Muškárenie je skvelým tipom na letnú aktivitu – prospeje telu aj duchu
„Nachádzam pokoj v divokých veciach, ktoré nezaťažujú môj život zármutkom. Prichádzam do blízkosti tichej vody a cítim, ako nado mnou čakajú hviezdy so svojím svetlom. Na chvíľu odpočívam v milosti sveta a som slobodný.“
Tieto slová farmára a spisovateľa Wendella Berryho vystihujú pokojný zážitok zo stretnutia s prírodou. Jedným zo spôsobov, ako dosiahnuť tento pokoj, je muškárenie.
Keď sa ponorím do priezračnej, trblietavej vody studeného pramenitého pstruhového potoka, svet nechávam za sebou. Som tu len ja, moja muška a prút, zvuk zurčiacej, tečúcej vody, ukryté pstruhy a slnkom zaliata tapiséria nádherného lístia prevísajúceho cez priezračnú vodnú hladinu. Podarilo sa mi uniknúť.
Muškár musí nájsť rytmus, podobne ako básnik alebo hudobník. Muškárenie mení zaužívaný postup: Namiesto toho, aby váha nástrahy poháňala muškársky vlasec (ako je to pri prútoch s navijakom), je to váha vlasca, ktorá poháňa malý kúsok peria a vlákna – mušku – na konci vlasca, nie ťažšiu ako pavučina, vpred na vodu. To si vyžaduje pohyb nahadzovania dopredu a dozadu, ktorý vytvára veľký oblúk vlasca charakteristický pre muškárenie. Aby ste to však zvládli správne, musíte nájsť rytmus ako básnik alebo kúzelník, ktorý vyčaruje rybu z vody. Ak tento rytmus prerušíte, vlasec sa vám zamotá a muška spadne dolu.
Pravidelný rytmus – 1, 2, 3, 4, 1, 2, 3, 4 – preniká telom a uvoľňuje myseľ. Šnúra sa vracia späť. Šnúra letí vpred a muška dopadá na živú, trblietavú tvár vody. Hladina sa zrazu pretrhne a kvapky zachytia slnko, čo vyvolá explóziu iskier. Záber. Pstruh chytil mušku. Niekoľko sekúnd bez dychu sťahujete vlasec a v ruke držíte tvora nádhernej elegancie, chladný, hladký, pružný sval, celý vyšívaný škvrnami a bodkami: pstruha potočného.
Po takomto zážitku opúštate potok osviežení, povzbudení a upokojení.
Množstvo výhod
Určite nie som prvý, kto si všimol upokojujúci účinok muškárenia. Mnohí už písali a skúmali relaxačný účinok muškárenia. Stres zvyšuje hladinu adrenalínu a aktivuje reakciu „bojuj alebo utekaj”. Tým sa zvyšuje srdcová frekvencia a krvný tlak a dochádza aj k prudkému nárastu hladiny kortizolu. Relaxačná reakcia je opačným procesom, stavom hlbokého odpočinku, ktorý znižuje krvný tlak, srdcovú frekvenciu a hladinu kortizolu.
Štúdia z roku 2008 poukázala na to, že muškárenie je skvelý spôsob, ako navodiť relaxačnú reakciu. Nadácia pre rekreačný rybolov a rybárstvo opisuje tento typ rybolovu ako relaxačnú činnosť, a to vďaka prírodnému prostrediu, ktoré rybára obklopuje, a odpojeniu sa od elektronických zariadení. Štúdie preukázali, že pobyt v prírode posilňuje imunitný systém, redukuje stres, znižuje krvný tlak, zvyšuje schopnosť sústredenia sa, zlepšuje spánok a prispieva k lepšej nálade.
Terapeutka pre duševné zdravie Melissa Ceren poukázala na prínosy muškárenia pre duševné zdravie vrátane učenia sa byť prítomný v danom okamihu, prežívania úžasu a budovania sebadôvery. Prírodné krásy, meditatívny pokoj a opakovaný pohyb pri muškárení spolu vytvárajú účinný prostriedok na podporu duševnej a fyzickej pohody.
Terapeutické využitie
V USA sa všetky tieto spôsoby využívajú na pomoc vojnovým veteránom pri zotavovaní sa z traumatických zážitkov. Výskumníci z Univerzity v Južnom Maine, Utahskej univerzity a Úradu pre veteránov v Salt Lake City (Veterans Administration in Salt Lake City) zistili, že u účastníkov štúdie, ktorí absolvovali muškársky pobyt, došlo k výraznému zníženiu stresu a príznakov posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD).
Muškárenie je pri liečbe PTSD také účinné, že bola založená samostatná organizácia Project Healing Waters (PHW), ktorá pomáha vojnovým veteránom liečiť sa prostredníctvom tejto aktivity. Program projektu je postavený na troch pilieroch: komunita, inštruktážny program muškárenia a zážitok z pobytu v prírode. Chris Woodward, viceprezident pre prevádzku PHW, v rozhovore pre Epoch Times opísal tento spôsob ako „recept“ na uzdravenie, hoci ide o zložitý proces zahŕňajúci mnohé faktory.
