Šéf WHO varoval na stretnutí Svetového ekonomického fóra pred chorobou X
Na výročnom zasadnutí Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose hovorila skupina odborníkov o budúcnosti ľudstva na pozadí budúcich hrozieb. Informácie o potenciálnych kandidátoch na chorobu X budú zhromažďované v globálnej knižnici vakcín. Má sa zintenzívniť dohľad nad chorobami.
Príde deň X a s ním príde aj choroba X. Bude zničujúca, zatiaľ čo pandémia koronavírusu bola nanajvýš globálnym škrabnutím v krku. Vyžiada si „dvadsaťkrát viac životov“, napísalo Svetové ekonomické fórum (WEF) na začiatku prezentácií odborníkov v Davose v stredu 17. januára. „Čerstvé varovanie“ WHO slúžilo ako uvítanie.
Odborná komisia nevysvetlila, na čom sa táto „prognóza“ zakladá. Na pozadí potenciálnych hrozieb sa vynára otázka, čo treba spraviť na „prípravu systémov zdravotnej starostlivosti pre mnohé budúce výzvy“.
Ďalšia núdzová situácia
Choroba X a spôsoby jej riešenia boli predmetom 45-minútovej prezentácie rôznych rečníkov na výročnom zasadnutí WEF vo švajčiarskom Davose.
Shyam Bishen, vedúci Centra pre zdravie a zdravotnú starostlivosť WEF a člen výkonného výboru WEF, hovoril o tom, ako pripraviť globálny systém zdravotnej starostlivosti na ďalšiu „núdzovú situáciu“. „Všetci vieme, že sa objavia vírusy, že sa objavia patogény, že sa objavia epidémie. Ako môžeme zabrániť tomu, aby epidémie prerástli do reálnych pandémií?“
Práve na tom pracujem, povedal a hovoril o partnerstvách ohľadom systémov zdravotnej starostlivosti, udržateľnosti a odolnosti. Nejde len o pandémie, ale aj o ďalšie hroziace krízy, napríklad tie, ktoré sú spôsobené zmenou klímy. Je tiež potrebné reagovať na nárast chorôb, či už sú nákazlivé alebo nie.
Biologické hrozby a dohľad nad chorobami
„Musíme na to systém dobre pripraviť,“ povedal Bishen a dodal, že existujú aj iniciatívy v oblasti biologických hrozieb a dohľadu nad chorobami. „Máme tiež ľahko dostupné dátové systémy, aby mohol súkromný sektor vykonávať svoju prácu. Môže vyvíjať lekárske opatrenia, či už vo forme vakcín, diagnostiky alebo terapie.“
Potom odovzdal mikrofón Nancy Braunovej, výkonnej riaditeľke American Heart Association, ktorá odbornú diskusiu moderovala.
Covid-19 bol prvou chorobou X
Tedros Adhanom Ghebreyesus, od roku 2017 šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), mal prvýkrát možnosť vysvetliť pojem „choroba X“. Podľa neho nie je nový, prvýkrát bol použitý v roku 2018. Existuje mnoho chorôb, ktoré sú známe: „Napríklad MERS, Zika, Ebola,“ vymenoval Tedros. Ale potom sú tu veci, ktoré sú neznáme. „A všetko je to otázka toho, kedy sa to stane, a nie toho, či sa to stane.“
Musíme mať „zástupný názov“ pre túto (neznámu) chorobu. Preto dostala názov „choroba X“. Covid bol prvou „chorobou X“. „A môže sa to stať znova,“ dodal Tedros. Sú ľudia, ktorí kritizujú skutočnosť, že sa týmto spôsobom vytvára panika. Podľa neho je však „lepšie predvídať niečo, čo by sa mohlo stať“.
Dá sa toho veľa urobiť, aj keď presne neviete, čo sa stane. Tedros spomenul napríklad zavedenie systémov včasného varovania. Alebo plánovanie pripravenosti. V prípade núdze schopnosť „rýchlo konať“ a ošetriť všetkých pacientov.
