Skopolamín: mimoriadne nebezpečná látka, ktorú zneužívajú gangy, ale aj vlády
Skopolamín bol istú dobu nazývaný „sérum pravdy”. Verilo sa, že človek po jeho použití nevie klamať a pravdivo odpovie na akúkoľvek otázku. Postupne sa však ukázalo, že látka skôr eliminuje slobodnú voľu, pričom človek nedokáže racionálne myslieť a len slepo vykonáva rozkazy iných. Skopolamín pôvodne pochádza z Latinskej Ameriky. V histórii ho používali miestne kmene na liečebné a duchovné účinky. S látkou neskôr začal experimentovať Sovietsky zväz, nacistické Nemecko, ale aj československá ŠtB. Dnes je po chemickej úprave zneužívaný uličnými gangmi na okrádanie ľudí najmä v Južnej Amerike, ale aj v Európe.
Kolumbia
Skopolamín sa najčastejšie spomína v súvislosti s kriminalitou v Latinskej Amerike, najmä v Kolumbii, kde je známy aj ako „diablov dych“ alebo „burundanga“ a má dlhú históriu zneužívania.
Skopolamín sa extrahuje z rastlín ako durman (Datura stramonium) alebo brugmansia („borrachero“), ktoré sú bežné v mnohých regiónoch Latinskej Ameriky. Riziko odhalenia zločincov je pomerne nízke, keďže obete si udalosti nepamätajú. Skopolamín má zároveň krátky polčas rozpadu (vylučuje sa z tela do 12 hodín po požití). Väčšina obetí vyhľadá pomoc neskoro, keď už nie je možné drogu v tele detegovať.
Droga je bez chuti a zápachu a je u zločincov obzvlášť obľúbená pre svoju nenápadnosť a efektivitu. Môže byť primiešaná do nápoja, jedla, alebo dokonca aplikovaná vo forme prachu, ktorý sa vdýchne (napr. pri podaní ruky alebo sa fúkne do tváre). Po požití spôsobuje stratu vôle, zmätenosť a amnéziu, čo umožňuje páchateľom manipulovať obeť bez jej odporu. Obete si po prebudení nepamätajú, čo sa stalo, čo sťažuje vyšetrovanie.
Kolumbijská toxikologička Miriam Gutierezová vraví: „Je to perfektná látka pre kriminálne činy, pretože obeť si nič nepamätá a teda nič konkrétne nemôže nahlásiť polícii. Keď sa obete snažia rozpamätať, kto im to dal, ich pamäť je úplne nefunkčná. Keď sa zobudia a uvedomia si, že boli okradnutí, nepamätajú si, že oni sami na tom dobrovoľne spolupracovali. Táto látka má schopnosť „zhypnotizovať” človeka.”
V Kolumbii je skopolamín spájaný s krádežami, lúpežami a sexuálnym zneužívaním. Napríklad v Bogote boli zdokumentované prípady, kedy obete pod vplyvom drogy odovzdali páchateľom svoje cennosti, pomohli vykradnúť vlastný dom alebo vybrali peniaze z bankomatu.
Podľa neoficiálnych odhadov dochádza v krajine ročne k približne 50 000 incidentom so skopolamínom. Údaje pochádzajú najmä z vyhlásení amerického ministerstva zahraničných vecí.
Najčastejšími obeťami sú mladí muži vo veku 30–45 rokov, často cudzinci, vnímaní ako bohatí. Kapitán polície v hlavnom meste Bogóta Romero Mendoza vysvetľuje: „Najbežnejší scenár je, že zvyčajne muži idú von na diskotéku alebo do bordelu. Začnu piť a niekto im dá do nápoja skopolamín. A potom ich zoberú, veľakrát ich vlastným autom, do banky alebo ku bankomatu a prikážu im, aby vybrali všetky svoje peniaze. Inokedy sú aj unesení. Robia to organizované gangy, ktoré používajú ženy. Väčšinou ide o atraktívne ženy. A muži sa nechajú oklamať krásou tých žien. Podľahnú ich kúzlu, ako sa hovorí.”
Výpovede obetí
Policajtove slová potvrdzuje obeť zneužitia skopolamínu Ivan Gomez. „Prišli k nám veľmi pekné a milé černošky a prisadli si. Bolo to asi o 10 – 11 v noci. Začali sme piť a tancovať. Bolo to úplne normálne, úplne bežné.”
Keď dopili fľašu rumu, objednali si ďalšiu. Boli mierne pripití, ale podľa Gomezových slov to bolo úplne normálne, ako v iné večery. „V určitom momente môj kamarát povedal, že odchádza. Ale ja som nechcel odísť, lebo sa mi na párty páčilo. Tak som sa rozhodol ostať dlhšie. To bola moja chyba,” skonštatoval.
