Slovenské nemocnice na pokraji kolapsu: viac ako 3200 lekárov podalo výpoveď. Ak vláda nenájde riešenie, pacienti môžu zostať bez starostlivosti
Počet lekárskych výpovedí neustále rastie. Ak sa vláda s lekármi nedohodne, od januára hrozí kolaps zdravotnej starostlivosti v slovenských nemocniciach. Hoci nový minister zdravotníctva Šaško zohnal viac než 100 miliónov eur, nie je to dosť na zachovanie pôvodného zvýšenia platov pre všetkých zdravotných pracovníkov. Lekárski odborári požadujú dodržiavanie dohôd z Hegerovho memoranda a upozorňujú, že súčasné opatrenia nie sú dostatočné na riešenie problémov v zdravotníctve. Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Visolajský pripomína, že problémy v rezorte siahajú ďaleko za otázku platov. Kritizuje neefektívne financovanie nemocníc, zbytočné míňanie prostriedkov a neochotu vlády viesť dialóg. Odborníci zas hovoria o pozičnom tlaku LOZ za účelom získania vplyvu na tvorbu politiky v rezorte.
Viac než polovica lekárov podala výpoveď
Zbierka výpovedí lekárov sa aj naďalej rozrastá. Spočiatku podávali lekári výpovede z nadčasov, teraz už vypovedávajú riadny pracovný pomer. Aktuálne ich Lekárske odborové združenie (LOZ) eviduje niečo cez 3200. Povedal to predseda LOZ Peter Visolajský. Zo strany vlády alebo ministerstva zdravotníctva zatiaľ odborárom neprišla pozvánka na rokovanie k spoločnému stolu. Pre ilustráciu, celkový počet lekárov pracujúcich v nemocniciach predstavuje zhruba 6 000.
„Pán minister ani vláda nás zatiaľ neoslovili, napriek tomu, že od začiatku hovoríme, že chceme problémy riešiť za rokovacím stolom a nie výpoveďami. Podceňovaním ani útokmi túto krízu ministerstvo ani vláda nevyrieši,“ zhodnotil Visolajský.
Lekári podľa predsedu LOZ nepodávajú výpovede, aby došlo k navýšeniu ich platov, ale aby sa zmenila situácia v kolabujúcom zdravotníctve. Vláda podľa neho vždy koná len pod tlakom výpovedí lekárov. Bolo tomu tak aj v roku 2011 počas vlády Ivety Radičovej, či v roku 2022 počas vlády Eduarda Hegera (dnes Demokrati). Lekári sú pripravení rokovať a v prípade, že kabinet Roberta Fica (Smer-SD) začne plniť ich požiadavky, sú odhodlaní výpovede stiahnuť.
Visolajský zhrnul, že len samotné mzdy problém slovenského zdravotníctva nevyriešia. Výpovede podľa jeho slov podali aj lekári, ktorí majú platy dojednané v pracovnej zmluve a nič sa im neznížilo. Odborári žiadajú o realizovanie ôsmich opatrení, ktoré by pomohli nášmu zdravotníctvu. „Preto tlačíme na vládu výpoveďami už po tretíkrát,“ vysvetlil šéf LOZ.
Nový minister prišiel s novou ponukou
Nový minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) prišiel po prevzatí si mandátu od Zuzany Dolinkovej rovno s novou ponukou. Vybavil pre rezort zdravotníctva navýšenie prostriedkov o viac ako 100 miliónov eur. Peniaze majú ísť na platy zdravotníkov, ktorým boli poškrtané v dôsledku konsolidačného balíčka. Sestrám a záchranárom vďaka tomu vie zabezpečiť mzdy v čiastke, ako im to bolo sľubované pred konsolidáciou. Lekárom by sa z pôvodne konsolidovaných 3 % zvýšili platy o 6,4 %.
„Aby bolo zrejmé, o čom sa bavíme, ide o priemerný nárast platu každého lekára o 163 eur mesačne,“ vysvetľuje minister Šaško. Podľa jeho slov lekári žiadajú priemerné zvýšenie platov o 252 eur. „Rozdiel, o ktorý sa sporíme, je 89 eur v hrubom a 62 eur v čistom,“ ozrejmil. Ponuku považuje minister za férovú a pokiaľ ju zdravotníci nevezmú, je pripravený finančné prostriedky presunúť inam.
Podobne na situáciu reagoval aj premiér Fico. „Neviem si predstaviť, že pre nejakých 70 eur, lebo o tom sa teraz bavíme pri lekároch, že by boli pripravení opustiť pacientov. Uvidíme, ako sa budú nasledujúce dni vyvíjať,“ zhodnotil.
Kým podľa ministra a premiéra sa lekári búria kvôli 62 – 70 eurám, odborári takéto tvrdenia odmietajú a zdôrazňujú svoje požiadavky na zlepšenie fungovania zdravotníctva. „Uvedomujeme si potrebu šetrenia a že si všetci musíme utiahnuť opasky. No ukázali sme, že ďaleko viac sa dá ušetriť na biznise v zdravotníctve,“ naznačil Visolajský. Vysvetlil pritom, že ak by vláda zefektívnila financovanie nemocníc, mohli by ročne ušetriť až 53 miliónov eur, čo je dvojnásobok úspor na platoch zdravotníkov. Ďalej je podľa neho možné na rôznych „biznisoch“ v zdravotníctve ušetriť až 308 miliónov eur, čo je hlavná požiadavka LOZ už od roku 2011. Predseda LOZ tvrdí, že lekári požadajú len to, aby slovenská vláda konečne riešila kolabujúce nefunkčné zdravotníctvo, „ktoré na Slovensku neslúži pacientom, ale finančným skupinám“.