Táto kombinácia prvkov dôsledne pomáha veteránom prekonať PTSD, úzkosť, depresiu, pocit izolácie a problémy so začlenením sa späť do spoločnosti. Woodward vysvetlil, že okrem PTSD, ktorá vzniká v dôsledku traumatických zážitkov, veteráni vracajúci sa z nasadenia tiež často zažívajú pocit izolácie, pretože za sebou nechali kohortu svojich spolubojovníkov a komunita, ktorú poznali doma, sa počas ich neprítomnosti zmenila. Niektorí veteráni sa cítia byť vyčlenení zo spoločnosti a majú pocit, že sa ich život nadobro zastavil, čo môže viesť k zúfalstvu či dokonca k myšlienkam na samovraždu.
Muškárenie umožňuje, aby liečivý vplyv prírody, komunity a určitého cieľa zmiernil rany týchto vojakov. Woodward verí, že dôležitosť prírody je „v našej DNA. Ľudia boli v prírode od počiatku našej existencie… Keď sme vonku, mozog sa akoby prebúdza.“
Navyše, relaxačný účinok pobytu vonku môže pomôcť ľuďom uvoľniť sa natoľko, aby sa stali citovo otvorenými a mohli tak nadviazať skutočné vzťahy. Učebný program projektu Healing Waters zameraný na muškárenie, viazanie mušiek a stavbu prútov vytvára pre veteránov zmysluplné a spoločné úsilie. Ako hovorí Woodward, intenzívne sústredenie a získavanie zručností, ktoré si muškárenie vyžaduje, pomáha účastníkom programu pri budovaní sebestačnosti a pomáha „stlmiť vonkajšie podnety“.
Woodward pre Epoch Times povedal: „Pre nás je to spolupatričnosť, učebný program a pobyt v prírode, čím sa vytvára tento trojpilierový proces, ktorý zvyčajne vedie k zlepšeniu zdravia a pohody hrdinov nášho národa.“
Veteránom sa v súčasnosti venuje menej pozornosti,keďže americké vojská sa stiahli z priameho konfliktu, ale programy na ich podporu sú stále veľmi potrebné. „Vojna sa síce skončila, ale proces liečenia sa ešte len začína,“ uviedol.
Jeden z účastníkov programu, invalidný veterán Mikael Madsen, o tejto skúsenosti povedal: „Som rád, že som sa zúčastnil na programe. Táto cesta bola pre mňa transformujúca… Proces výroby bambusového prúta, pokoj pri muškárení a triumf z každého úlovku sú mojou vlastnou formou terapie, ktorá ma lieči spôsobom, akým by to tradičná medicína nedokázala.“
Program pomohol od roku 2010 vyše 25 000 veteránom, ako je Madsen.
Samozrejme, stres z boja nie je jediným druhom stresu, ktorý pomáha muškárenie liečiť. Zdá sa, že akýkoľvek ľudský zármutok môže byť za správnych okolností zmiernený rybolovom. Spisovateľ Norman Mclean vo svojej slávnej polo-autobiografickej poviedke „A River Runs This Way“ (Rieka tečie týmto smerom) opísal, ako sa mu rybolov stal útechou v osamelosti staroby a pri spomienkach na minulé straty.
„Teraz sú už takmer všetci, ktorých som mal rád a ktorým som v mladosti nerozumel, mŕtvi, no stále sa k nim obraciam. Pravdaže, som už príliš starý na to, aby som bol veľkým rybárom, a teraz, samozrejme, lovím na veľkých vodách väčšinou sám, hoci niektorí priatelia si myslia, že by som nemal… Často začínam chytať ryby, až keď je chladný večer. Vtedy sa v arktickom pološere kaňonu všetka moja existencia vytráca do bytia s mojou dušou a spomienkami, zvukmi rieky, štvortaktovým rytmom a nádejou, že sa vynorí nejaká ryba. Nakoniec sa všetky veci spoja v jedno a rieka preteká všetkým.“
Poznám ten druh pokoja, ktorý sa do vás vkráda pri rybolove. Môj najobľúbenejší okamih je po vylovení ryby a vybratí háčika. Málokedy si pstruha nechám. Namiesto toho ho opatrne pustím späť do vody z uvoľnenej klietky vytvorenej z mojich prstov. Pstruh, unavený z boja, tam chvíľu odpočíva, jemne máva plutvami, žiabre sa otvárajú a zatvárajú. Držím ho v rukách a on sa už nebráni. Odpočíva a ja odpočívam tiež.
Ulovil som kúsok prastarého prúdu, prchavého ako duch rieky, a na pár okamihov, ktoré prebehnú rovnako rýchlo ako voda, mi patrí. Potom zmizne, vykĺzne mi z prstov. Opäť splynie s vodou. Zažívam obnovujúci pokoj usporiadanosti. Toto je emocionálna a psychologická sila muškárenia v praxi.
Pôvodný článok
