„Nedostatok úcty k jemnej a citlivej stránke človeka vedie k militantnému feminizmu,“ hovorí dr. Bendová
„V taoistickej filozofii sa protiklady jin a jang priťahujú podobne ako tok elektrického prúdu od kladného (jang) k zápornému (jin) pólu,“ hovorí MUDr. Ludmila Bendová, zakladateľka 1. školy tradičnej čínskej medicíny v Českej republike: „Pre ľudí je to ale zložitejšie.“
Počas jedného z rozhovorov s doktorkou Bendovou sme narazili na problematiku vzťahu medzi mužom a ženou. Zaujímalo ma, ako sa naň pozerá tradičná čínska medicína. Svoje názory pani doktorka navrhla pomenovať „Skúsenosti starej babky“.
„Z pohľadu taoistickej filozofie sa extrémy menia na svoj opak. Tak ako sa extrém noci (jin) mení na svitanie (jang) alebo extrém leta (jang) sa mení na jeseň a zimu (jin),“ hovorí lekárka. „Čím väčší je rozdiel medzi mužom (jang) a ženou (jin), tým viac sa navzájom priťahujú.“
V tejto „alchýmii vzťahov“ je podľa Bendovej potrebné dosahovať určitý „rozdiel“ alebo „protiklad“, ktorý zaručí „existenciu príťažlivosti medzi mužom (jang) a ženou (jin)“. Protiklady však podľa lekárky nesmú byť „extrémne“.
Prečo je dnes také ťažké nájsť spoločnú rovnováhu? Napríklad v partnerských vzťahoch? Ako doktorka naznačuje, sme síce v dobe internetu, médií a rýchlej dopravy, ale chýba nám zamyslenie sa nad hlbšími témami a „hlavne súvislosťami“. Aby sme sa mohli dostať hlbšie, je podľa nej potrebné čítať „zásadné texty“.
Vzájomné protiklady
A práve o vzájomných protikladoch tieto texty podľa doktorky pojednávajú.
Doktorka pripomenula nositeľa Nobelovej ceny za fyziku z roku 1933 Wernera Heisenberga, ktorý vyhlásil, že stretnutie dvoch rôznych smerov, spôsobov myslenia z úplne odlišných kultúr alebo časových období môže vytvoriť „nové a zaujímavé objavy“.
„Je asi všeobecnou pravdou, že v dejinách ľudského myslenia prináša najplodnejší pokrok obdobie, keď sa stretnú dva odlišné smery. Tieto dva spôsoby myslenia môžu pochádzať z úplne rozdielnych oblastí kultúry alebo z rôznych časových období alebo historického pozadia či náboženských tradícií. Keď dôjde k stretnutiu, t. j. keď existuje aspoň niečo spoločné, takže môže dôjsť k interakcii, vtedy možno dúfať, že budú nasledovať nové a zaujímavé objavy,“ zmieňuje sa Heisenberg.
Preto doktorka Bendová tiež spomína dva rozdielne smery a poukazuje na to, v čom sa stretávajú. Najprv cituje z knihy Genezis, prvej kapitoly: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Vtedy bola zem nepekná a pustá a Boží duch sa vznášal nad vodami. I stvoril Boh svetlo a videl, že bolo dobré, a oddelil tmu od svetla.“
Ako druhý smer cituje z Tao Te ťingu, základného diela taoizmu, na ktorom je založená tradičná čínska medicína. „Tao, ktoré možno pochopiť slovami, nie je večné a nemenné Tao, meno, ktoré možno pomenovať, nie je večné a nemenné meno. Bezmenné je prapočiatkom neba a zeme. Pomenované je matkou všetkého stvorenia.“
„Obe knihy začínajú protikladmi neba a zeme, svetla a tmy, muža a ženy, jangu a jinu,“ upozorňuje Bendová. „Protiklady sa priťahujú ako elektrický prúd tečúci od kladného náboja k zápornému, neprekonateľná neviditeľná príťažlivosti, priamo úmerná veľkosti rozdielu náboja.“
Stieranie rozdielov oslabuje príťažlivosť aj rovnováhu
„Dnes sa nosí unisex oblečenie, ženy a muži sú rovnoprávni, k dievčatkám a chlapčekom sa máme chovať rovnako. Neoslabuje sa tento životodarný náboj?“ Pýta sa doktorka Bendová. „Dokážeme uchovať jedinečné rozdiely medzi pohlaviami, aby prebiehalo životodarné spojenie?“
„Ženy a muži nie sú rovnakí. Mám obavu, že systematické stieranie rozdielov medzi poslaním ženy a muža nás vedie k nepochopeniu druhého pohlavia, nezaoberáme sa rešpektom a súcitom. Možno aj to prispieva k ľudskému nešťastiu detí z rozvedených rodín,“ premýšľa doktorka a dodáva, že štatisticky je v Českej republike asi až 50⁒ rozvodovosť.
Muži a ženy majú v živote aj odlišné ťažkosti
„Ženy (jin) sú jednoducho iné ako muži (jang) a majú v živote aj odlišné ťažkosti,“ hovorí doktorka. „V Oriente sa viac pestuje kult matky a dieťaťa a všeobecne ženy ako takej, ktorá je rozmaznávaná a ochraňovaná ako poklad, ale zase väčšinou na úkor jej samostatnosti a svojprávnosti.“
Podľa lekárky je pre mužov aj ženy dôležité pochopiť vzájomné odlišnosti. Žena musí pravidelne každý mesiac znášať menštruáciu, ktorú niekedy sprevádzajú bolesti hlavy, krvácanie a vyčerpanie zo straty krvi. Muž sa v tej dobe môže k žene správať ohľaduplne.