Podľa prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Mariána Petka dáva Slovensko do rezortu zdravotníctva z krajín V4 výrazne najmenej peňazí. „V porovnaní s Čechmi dávame pri porovnateľnom počte obyvateľov najmenej o miliardu eur menej. Posledné dva roky síce išlo do zdravotníctva viac peňazí, ale tým sme len začali dobiehať ten obrovský deficit, ktorý tu je. Vláda Eduarda Hegera podpísala s Lekárskym odborovým združením memorandum o valorizácii platov, ktorému ľudovo hovoríme mzdový automat, a to si vyžaduje nemalé finančné prostriedky,“ poznamenal. Skonštatoval, že vážnou chybou Hegerovej vlády bolo, že si za valorizáciu platov nevyrokoval od LOZ žiadnu protihodnotu. „Občan ani rezort za to nedostali nič,“ uviedol Petko.
Podľa ministra odborári presahujú svoje kompetencie
Minister Šaško ešte minulý týždeň vyhlásil, že nebude svoje rozhodnutia zakladať na diktáte od nikoho, ani od odborárov. Podotkol, že mnohé z požiadaviek, pod ktoré sa LOZ podpísalo, sa dovtedy ani neotvárali, kým v dôsledku konsolidácie nedošlo k spomaleniu rastu platov lekárov.
„Zodpovednosť za zdravotníctvo nesie vláda SR a minister zdravotníctva SR. Ja nebudem svoje pôsobenie na čele tohto rezortu obmedzovať na to, aby lekári svojimi opakovane podávanými výpoveďami zasahovali do celého systému a riešili otázky, ktoré pri všetkej úcte nie sú ani ich zodpovednosťou, ani ich kompetenciou,“ poznamenal Šaško.
Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar si tiež myslí, že LOZ by nemala v takom rozsahu pod hrozbou výpovedí diktovať politiku v zdravotníctve. „Vlády a parlamenty, ktoré majú od občanov získanú demokratickú legitimitu z volieb, na rozdiel od záujmovej skupiny lekárskych odborárov, by mali mať voľnosť vytvárať si svoje opatrenia v zdravotnej politike, za ktoré následne skladajú účty verejnosti, a nemali by byť v takej veľkej miere v šachu, ktorý vyplýva z memoránd z rokov 2011 a 2022 a zo súvisiacej hrozby hromadných výpovedí lekárov,“ skonštatoval.
Zdravotnícky analytik Martin Smatana vníma rozdiel medzi výpoveďami lekárov v predchádzajúcich obdobiach a teraz. „Dôvody na hromadné výpovede sú v porovnaní s minulosťou menej opodstatnené. Priemerné mzdy, keď zarátame príplatky aj nadčasy, sú na úrovni Česka. Osobne to vnímam ako pozičný boj odborového združenia, aby mali cez memorandum, ktoré si chcú vynútiť, vplyv na tvorbu zdravotnej politiky v krajine,“ uviedol.
Minister neustúpi, no chce diskutovať
Rezort zdravotníctva sa k pretrvávajúcej výpovednej kríze lekárov vyjadril s tým, že rokovania majú pokračovať. „Ministerstvo zdravotníctva bude o nich včas informovať,“ uviedli z komunikačného oddelenia rezortu. V otázke platov sa šéf rezortu nechal počuť, že lekárskym odborárom neustúpi, avšak chce s nimi diskutovať ohľadom zlepšenia a zefektívnenia systému financovania zdravotníctva.
Visolajský opakuje, že cieľom lekárov, ktorí podali výpovede je zatlačiť na vládu, aby konečne začala pracovať na riešení problémov v zdravotníctve. „Tí lekári dávajú výpovede, lebo chcú, aby vláda riešila slovenské zdravotníctvo, ktoré nám nefunguje. To cítia pacienti, príbuzní pacientov, cítime to ako občania, vidia to ekonómovia, že zdravotníctvo hltá peniaze bez toho, aby prinieslo pacientom efekt,“ predostrel predseda LOZ.
Minister Šaško vyjadril presvedčenie, že slovenskí lekári neopustia svojich pacientov, ktorí sú pre nich na prvom mieste. „Ja neverím, že slovenský lekár by odišiel od slovenského pacienta, tomu neverím, lebo lekári sú slušní ľudia a záujem pacientov je u nich na prvom mieste. Ja sa pripravujem na všetky scenáre, som presvedčený, že nakoniec nájdeme riešenie,“ povedal šéf rezortu, pričom dodal, že podľa neho sa pacienti neocitnú ani minútu v ohrození.
Visolajský varoval, že bez týchto lekárov nemocnice nemôžu fungovať, a žiadne vyhlásenie núdzového alebo výnimočného stavu situáciu nevyrieši. Ďalej pripomenul rozdiel medzi kompromisom dvoch strán a jednostranným návrhom ministra. „Kompromis je dohoda obidvoch strán, toto je návrh pána ministra, my sme kompromis s vládou uzavreli v roku 2022 a na ňom trváme,“ uzavrel.
Začiatkom novembra začala lekárom plynúť výpovedná lehota. Počas tejto môžu lekári výpoveď stiahnuť. Analityk Smatana poznamenal, že vládny kabinet má tiež k dispozícii nástroje ako vyhlásenie núdzovej situácie či výnimočného stavu, ktoré zabezpečia prácu lekárov bez toho, aby vláda musela pristúpiť na podmienky odborárov. Problém však nastane, ak lekári výpovede do konca roka nestiahnu a nedôjde k dohode s lekármi.
Podľa prezidenta ANS Petka nemocnice nemajú žiadne krízové plány. „Nemocnice to nedokážu pokryť. Nemáme dosť vojenských lekárov, nepomôžu lekári zo zahraničia a nepomôže ani vyhlásenie mimoriadneho stavu,“ uviedol.