Keďže s dvojicou žien ostal sám, rozhodli sa využiť príležitosť a nasypať mu niečo do drinku. „Ďalšia chyba, ktorú som urobil, bolo, že som nechal nápoj na stole a odišiel som na toaletu. Samozrejme, vtedy mi pravdepodobne dali niečo do nápoja,” povedal.
Ako pokračovali v popíjaní Gomez začínal pociťovať závraty. Látka v nápoji začala účinkovať. Podľa vlastných slov si pamätá udalosti približne do druhej hodiny ráno.
„Nemôžem povedať, že som robil to alebo ono, nič si nepamätám. Zobudil som sa o 8 ráno v neďalekom parku. Bol som dobitý. Ako ma bili, neviem. Ukradli mi doklady, vybrali všetky peniaze z bankomatu. V banke mi ukázali video, ako si vyberám peniaze z bankomatu. Vstúpil som sám a vonku na mňa čakali dvaja ľudia. Predpokladám, že išlo o ženy, s ktorými som trávil večer. Boli chytré. Stáli za bankomatom, takže ich tváre nebolo vidno na kamere,” povedal.
Dodal, že po incidente už musel niekoľkokrát navštíviť lekára kvôli pretrvávajúcim následkom. Odvtedy má problémy so stratou pamäte. „Teraz tu niečo rozprávam a zajtra si to vôbec nebudem pamätať. Tiež mávam odvtedy často nočné mory. Najhoršie je, že si vôbec nepamätám, čo sa stalo,” uzavrel.
Ďalšia obeť, ktorá sa podelila o svoj príbeh, uviedla len krstné meno. Carolina opísala, že keď jedného dňa šla na autobus, zastavil ju jeden muž a pýtal sa jej na cestu. Keďže adresu, na ktorú chcel ísť, bola veľmi blízko, rozhodla sa ho tam osobne zaviesť. Muž ju za to pozval na džús. Carolina si myslí, že muž jej pravdepodobne dal skopolamín do nápoja.
„Zobral ma ku mne domov. Žila som veľmi blízko. Odovzdala som mu všetky veci, prekutrala som celý dom. A bola som pritom úplne šťastná, že to robím. Vedela som, že môj priateľ má nejaké úspory a tak som všetko prehľadala, až sa mi nanešťastie podarilo nájsť obálku. Bola plná dolárov a eur. Sporil si dlhý čas. Bol fotograf, tak som odovzdala aj jeho fotoaparáty. Bola som úplne šťastná a chcela som hľadať ďalšie veci a odovzdávať ich,” opísala svoj stav.
Keď Carolina precitla a uvedomila si, čo sa stalo, začala plakať a okamžite šla na blízku policajnú stanicu. „Začala som kričať, mala som panický atak. Našťastie mi dal len malú dávku a len ma okradol. Je to bolestivé prísť o peniaze, ale v konečnom dôsledku som mala vlastne šťastie. Ak by išlo o horších ľudí, mohla som byť znásilnená alebo čokoľvek iné,” povedala.
Dodala, že človek je po požití látky ako úplný zombie. Slepo počúva ľudí, ktorí mu dávajú rozkazy a nedokáže racionálne reagovať.
Prípady v Európe
V minulosti boli zverejnené viaceré prípady zneužitia skopolamínu aj v Európe. V roku 2015 sa objavili správy o krádežiach v Paríži, kde dve ženy a jeden muž čínskeho pôvodu v nočných uliciach oslovovali starších bohato vyzerajúcich ľudí. Obetí sa pýtali, či poznajú známeho lekára Wanga a následne ich zaviedli do bočnej uličky, kde im dali privoňať k exotickým rastlinám, ktoré mali mať zázračné účinky na zdravie.
Ľudia rýchlo po privoňaní upadli do hypnotického stavu a zlodejov počúvali na slovo. Vo väčšine prípadov zločincov vzali k sebe domov a odovzdali im všetky svoje peniaze a cennosti. Trojica za necelý rok ukradla majetok a hotovosť vo výške miliónov eur. Ženy zatkli na stanici metra, keď ich identifikoval známy jednej z obetí, neskôr dolapili aj ich komplica.
V roku 2016 bola v Španielsku (Palma de Mallorca) potvrdená intoxikácia skopolamínom, kde obeť (žena) uviedla, že jej bývalý manžel použil látku, ktorú kúpil online, na spáchanie zločinu. Tento prípad bol prvým oficiálne potvrdeným v Španielsku a bol publikovaný v časopise Medicina Clínica.
V rovnakom roku madridské a barcelonské nemocnice hlásili narastajúci počet prípadov, kedy bol skopolamín použitý pri spáchaní kriminálnych činov. Išlo predovšetkým o sexuálne zneužitia žien, ale tiež o okradnutie seniorov, ktorí si nepamätali udalosti z posledných hodín.
