K obezite môže prispievať odpojenie nášho mozgu od čriev. Ako toto spojenie znovu obnoviť?
Výskumy ukazujú, že k obezite môže prispievať odpojenie mozgu a čriev. Našťastie existujú spôsoby, ako ich opäť spojiť.
Naše predstavy o tom, čo jeme, ovplyvňujú reakcie nášho tela na jedlo. Napríklad, keď prijímame málo kalórií, ale sme informovaní, že naše jedlo obsahuje mnoho kalórií, naše telo môže reagovať podobne ako pri konzumácii potravín s vyšším obsahom kalórií – taká je sila mysle. Takéto vnemy môžu zmeniť náš metabolizmus.
Výskum mliečnych koktailov
V roku 2011 publikovala výskumníčka z Yaleovej univerzity Alia J. Crumová so spoluautormi v časopise Health Psychology štúdiu, v ktorej 46 účastníkov konzumovalo mliečny koktail s 380 kalóriami označený dvoma rôznymi spôsobmi, z ktorých každý odrážal obsah kalórií.
Jedna skupina dostala mliečny koktail označený ako „pôžitkársky“ s údajmi o hodnote 620 kalórií, zatiaľ čo druhá skupina dostala mliečny koktail označený ako „rozumný“ s údajmi o hodnote 140 kalórií.
Pred vypitím mliečneho kokteilu a po ňom im bol v krvi zmeraný grelín – hormón hladu – a tiež bolo hodnotené ich vnímanie zdravosti jedla.
Skupina s pôžitkárskym označením uvádzala oveľa nižšie vnímanie zdravosti jedla v porovnaní so skupinou s rozumným označením.
Skupina s pôžitkárskym označením vykazovala po vypití kokteilu výrazne strmší pokles hladiny grelínu, zatiaľ čo u skupiny s rozumným označením bola reakcia na hladinu grelínu relatívne rovnomerná.
Grelín je hormón, ktorý signalizuje hlad, zatiaľ čo hormón leptín signalizuje sýtosť. Grelín je uvoľňovaný do krvného obehu črevom, keď má človek hlad, zatiaľ čo leptín je uvoľňovaný z tukových buniek, keď je človek nasýtený.
Vzájomným pôsobením grelínu a leptínu reguluje hypotalamus pocit hladu a sýtosti, čo vedie k energetickej rovnováhe a správnej kondícii.
Zlá komunikácia
U ľudí s obezitou sa grelín po jedle neznižuje a mozog nedostáva signál sýtosti. Pokiaľ sa človek prejedá, môže pretrvávajúca vysoká hladina leptínu spôsobiť leptínovú rezistenciu, keď mozog nereaguje správne na skutočné potreby tela. V súvislosti s obezitou sa leptín môže stať neúčinným.
Dá sa teda poznamenať, že spojenie medzi črevom a mozgom hovoriace o sýtosti sa stratilo.
Experimentovanie s hormónmi
Od objavenia grelínu sa vedci pokúšali vyvinúť liečivá zamerané na dráhy súvisiace s týmto hormónom, aby mohli liečiť obezitu, avšak vzhľadom na možné nežiaduce účinky v mozgových centrách sa to doteraz príliš nepodarilo.
Vedci tiež experimentovali s ďalším hormónom zvaným peptid-1 podobný glukagónu (GLP-1) pri chudnutí. GLP-1 sa uvoľňuje po jedle, čím reguluje chuť do jedla a telesnú hmotnosť.
Hoci sa liečba GLP-1 RA, napríklad liekom Wegovy, javí ako prospešná pre ľudí s cieľom schudnúť päť alebo 10 % telesnej hmotnosti, má tento liek nežiaduce účinky a je kontraindikovaný u tehotných žien, osôb s ťažkou gastroparézou (oneskorené vyprázdňovanie žalúdka) a u osôb so zápalovým ochorením čriev. Dlhodobé užívanie prináša potenciálne riziko rakoviny štítnej žľazy.
Existujú aj iné spôsoby okrem liekov, ktoré by pomohli vyriešiť tento problém medzi črevami a mozgom?
Všímavosť pomáha celostne
V roku 2020 mexickí vedci hodnotili účinky osemtýždňovej intervencie založenej na mindfulness (dbalosti či všímavosti) na telesnú hmotnosť, regulátory chuti do jedla a stres u 45 školských detí s koexistujúcou obezitou a úzkosťou.
