Skrytý poklad v hubách: Antioxidant, ktorý môže zmeniť vaše zdravie
Výskumy zamerané na huby ukazujú, že ergotioneín významne prospieva ľudskému zdraviu, a niektorí tvrdia, že by sa mal považovať za „vitamín dlhovekosti“.
Huby, ktoré sú už dlho cenené pre svoju výživovú hodnotu, môžu skrývať kľúč k dlhšiemu životu. Často sa vyzdvihuje ich obsah vitamínu D (najmä tých, ktoré boli vystavené slnečnému žiareniu) a vysoké dávky antioxidantu glutatiónu (nevyhnutného na podporu detoxikácie).
Napriek všetkým týmto výhodám môže byť skutočným tajomstvom ich rozsiahlych zdravotných účinkov menej známy antioxidant ergotioneín (ergo). Moderné poľnohospodárske metódy nás však oň môžu pripraviť.
Komplexná zmes živín
Liečivé huby sú v súčasnosti veľmi populárne, ako napríklad reishi, cordyceps, levia hriva, čaga či maitake. Dokonca boli označené ako „funkčné potraviny“ a pridávajú sa do rôznych výživových doplnkov na riešenie konkrétnych zdravotných problémov alebo na poskytnutie terapeutickej podpory.
Záujem o huby je oprávnený. Stovky klinických štúdií preukázali, že huby majú protizápalové, protivírusové, preventívne, regulujúce, posilňujúce a protirakovinové účinky.
Široká škála bioaktívnych látok v hubách zahŕňa rôzne vitamíny, minerály, polyfenoly, flavonoidy a aminokyseliny. Obzvlášť vysoký je obsah beta-glukánov, ktoré sú zodpovedné za väčšinu imunitných účinkov húb, ako aj za ich pozitívne účinky na zdravie metabolizmu a protirakovinový účinok. Pokiaľ ide o obsah antioxidantov, najväčšia pozornosť sa zvyčajne venuje glutatiónu.
Glutatión sa často označuje ako „hlavný detoxikátor“ vzhľadom na jeho zásadnú úlohu pri ochrane buniek pred oxidačným poškodením a toxicitou spojenou s chemickými látkami a infekčnými činiteľmi. Úloha glutatiónu v organizme sa dávala to popredia najmä počas pandémie covidu, keď sa zistilo, že N-acetylcysteín, prekurzor, ktorý umožňuje telu syntetizovať glutatión, je účinnou prevenciou a liekom proti covidu-19. Novší výskum upozorňuje na to, že k týmto účinkom môže významne prispievať ergotioneín.
Jedinečný hubový „vitamín dlhovekosti“
Huby, plodnice niektorých druhov húb, sú vo svojej biológii jedinečné, pretože nepoužívajú chlorofyl ani fotosyntézu ako rastliny, ani neprijímajú potravu ako živočíchy, ale žijú z rozkladajúcich sa látok. To síce vedie k jedinečnému nutričnému profilu, ale väčšinu živín, ktoré obsahujú, možno nájsť aj v iných potravinách.
Podľa prehľadu uverejneného v časopise Nutrition Research Reviews však ergotioneín syntetizujú len huby a niektoré baktérie, nie rastliny, živočíchy alebo ľudské telo.
Profesor Robert Beelman z Penn State povedal pre Epoch Times, že práve tento takmer výlučný zdroj ergotioneínu robí huby takými fascinujúcimi a potenciálne dôležitými pre ľudské zdravie. Beelman strávil väčšinu svojej kariéry štúdiom húb a ich vplyvu na zdravie.
Hoci ergotioneín bol objavený už pred desiatkami rokov, jeho význam bol uznaný až v roku 2005, keď vedci urobili prevratný objav, že ľudia (a iné cicavce) majú špecializovaný transportný proteín pre ergotioneín. Ukázalo sa, že táto bielkovina je zodpovedná za rýchlu a účinnú extrakciu ergotioneínu z potravy v črevách a jeho prenos do červených krviniek, ktoré ho distribuujú do celého tela.
Výskum publikovaný v jednom z čísel časopisu Biochemical and Biophysical Research Communications ukázal, že ergotioneín sa dostáva priamo do bunkových mitochondrií. Mitochondrie sú elektrárne každej bunky, ktoré produkujú všetku energiu potrebnú na fungovanie buniek. Výskumom sa tiež zistilo, že ergotioneín chráni bunky pred chorobami a zabraňuje poškodeniu mitochondrií.
Beelman podporuje hypotézu, ktorú ako prvý navrhol známy biochemik a molekulárny biológ Bruce Ames, že ergotioneín by sa mal považovať za „vitamín dlhovekosti“. Čiastočne je to preto, že nedostatok ergotioneínu sa spája s viacerými degeneratívnymi ochoreniami vrátane kognitívneho úpadku, neurologických ochorení, kardiovaskulárnych ochorení a mitochondriálnych porúch.
V článku uverejnenom v PNAS v roku 2018 Ames uviedol, že ergo „pôsobí ako adaptívny antioxidant na ochranu poškodených tkanív“ a môže zohrávať dôležitú úlohu pri ochrane buniek pred oxidačným poškodením.
Švédska štúdia, ktorá sa zaoberala kardiovaskulárnymi ochoreniami u 3 236 ľudí, skúmala viac ako 100 rôznych metabolitov s cieľom zistiť, či niektorý z nich môže predpovedať riziko srdcovej choroby. Zistilo sa, že vyššie hladiny ergotioneínu sú nezávislým markerom nižšieho rizika kardiovaskulárnych ochorení a úmrtnosti.