Bendová odporúča, aby bol muž prítomný pri pôrode, aby „aspoň čiastočne pochopil, i keď nie precítil, pôrodné bolesti ženy“ a jej vyčerpanie po pôrode.
„Prítomnosť otca pri pôrode by mu mala vypovedať o posvätnosti pôrodu! Pretože je to zázrak! Mohol by sa tiež pokúsiť predstaviť si mieru únavy ženy, aby s ňou mohol viac súcitiť a uplatniť svoje sily pri starostlivosti o ňu po narodení dieťaťa,“ hovorí doktorka Bendová.
Boj o jangové víťazstvo, strata jinového zmieru
Zatiaľ čo doktorka vníma feminizmus žien na Západe ako snahu o ukončenie chápania žien ako „majetku mužov, bez možnosti vlastnej vôle a sebarealizácie“, popieranie rozdielov medzi mužmi a ženami podľa nej „neprehlbuje pochopenie ani úctu pre rolu zázraku zrodenia nového života“.
„Je to čosi veľmi jemné a nežné, čo nám nevedomky umiera pod rukami,“ mieni doktorka Bendová. „Naša západná kultúra je silne dobyvačná (jang), čo je viac mužský jangový princíp, a zúfalo jej chýba ten druhý jinový pól, starajúci sa a ochraňujúci.“
„Nerovnováha už dosahuje takmer katastrofické rozmery, ale napriek tomu sa zdá, že nikto nechápe jej korene. Muži aj ženy si neuvedomujú svoju skutočnú hodnotu, akoby sa všetko zvrhlo na boj o jangové víťazstvo v protiklade k väčšej schopnosti žien dosahovať jinového zmieru a rovnováhy upokojenia,“ hovorí lekárka. Navrhuje hľadať čiastočné riešenie i v tejto teórii vzájomných protikladov, z ktorej vychádza aj tradičná čínska medicína pri udržiavaní rovnováhy a zdravia vo vnútri tela.
„Nedostatok úcty k jemnej a citlivej stránke človeka vedie aj k militantnému feminizmu,“ mieni Bendová.
Zázraky nám akosi zovšedneli
„Dnes sa mi zdá, že zázraky nám akosi zovšedneli,“ hovorí Bendová o zázraku splodenia potomkov, ktoré zovšedňujú aj kvôli modernej medicíne a umelému oplodneniu. Tehotenstvo už nie je takou sviatosťou a takým darom ako v časoch, keď sa naň muselo čakať a niektoré páry sa nikdy nedočkali.
Podľa doktorky je tiež potrebné oceňovať „ohromnú energetickú investíciu“, ktorú musia ženy a muži vkladať do výchovy detí.
Žena, ktorá porodí a vychová deti, by mala byť spoločnosťou ocenená za svoj „zásadný vklad do kvality potomstva“ a ich výchovu, čo je podľa doktorky „povolanie na 24 hodín denne, 15 – 20 rokov v kuse bez prestávok“, ktoré ženy „s pokorou i skromnosťou po stáročia ticho vykonávajú, pretože im to prikazuje cit a láska k deťom, ktoré sú často ešte silnejšie ako pud vlastnej sebazáchovy“.
„Je potrebné si uvedomiť, koľko úsilia a energie stojí za novou generáciou dospievajúcich detí a uznať veľkosť hodnôt, ktoré ženy i muži, všeobecne rodičia detí, vytvárajú,“ mieni Bendová.
„V ordinácii občas počúvam od mužov: Aha, ona má zase krámy, tak vyvádza…. Moja žena je doma a nič nerobí… (Má na starosti len dve malé deti). Prosím, pochopte, že to naozaj nie je také ľahké, ako to môže vyzerať,“ hovorí lekárka o starostlivosti o deti a ich výchove.
„Donedávna boli naopak ženy za svoj osud skôr trestané vo svojom dôchodku,“ pretože nemohli kvôli výchove detí pracovať tak dlhú dobu ako muži, a ich dôchodok bol preto nižší, dopĺňa doktorka Bendová.
Ako pozitívum však vidí systém dlhej materskej dovolenky, „pretože zásadná je starostlivosť o dieťa do veku troch rokov, ktorá ho môže ovplyvniť na celý život“.
Na nerovnováhe, miznutí protikladov medzi mužom a ženou a „oslabovaní životodarného náboja“ sa podľa doktorky Bendovej dnes podieľa celý rad faktorov.
„Žena ako nositeľka života má v tomto smere omnoho väčšiu energetickú záťaž a chýba mi úcta a rešpekt k tejto inakosti na oboch stranách barikády,“ hovorí lekárka. „Mám obavu, že sa málo rozvíja súcit, pochopenie a láskavosť nielen oboch pohlaví k sebe navzájom, ale aj k prírode okolo nás.“
MUDr. Ludmila Bendová je zakladateľka 1. školy tradičnej čínskej medicíny v Českej republike. Lekárka internistka, ktorá za minulého režimu cvičila hatha jogu a dlhodobo pôsobila v záujmovej organizácii Priatelia prírodnej výživy. V praxi sa venuje akupunktúre, fytoterapii a dietetike.
Pôvodný článok