Najnovší zdokumentovaný prípad zneužitia skopolamínu v Európe pochádza opäť zo Španielska. V roku 2021 bol do madridskej nemocnice na pohotovosť privezený 34-ročný muž s príznakmi dezorientácie a straty pamäti po tom, čo bol údajne okradnutý. Toxikologická analýza potvrdila prítomnosť skopolamínu v moči.
Problémy so zneužitím skopolamínu sa rovnako môžu týkať aj iných krajín v Európe vrátane Slovenska. Problémom môže byť, ak medici drogu nepoznajú, kvôli čomu ťažko rozpoznajú prípady zneužitia skopolamínu .
Ako drogu zneužívala ŠtB
Skopolamín, známy pre svoje psychoaktívne a amnéziu vyvolávajúce účinky, bol v minulosti zneužívaný rôznymi bezpečnostnými zložkami po celom svete, vrátane Štátnej bezpečnosti (ŠtB) v bývalom socialistickom Československu. Jeho využitie bolo spojené s výsluchmi, manipuláciou a získavaním informácií od väzňov či podozrivých osôb. Išlo predovšetkým o obdobie 50. rokov, keď boli represie voči politickým oponentom najintenzívnejšie.
ŠtB, ako tajná polícia komunistického Československa, mala za úlohu potláčať akúkoľvek opozíciu voči režimu, vrátane politických disidentov, náboženských skupín či údajných špiónov. V 50. rokoch, počas vrcholu stalinizmu, boli výsluchy často brutálne a zahŕňali fyzické aj psychické násilie. Skopolamín, ako psychoaktívna látka, sa stal pre ŠtB atraktívnym nástrojom.
Keďže skopolamín spôsobuje zmätenosť a stratu kritického myslenia, jeho aplikácia umožňovala vyšetrovateľom manipulovať vypočúvanú osobu. Obete si po podaní drogy nepamätali detaily výsluchu, čo znižovalo riziko, že verejnosti odhalia metódy vypočúvania ŠtB. Droga tiež uľahčovala získavanie priznaní, často falošných, ktoré boli kľúčové pre politické procesy a vykonštruované súdy.
Skopolamín nebol jedinou látkou, ktorú ŠtB používala. Využívali sa aj iné drogy, ako barbituráty, amfetamíny či meskalín, ale skopolamín bol obzvlášť cenený pre svoje rýchle a nenápadné účinky.
Látka sa zvyčajne podávala injekčne, orálne (napr. primiešaním do nápoja alebo jedla) alebo v niektorých prípadoch inhalačne, hoci posledná metóda bola menej bežná. Pravdepodobne najčastejšie sa aplikovali injekcie, pretože umožňovali presné dávkovanie a rýchly nástup účinkov. Dávky boli prísne kontrolované, aby sa predišlo smrteľným následkom, hoci predávkovanie bolo rizikom, najmä ak väzni mali zdravotné problémy. Skopolamín je nebezpečný, pretože už malé množstvo (0,3–1 mg) môže spôsobiť závažné účinky.
Droga sa používala najmä pri dlhodobých výsluchoch, kde bolo cieľom zlomiť odpor väzňa. Po podaní skopolamínu sa väzni stávali dezorientovanými, strácali schopnosť klamať alebo odolávať a často odpovedali na otázky automaticky. V niektorých prípadoch boli pod vplyvom drogy nútení podpisovať priznania alebo poskytovať informácie o svojich spolupracovníkoch.
Skopolamín sa vysoko pravdepodobne používal počas zinscenovaných politických procesov v 50. rokoch a rovnako sa ním mučili politickí väzni v celách a pracovných táboroch. Drogy boli tiež testované na väzňoch v psychiatrických zariadeniach pod dohľadom ŠtB.
Po páde komunizmu v roku 1989 bolo používanie drog ŠtB predmetom vyšetrovania, ale zodpovednosť za tieto činy bola len zriedkavo vyvodená. Mnohé dokumenty boli zničené počas „skartácie“ archívov ŠtB, čo sťažuje presné zmapovanie rozsahu zneužívania skopolamínu.
Používanie skopolamínu ŠtB nebolo ojedinelé. Rovnako postupovala aj východonemecká Stasi a podobné praktiky boli bežné tiež v Sovietskom zväze, kde NKVD a KGB používali psychoaktívne látky na výsluchy. Americká CIA experimentovala so skopolamínom a LSD v rámci programu MKUltra. Skopolamín sa zneužíva kriminálnymi skupinami, ale aj bezpečnostnými zložkami rôznych diktátorských režimov dodnes.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