Tieto štúdie tiež ukázali, že ergotioneín sa v tele vytvára postupne a vylučuje sa veľmi pomaly. Táto skutočnosť spolu s jeho špecializovaným transportným proteínom naznačuje, že má dôležitú fyziologickú úlohu, hoci rozsah jeho funkcií ešte nie je úplne objasnený.
Zatiaľ čo mnohé štúdie sa zameriavali na zdravotné účinky húb vo všeobecnosti, tieto novšie štúdie sa zameriavajú na ergotioneín – jeho pôsobenie v tele a dostupnosť pre bunky.
Súvislosť medzi pôdou a ľudským zdravím
Keď sa zamyslíte nad úlohou húb a baktérií v našej pôde, je to ešte zaujímavejšie. Zdravá, nedotknutá pôda sa hemží biliónmi baktérií a mycéliom húb a podhubia. Mycélium je podobné koreňovému systému rastlín a pozostáva z prepletenej hmoty drobných hýf (rozvetvených vlákien), ktoré prijímajú živiny z pôdy. Potom odovzdávajú živiny ostatným častiam kolónie prostredníctvom zložitej výmeny s koreňmi rastlín.
Tento mechanizmus zrejme ukladá ergotioneín do zdravej pôdy, ktorú potom prijímajú rastliny alebo plodiny, povedal Beelman. Môže to tiež vysvetľovať, ako je možné, že zvieratá chované na pastvinách, ktoré sa živia trávou vypestovanou na neobrábanej pôde s bohatou sieťou húb pod ňou, majú ergotioneín vo svojich bunkách, ale zvieratá chované v továrňach ho nemajú, dodal.
Štúdie ukázali, že ergotioneín sa nachádza v niektorých rastlinných potravinách, najmä v tempehu, sójovom výrobku fermentovanom pomocou húb. Menšie množstvo sa nachádza v niektorých druhoch špargle v závislosti od podmienok, v ktorých sa pestuje. V niektorých druhoch fazule a ovsa je prítomný v nemerateľných množstvách. Hoci tieto potraviny nedokážu syntetizovať ergotioneín, sú schopné prijímať ho z pôdy.
Aj keď záujem o regeneratívne poľnohospodárstvo rastie, dôraz sa kladie skôr na udržateľnosť pôdy a vyhýbanie sa chemickým pesticídom, ktoré sú pre človeka toxické. Hoci ide o ušľachtilú snahu, Beelman hovorí, že do tejto diskusie treba zahrnúť aj zvyšovanie úrovne ergotioneínu.
Regeneratívne postupy zahŕňajú obmedzovanie narúšania pôdy postupmi bez obrábania, pestovania krycích plodín a striedania plodín, čo prispieva k tvorbe a rozmanitosti organickej hmoty.
Experimenty zamerané na postupy obrábania pôdy používané v priemyselnom poľnohospodárstve ukazujú, že väčšia intenzita obrábania pôdy vedie k súvisiacemu zníženiu hubovej biomasy a zníženiu koncentrácie ergotioneínu v pestovaných plodinách. Beelman uviedol, že by uvítal ďalší výskum v tejto oblasti, ako aj výskum koncentrácie ergotioneínu v ekologických produktoch a v celej potravinovej ponuke.
Rastúce povedomie o význame ergotioneínu pre ľudské zdravie ešte viac zdôrazňuje potrebu vedieť, odkiaľ vaše potraviny pochádzajú, ako je to opísané v knihe „What Your Food Ate“ (Čo zjedlo vaše jedlo) od geológa Davida Montgomeryho a biologičky Anne Bikleovej. Beelman hovorí, že kniha by mala byť odporúčaným čítaním pre každého, kto sa zaoberá poľnohospodárstvom, najmä ak chce zlepšiť udržateľnosť a výživovú kvalitu potravín, ktoré pestuje.
Hoci v súčasnosti neexistujú komerčne dostupné testy, ktoré by dokázali zmerať našu hladinu ergotioneínu, Beelman sa domnieva, že by sa to malo zmeniť.
Ako zvýšiť hladinu ergotioneínu
1. Jedzte huby
Najjednoduchšie je jesť huby čo najčastejšie, a to vzhľadom na ich jedinečnú úlohu pri tvorbe ergotioneínu. Všetky huby ho obsahujú, ale niektoré ho majú oveľa väčšie množstvo ako iné. Dobrou voľbou je hliva citrónovožltá, hríbiky a shiitake. Komerčne pestované šampiňóny obsahujú najmenej ergotioneínu zo všetkých druhov húb.
Vzhľadom na to, že huby mimoriadne dobre absorbujú akékoľvek kontaminanty v pôde alebo vo vzduchu, ako sú napríklad pesticídy, mali by prednostne pochádzať z farmárskych trhov alebo z miest, o ktorých viete, že sú čistými zdrojmi.
2. Vyberajte si ekologické a regeneratívne pestované potraviny
Regeneratívne pestované produkty zvyčajne pochádzajú z malých miestnych fariem, ktoré používajú prírodné metódy a vyhýbajú sa používaniu hnojív a pesticídov alebo ich používanie minimalizujú. To znamená, že siete hubového mycélia v pôde môžu zostať neporušené a lepšie premieňať rozkladajúce sa rastlinné látky na dôležité živiny, ako je ergotioneín. Dobrou voľbou sú aj ekologické a pasienkové chovy.
Ako jesť viac húb
- Do mletého hovädzieho mäsa v takmer každom recepte pridajte trochu nadrobno nakrájaných húb shiitake alebo cremini.
- Pridajte do kokteilov proteínový prášok s hubami.
- Vyskúšajte hlivy ustricové z miestneho farmárskeho trhu, orestované na cesnaku a masle, a dajte si ich na steak z mäsa.
- Pustite sa do projektu pestovania vlastných húb doma. Pre istotu je najlepšie začať so sadou od renomovanej spoločnosti.
Pôvodný článok