Jedna skupina podstúpila 8-týždňovú konvenčnú nutričnú intervenciu (diétu) a druhá 8-týždňovú intervenciu založenú na všímavosti. Intervencia zameraná na všímavosť mala za cieľ zlepšiť uvedomovanie si vlastného tela, zvýšenie povedomia o jedle a porozumení emóciám.
Pred začatím štúdie mali deti podobné hodnoty telesného tuku, hladiny grelínu, leptínu a ďalších zdravotných parametrov.
Po ôsmich týždňoch došlo u detí v skupine s všímavosťou k poklesu úzkosti a telesného tuku. Znížil sa u nich aj obsah grelínu a stresových hormónov. Po 16 týždňoch u nich navyše došlo k trvalému zníženiu indexu telesnej hmotnosti (BMI).
Naproti tomu deti v skupine s bežnou nutričnou intervenciou – ktoré neabsolvovali tréning všímavosti – zaznamenali zvýšenie hladiny grelínu a miernejší pokles BMI.
Výsledky naznačujú, že tréning mysle môže pomôcť obnoviť normálny mechanizmus v osi črevo-mozog pravdepodobne prostredníctvom dvoch kľúčových hormónov – grelínu a leptínu – a v konečnom dôsledku pomôcť pri chudnutí.
Čo jeme, ovplyvňuje to, čo nám chutí
Tak, ako naša myseľ môže ovplyvniť reakcie molekúl v našom tele, môže to, čo robí naše telo, pretvoriť našu myseľ.
Opakovanie určitých podnetov môže zmeniť naše preferencie pre rôzne veci, ktoré vnímame, napríklad chute a vône. To bolo preukázané v mnohých štúdiách, najmä u potravín a chutí.
Výskumníci z Yaleovej univerzity pozorovali, že ľudia, ktorí jedli jogurt s vysokým obsahom tuku a cukru, už nemali radi nízkotučný puding alebo jablkový džús s nízkym obsahom cukru tak ako predtým.
Výskum ukázal, že ľudia si na základe vystaveniu sa určitému jedlu vytvárajú potravinové preferencie. Tento efekt expozície možno využiť na zlepšenie vzťahu k jedlu.
Štúdia z roku 2012 ukázala, že ľudia si nakoniec obľúbili mrkvové a koriandrové polievky bez pridanej soli rovnako ako ich slanšie verzie po tom, čo im boli bežne podávané.
Po počiatočnom hodnotení obľúbenosti, známosti a slanosti šiestich polievok líšiacich sa obsahom soli bolo 37 účastníkov rozdelených do troch skupín.
Prvá skupina ochutnala malé vzorky (20 ml) polievky bez pridanej soli; druhá skupina dostala veľkú misku (280 ml) tej istej polievky bez soli; tretia skupina ochutnala malé vzorky (20 ml) polievky, ktorá obsahovala pridanú soľ 280 mg / 100 g.
Polievky boli podávané raz denne počas ôsmich dní všetkým zúčastneným. Hodnotenie bolo vykonané opäť na polievke bez soli.
Po troch dňoch konzumácie 20 ml polievky bez soli chutila účastníkom o 27 % viac ako predtým. Po konzumácii 280 ml polievky bez soli počas piatich dní ju účastníci preferovali o 50 % viac.
K podobným zmenám došlo aj v hodnotení obľuby polievky bez soli.
Tieto výsledky naznačujú, že stačilo polievku bez soli niekoľkokrát ochutnať, aby bola rovnako príjemná a známa ako slané alternatívy.
Pokiaľ ste si zvykli na ultra spracované potraviny, môžete sa naučiť vychutnávať skutočné, plnohodnotné alternatívy. Čím častejšie budete také potraviny jesť – tým viac vám budú chutiť.
Jedlo na zamyslenie
Zložitosť nášho ľudského tela zahŕňa oveľa viac než len individuálne preferencie – ide o harmonizáciu zložitých vzťahov medzi miliónmi buniek v našom tele, črevách, mozgu, výberom potravín a aj naším zmýšľaním alebo názormi na jedlo.
Predstavme si symfonický orchester, kde každý nástroj zohráva kľúčovú úlohu, ale spolieha sa na dirigenta, ktorý koordinuje ich úsilie. Podobne holistický prístup integruje myseľ a telo na rôznych bunkových a molekulárnych úrovniach – čo je nevyhnutné pre optimálne zdravie.
Účinné riešenia nakoniec nemusia byť zložité. Jednoduché a dostupné metódy máme často na dosah ruky – stačí byť len otvorený a pripravený znova sa spojiť so strateným dirigentom nášho zdravia.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať názory Epoch Times.
Pôvodný článok
