládaná rafinéria nedokázala za stanovené ceny zásobiť celý trh. Cenové stropy na vybrané druhy zas spôsobili, že obchodníci si vzniknuté straty nahradili razantnejším zdražovaním neregulovaných produktov a výsledkom bola rekordná inflácia. Maďarské ceny počas najhorších mesiacov medziročne rástli o viac ako 20 %. Takto zlé to nebolo v žiadnom inom štáte Európskej únie.

Slovákom sa posledné roky oplatí ísť nakúpiť lacnejšie potraviny do Poľska. Na veľkom nákupe pre viacčlennú rodinu bolo možné ušetriť desiatky eur. Hlavným dôvodom výrazných cenových rozdielov je nulová daň z pridanej hodnoty na vybrané druhy potravín. Najväčším mínusom tohto opatrenia je obrovský výpadok v štátnych príjmoch. V závislosti od rozsahu môže prijatie nulovej sadzby na Slovensku spôsobiť výpadky v stovkách miliónov až miliardách eur. Prípadné marketingové riešenie v podobe zníženia len na pár vybraných produktov s celkovou infláciou toho veľa nespraví.

Problém prudkého zdražovania v domácej ekonomike skončí už o pár mesiacov. Národná banka Slovenska v roku 2024 očakáva priemerný rast cien na úrovni 2,5 %. Oproti minulému roku ide o viac ako štvornásobný pokles. Za razantné spomalenie môžu sčasti aj štátom dotované ceny energií pre domácnosti. Len toto jedno opatrenie má v tomto roku štátnu kasu vyjsť na viac ako jednu miliardu eur. Ide o obrovské peniaze a štát si dlhodobo nemôže dovoliť takúto pomoc.

Sú aj väčšie problémy

Slovensko je posledné mesiace na čele inflačného rebríčka eurozóny. Dlhodobé prvenstvo môže vymazať cenové rozdiely oproti bohatším západným štátom. „Od roku 2021 inflácia v krajinách eurozóny v strednej a východnej Európe výrazne prekonala infláciu v eurozóne ako celku. Diferenciály sa v posledných mesiacoch zmenšili, ale zostávajú vysoké v prípade jadrovej inflácie, ktorá nezahŕňa ceny energií a potravín,“ upozorňuje v najnovšom blogu Matteo Falagiarda, ekonóm Európskej centrálnej banky.

Pre menej ekonomicky rozvinuté krajiny je vyrovnanie cien obrovským rizikom. „Ak v menovej únii, akou je eurozóna, budú pretrvávať veľké kumulované inflačné diferenciály, môžu viesť k strate konkurencieschopnosti. To by zase mohlo podnietiť makroekonomickú zraniteľnosť jednotlivých krajín, ako sú zhoršujúce sa bežné účty, vyšší zahraničný dlh, tlaky na pokles dopytu a rastúca nezamestnanosť,“ dodáva M. Falagiarda. Slovensko je pre zahraničných investorov zaujímavé práve kombináciou nižších výrobných nákladov a kvalitnej výroby. Dlhodobo vysoká inflácia môže prvú výhodu úplne vymazať.

V domácej ekonomike dokážu automobilové koncerny rovnako kvalitné vozidlo vyrobiť o dosť lacnejšie ako v Nemecku alebo Francúzsku. V prípade dlhodobo vysokej inflácie to už o pár rokov tak nemusí byť. Prudký rast cien automaticky núti zamestnancov žiadať razantnejšie zvyšovanie platov. Práve nízke mzdové náklady sú stále veľkou konkurenčnou výhodou slovenskej ekonomiky. Náklady firiem na zamestnancov pravidelne porovnáva OECD. Najaktuálnejšie údaje sú za rok 2022. Priemerne platený bezdetný zamestnanec vyšiel firmu podnikajúcu v slovenskej ekonomike na 37 239 USD. Z členských krajín s relatívne bezproblémovým prístupom na jednotný trh Európskej únie platili menej len firmy pôsobiace v Turecku a to 34 470 USD. Vo všetkých okolitých štátoch boli mzdové náklady vyššie. V Maďarsku 44 683 USD, Poľsku 44 795 USD a Česku 48 717 USD.

Tvrdé hodnotenie finančných trhov: Slovensko má rovnaké riziko bankrotu ako Grécko (Analýza)

Prečítajte si aj