Skrytý súboj o post nového predsedu parlamentu trvá. Koalícia sa dohodla, že sa dohodne
Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini má prvý týždeň svojho mandátu takmer za sebou. Nakoľko deklaroval, že chce byť nadstraníckym prezidentom, vzdal sa postu predsedu strany Hlas, ktorú založil. Jeho nástupcom sa stal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Prezident sa však od Hlasu definitívne neodstrihol, so stranou ho stále spája honorárny titul zakladajúceho predsedu. Na základe volebných preferencií pred atentátom na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) si Hlas v nedávnych eurovoľbách trúfal obsadiť tri mandáty, nakoniec získal iba jeden. Naďalej tiež zostáva nedoriešená náhrada za Pellegriniho na poste predsedu Národnej rady (NR) SR. Parlamentu by rád predsedal Andrej Danko. Politológ si myslí, že Smer nebude presadzovať šéfa SNS za cenu komplikácií s Hlasom.
Namiesto troch mandátov jeden
Hoci parlamentná strana Hlas-SD chcela v eurovoľbách získať tri poslanecké mandáty, súčasný štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Branislav Ondruš bude v Bruseli jej jediným zástupcom.
„Po atentáte na premiera nám bolo jasné, že ten predvolebný súboj sa bude sústreďovať na to, či vyhrá Progresívne Slovensko alebo vyhrá Smer,” uviedol v rozhovore pre denník SME. Doplnil, že voličov sa snažili mobilizovať ešte vymenovaním nového predsedu strany na straníckom sneme v Košiciach.
„Jednoducho veľká časť voličov, a to aj časť potenciálnych voličov Hlasu, prestala vnímať témy, o ktoré by v eurovoľbách malo ísť a my sme sa do poslednej chvíle usilovali hovoriť o tom, prečo Hlas kandiduje do Európskeho parlamentu, o tom, čo zvolení poslanci alebo poslankyne Hlasu v Európskom parlamente chcú presadzovať a zdá sa, že v závere kampane to už nebolo podstatné a že sa mobilizovali dve skupiny voličov, pre ktoré bolo dôležité iba to, aby ten druhý tie voľby nevyhral,” zhodnotil príčinu poklesu preferencií strany Hlas.
K otázke ohľadom obsadenia postu predsedu parlamentu sa už Ondruš vyjadril menej určito, než jeho stranícki kolegovia. „Kto bude na poste predsedu parlamentu, voličov Hlasu absolútne nezaujíma. Pýtajú sa ma na otázky s presadzovaním volebného programu,“ povedal.
Istú paralelu oslabenia strany s odchodom jej predsedu na post hlavy štátu opísal český expremiér Andrej Babiš paradoxne počas Pellegriniho kampane, keď sa v diskusii stretol s budúcim slovenským prezidentom a jeho budúcim poradcom Jozefom Banášom. Babiš uviedol, že keď kandidoval na post českého prezidenta v roku 2023, verejne poradil svojim neprajníkom: “Chcete sa zbaviť Babiša? Chcete oslabiť hnutie ANO? Tak ho zvoľte prezidentom.” Skonštatoval, že vtedy si všetci mysleli, že žartoval, ale on to myslel vážne.
Zmena politickej mapy?
Minister investícií a regionálneho rozvoja Richard Raši na košickom sneme Hlasu zopakoval, že post predsedu parlamentu podľa koaličnej zmluvy patrí strane, a teda sám by sa mal predsedom NR SR stať.
Predseda národniarov Danko však krátko po prezidentských voľbách avizoval, že SNS je pripravená rokovať o podmienkach ďalšieho fungovania koalície do budúcna, pretože sa po prezidentských voľbách zásadne zmenila politická mapa. O post nového predsedu NR SR prejavil neskrývaný záujem.
„Pre mňa ako predsedu SNS a predsedu poslaneckého klubu je dôležité, že tieto voľby ukázali, že naša politika má podporu verejnosti,“ vyhlásil na tlačovej konferencii po Pellegriniho výhre. Víťazstvo označil za víťazstvo koalície ako celku. „Urobili sme všetko pre vznik tejto vlády a takisto sme v druhom kole Petra Pellegriniho jasne podporili,“ dodal.
Podľa politológa Tomáša Koziaka je Dankova požiadavka skutočne nadštandardná a zrejme je prejavom politického vydierania. Tiež považuje za prekvapivé, ako sa k tomu postavil sám premiér Fico. “To, že by Hlasu zobral post predsedu parlamentu, ukazuje vnímanie, že Hlas odchodom Petra Pellegriniho bude politicky oslabený,“ uviedol.
