Skupina opozičných poslancov sa pre novelu Trestného zákona obrátila na ÚS
Skupina opozičných poslancov Národnej rady (NR) SR z SaS, KDH a hnutia Slovensko doručila v utorok na Ústavný súd (ÚS) SR podanie v súvislosti so schválenou novelou Trestného zákona. Na tlačovej konferencii o tom informovala poslankyňa Mária Kolíková (SaS). Poslanci namietajú nesúlad novely s Ústavou SR. V právnej úprave vidia procesné pochybenia aj obsahové nezrovnalosti.
Podanie podpísalo 36 opozičných poslancov. Podľa Kolíkovej ich návrh obsahuje hlbšiu analýzu procesu prerokovania v parlamente. Poslanci v podaní argumentujú, že pri novele neboli splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. Tvrdia tiež, že pri rokovaní v NR SR došlo k množstvu chýb. Spôsob, akým sa novela prerokovala v parlamente, považujú za hrubý spôsob narúšania parlamentnej demokracie. „Popri podaní, ktoré dala prezidentka, v tomto podaní je veľmi dôsledne zanalyzované to, čo sa dialo v parlamente. Sú to poslanci, ktorí to vedia posúdiť, je tu hlbšia argumentácia procesného pochybenia,“ uviedla M. Kolíková.
Poslanci namietajú aj obsah schválenej novej legislatívy. „V prvom rade namietame, že tento trestný zákon znamená faktickú amnestiu. Parlament si tu osobuje niečo, čo mu neprináleží. V rámci deľby moci nemá parlament právo udeľovať amnestiu,“ povedala M. Kolíková s tým, že amnestia by bola udelená v stovkách vecí, ktoré nie sú nijako vyhodnotené s dosahom na práva obetí. Neexistuje podľa nej dôvod, ktorý by vysvetľoval potrebu takejto radikálnej právnej úpravy. Označila ho za výsmech dôvery v právny štát.
Namietajú tiež zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Právna úprava je podľa poslancov hrozbou hospodárskych škôd pre Slovensko. Poslankyňa priblížila, že v stredu (21. 2.) by malo zasadať plénum ÚS. Obe podania, vrátane toho, ktoré podala prezidentka Zuzana Čaputová, by podľa M. Kolíkovej mohli na ÚS spojiť a už na tomto zasadnutí prijať na ďalšie konanie.
Na ÚS sa pre novelu Trestného zákona už obrátila aj prezidentka. Je presvedčená, že kombinácia zásadného zníženia trestných sadzieb, zvýšenia hraníc škody, zmien v ukladaní podmienečných trestov odňatia slobody a zmien v oblasti premlčania je rezignovaním štátu na ochranu bezpečnosti svojich občanov, ochranu ich základných práv a slobôd, ako aj na pozitívny záväzok štátu efektívne vymáhať spravodlivosť a znamená silný odklon od ochrany princípov právneho štátu.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
