Situácia študentov v Číne je dnes horšia ako v roku 1989, hovorí v Prahe jeden z vodcov protestov na Tiananmen
Zhou Fengsuo, jeden z organizátorov protestov na Námestí nebeského pokoja v roku 1989, pricestoval do Prahy po tom, ako sa minulý týždeň zúčastnil na spomienkovom podujatí v Berlíne pri príležitosti 35. výročia pádu Berlínskeho múru a masakru v Pekingu. S českými študentmi hovoril o svojich skúsenostiach z komunistickej Číny a odpovedal na otázky týkajúce sa súčasného vývoja.
„Nie je to tak dávno, 35 rokov… Stále si veľmi živo pamätám každý detail,“ povedal Zhou na úvod a dodal, že odvtedy bojuje proti komunistickému režimu, ktorý sa snaží túto časť histórie potlačiť. „Takže pre mňa je to povinnosť povedať všetkým, čo som zažil, pretože to nie je len môj osobný príbeh.“ Skôr než sa dostal k samotnej udalosti neslávne známeho masakru na Námestí nebeského pokoja, ktorý sa odohral v noci 4. júna 1989, zaspomínal si na predchádzajúce udalosti.
Ešte ako študent prestížnej Technickej univerzity Tsinghua sa živo zaujímal o svetové dianie a sociálne otázky. Rok pred masakrom spolu s niekoľkými ďalšími diskutovali o voľbách na univerzite. Táto myšlienka si rýchlo získala podporu a študenti boli veľmi zapálení, spomínal.
„V minulosti nám neustále vymývali mozgy… ‚Číňania sú iní, ČKS vie všetko, je veľkolepá, treba ju uctievať‘, ale životná skúsenosť sa od toho líšila,“ dodal v kontexte rastúcej podpory volieb na akademickej pôde.
V súčasnosti je podľa neho situácia študentov ešte horšia kvôli tomu, ako sú všetci kontrolovaní modernými technológiami a do akej miery sa uplatňuje cenzúra. Poznamenal, že aj mimo Číny je to dosť ťažké, pretože medzi Číňanmi žijúcimi v zahraničí panuje vzájomná podozrievavosť, čo demonštroval i na vlastnej skúsenosti.
Ale späť k udalostiam z roku 1989… Zhou si zaspomínal, že on sám sa vybral na námestie Tiananmen deň po udalostiach pri Pamätníku ľudových hrdinov, kde sa 15. apríla zišli skupiny študentov, aby si uctili pamiatku vysokopostaveného prodemokratického politika Hu Yaobanga. Oficiálne zomrel na infarkt, ale mnohí verili, že to bol výsledok politickej kampane proti nemu. Zhou a ďalší študenti v ten deň riskovali zatknutie. Onen 15. apríl bol vysielaný v médiách, čo podľa neho výrazne pomohlo ďalším protestom.
Opísal, ako sa na Tiananmene zhromažďovali najprv tisíce ľudí, potom desaťtisíce a po mesiaci milióny. Vďaka technickému zameraniu jeho univerzity sa im podarilo dosiahnuť „prekvapujúcu efektivitu“ pri oslovovaní rečníkov a šírení ich posolstiev, čo označil za veľmi dôležité. Tiež boli schopní dobre zorganizovať ďalšie veci, ktoré súviseli s obrovským počtom protestujúcich.
Bolo tiež veľmi dôležité, že na spomienkovej slávnosti hovorili nahlas, pretože ľudia mohli počuť, čo sa v krajine skutočne deje. Kľúčové malo byť aj to, že sa šírili informácie o tom, ako si navzájom na námestí pomáhali. Ich požiadavky na slobodu tlače či odhalenie korupcie silneli.
Posledný moment protestov nastal 4. júna, keď ČKS pod vedením Deng Xiaopinga s pomocou armády zakročila proti demonštrantom, čo si podľa odhadov vyžiadalo životy niekoľko stoviek až tisícov ľudí a ďalšie tisíce zranených. Zhou uviedol, že hoci sa Deng navonok prezentoval ako reformátor, protesty boli jeho skutočným testom. Je presvedčený, že Dengovi išlo len o udržanie moci a že 4. jún bol kalkulovanou vraždou bez konzultácie s ostatnými „kádrami“, aj keď tým riskoval občiansku vojnu.
Študenti v Prahe sa zaujímali o detaily vedúcej úlohy Zhoua v protestoch. Skromne povedal, že sa nestaval do pozície lídra a svoju úlohu bral ako občiansku povinnosť. Opísal začiatky, keď sa študenti zo strachu z možných doživotných problémov pozerali jeden na druhého, kto vystúpi do popredia, a tak sa nakoniec odhodlal. Zavtipkoval, že vláda z neho paradoxne urobila vodcu tým, že ho zaradila na piate miesto zoznamu najhľadanejších osôb.
Po protestoch bol rok väznený a v roku 1995 sa mu vďaka jeho práci podarilo emigrovať do USA, kde žije dodnes a kde pomáha v „odboji“ proti ČKS.
Opísal tiež, ako raz vycestoval s veľkým strachom do Číny a nikomu o tom nepovedal (pretože nechcel, aby sa informácia rozšírila a on bol ľahko odhalený). Povedal, že keďže nemal víza a colníci nevedeli, čo s tým, pustili ho do vnútrozemia. Navštívil niekoľko pamiatok súvisiacich s protestmi v Pekingu a čoskoro bol zadržaný a deportovaný späť do USA.
Zhou odpovedal aj na otázky študentov týkajúce sa súčasnej geopolitickej situácie. Ocenil napríklad Marca Rubia, ktorý bude v budúcej Trumpovej administratíve ministrom zahraničných vecí, a Mikea Waltza, budúceho poradcu pre národnú bezpečnosť. Taktiež sa domnieva, že nebyť silnej podpory USA, by ČKS už dávno obsadila Taiwan, avšak vzhľadom na ambície súčasného vodcu Si Ťin-pchinga a budovanie námorníctva a letectva odhaduje, že to môže byť len otázkou času.
Spomenul tiež, že európske krajiny za posledných 30 rokov prehĺbili svoju závislosť od Číny, čo ich stavia do pozície závislosti, v ktorej ČKS využíva čínsky priemysel ako politický nástroj. Preto podľa neho USA už niekoľko rokov pracujú na tom, aby boli ich dodávateľské reťazce nezávislejšie od Číny. Myslí si, že z dlhodobého hľadiska sa Európa musí rozhodnúť, čo s tým urobí.
Debatu zorganizovala v Kavárni na Borově v Prahe česká pobočka organizácie Students for Liberty, ktorá by mala zverejniť celý videozáznam.
Pôvodný článok