Fico uviedol, že absolútne najlepším riešením pre Slovensko by bolo, keby vo vládnej koalícii vznikla dohoda, podľa ktorej by bol prezidentom už zvolený Peter Pellegrini, predsedom vlády by bol Robert Fico a predsedom parlamentu Andrej Danko. „Toto by bolo pre vládnu koalíciu to najlepšie – to by boli tie tri Svätoplukove prúty, ktoré by potom fungovali,“ vyhlásil. Pritom však rešpektuje, že post podľa koaličnej zmluvy, ktorá je stále v platnosti, patrí Hlasu.
„Je to na rozhodnutí strany Hlas. Realita je, že Peter Pellegrini išiel do prezidentských volieb nie ako kandidát koalície. My máme za to, že na konci bola kampaň o tom, že Pellegrini je kandidát koalície, (my) sme sa zaňho postavili,“ uviedol vicepremiér a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS).
Vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) by po vzore premiéra tiež preferoval, aby sa šéfom parlamentu stal predseda národniarov. „Ja si myslím, že pre stabilitu a vyváženosť koalície je to dobrý návrh. Podporuje ho tak Robert Fico, ako aj ja. Andrej Danko bol dobrý predseda parlamentu,“ povedal Kaliňák.
Patová situácia
Nový predseda Hlasu Šutaj Eštok oznámil, že strana Hlas aj naďalej trvá na svojej nominácii Richarda Rašiho. Po koaličnej rade (10. 6.) povedal, že všetky tri vládne strany sa navzájom rešpektujú, rešpektujú výsledky všetkých volieb a rozhodli sa aj z úcty k neprítomnému premiérovi Ficovi využiť nadchádzajúce letné obdobie na nastavenie si vzťahov v rámci koalície.
„Využijeme letné obdobie na to, aby sme nikoho s ničím neotravovali. Národná rada SR má povereného podpredsedu, ktorý bude schôdzu viesť, urobíme všetko preto, aby sme od septembra doručovali ľuďom výsledky,“ uzavrel.
Danko po koaličnej rade taktiež potvrdil, že do konca leta sa v parlamente téma jeho nového predsedu otvárať nebude. „Nemienime na júnovej schôdzi dostať do úzadia personálnymi vecami prioritné témy,“ uzavrel.
Súčasný podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha (Smer-SD) opäť zopakoval postoj svojej strany, podľa ktorej by pre stabilitu koalície bolo najlepšie, keby Hlas prenechal post SNS. „Ale toto je naozaj otázka dohôd, aby tie dohody boli trvácne, musia s nimi súhlasiť všetci partneri a my,“ skonštatoval.
Podpredsedníčka najsilnejšej opozičnej strany PS Lucia Plaváková si myslí, že koalícia sa na novom šéfovi parlamentu dohodnúť nevie. Najprv sa podľa nej hovorilo, že sa na nominácii nového šéfa parlamentu dohodnú v lehote niekoľkých týždňov po prezidentských voľbách, potom po eurovoľbách a najnovšie hovoria, že táto otázka bude otvorená až po prázdninách.
Taktiež nevedela potvrdiť, či by PS za nového predsedu podporilo ministra Rašiho. Vyjadrila sa, že PS predtým na tento post podporilo Pellegriniho, ale „z toho, akým spôsobom riadil parlament, boli mimoriadne sklamaní“.
Raši: Otvorením koaličnej zmluvy sa otvára všetko
Sám kandidát Hlasu na post Raši označil momentálnu situáciu za trochu zvláštnu, avšak nič podľa neho nenasvedčuje tomu, že by sa niečo na koaličnej zmluve malo meniť. V koaličnej zmluve nie je ani zmienka, že sa niečo má meniť, ak sa prezidentom stane Peter Pellegrini. Vtedy ešte ani nebolo jasné, či vôbec bude kandidovať za prezidenta. Na to, aby nejaká reálna zmena nastala, musela by sa otvoriť koaličná zmluva, povedal.
„Otvorenie koaličnej zmluvy znamená, že sa otvára všetko. Všetky posty od prvého po posledného ministra, od premiéra po podpredsedov parlamentu. Nemyslíme si, že je akýkoľvek dôvod koaličnú zmluvu otvárať. My len chceme, aby naši koaliční partneri boli tak slušní ako my a na tom, na čom sme sa dohodli, to dodržali,“ skonštatoval.
„Pre Smer je síce výhodnejší proficovský Danko, lebo s ním zrejme dosiahnu viac, ale poslanecký klub Hlasu a celkovo strana Hlas je silnejšia ako SNS. Takže si myslím, že Smer nebude presadzovať Danka za cenu komplikácií s Hlasom,“ povedal politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov.
Dankove šance stať sa šéfom NR SR podľa Mesežnikova znižuje aj výsledok SNS v eurovoľbách. „Tento debakel mu určite neposlúži ako niečo, o čo sa môže oprieť vo svojich divokých nápadoch a ambíciách a šanca, že sa stane predsedom parlamentu, je momentálne nulová. S necelými dvoma percentami v eurovoľbách nemôže vôbec o niečom takom uvažovať,“ uviedol politológ.