Počas pandémie koronavírusu to nebolo možné, povedal s odkazom na skutočnosť, že kliniky boli preťažené – aj z hľadiska personálu. Bez ohľadu na to, o akú chorobu ide, je dôležité byť na ňu pripravený. Môže sa vyskytnúť vo všetkých oblastiach: výskum a vývoj, dodávateľské reťazce, či súkromný sektor.
Tedros vyzval na väčšie investície do zdravotnej starostlivosti a na posilnenie spolupráce medzi krajinami („komunitami“). Šéf WHO tiež propagoval plánovaný globálny pandemický dohovor, ktorý by mal byť pripravený na podpis v máji.
Globálna výmena údajov
Michel Demaré, predseda predstavenstva britského výrobcu vakcín AstraZeneca, vyzval na globálnu výmenu zozberaných údajov. Využitie umelej inteligencie by podľa neho mohlo byť pri príprave na pandémiu užitočné.
Brazílska ministerka zdravotníctva Nisia Trindade Lima chce znížiť rozdiely medzi priemyselnými krajinami, rozvíjajúcimi sa ekonomikami a krajinami tretieho sveta – najmä pokiaľ ide o lieky, očkovanie a lekárske testy. Podľa nej je 90 % patentov sústredených v 10 % krajín. Brazília predsedá skupine G20 po dobu jedného roka od 1. decembra 2023 a počas tohto obdobia plánuje presadzovať väčší multilateralizmus.
250 až 300 vírusových hrozieb?
Kate Kellandová, bývalá korešpondentka agentúry Reuters a v súčanosti vedúca autorka Koalície pre inovácie v oblasti pripravenosti na epidémie (CEPI), tiež vyzýva, aby bol svet lepšie pripravený na ďalšiu pandémiu.
„Môže to byť dlhá cesta, aby sme vyrobili niečoho, čo sa zameria na nový vírus, skôr než sa takýto vírus objaví,“ povedala Kellandová v rozhovore pre „Rádio Davos“ zverejnenom na webovej stránke WEF. Nevysvetlila, ako konkrétne by to bolo možné, ale hovorila o „detektívnej práci, ktorá má zabrániť ďalšej pandémii v takom rozsahu a s takým dopadom ako covid-19“.
Kellandová pokračovala: „Je to vírus, ktorý ešte nepoznáme, ale vieme, že existuje, a vieme, že má potenciál sa šíriť zo zvierat na ľudí, možno zmutovať alebo sa prispôsobiť a potom sa šíriť a zabíjať ľudí rýchlejšie, ako dokážeme zasiahnuť.“
Kellandová zdôraznila, že výskum a vývoj vakcín pre 25 známych „rodín“ vírusov, ktoré by mohli postihnúť ľudí, by v konečnom dôsledku poskytlo ľudstvu rozhodujúcu prevahu nad ďalšou chorobou.
„Hovoríme o 250 až 300 vírusových hrozbách,“ pokračovala Kellandová. Je to „veľké, ale konečné číslo“, povedala bez toho, aby poskytla akékoľvek dôkazy pre toto tvrdenie. Nejde teda o také „nepredstaviteľné množstvo práce“. Je to „obrovské množstvo práce“, ale je to „uskutočniteľné“.
Vždy o krok vpred pred novými vírusmi?
CEPI podporuje celosvetovú knižnicu vakcín („One World Vaccine Library“). Účelom tejto knižnice by bolo zhromažďovať poznatky o potenciálnych kandidátoch na očkovanie proti chorobe X, vykonávať prípravné práce a sprístupniť výsledné informácie, keď sa objaví nový vírus.
Zámerom je, aby sa svet o túto prácu podelil. „Nemôže to urobiť jedna inštitúcia alebo jedna vedecká skupina,“ vysvetlila Kellandová. „Keď sa všetky tieto domáce úlohy vykonajú, budeme potenciálne o niekoľko krokov pred každým novým vírusom skôr, ako sa objaví. A ak to dokážeme urobiť pre všetky tieto skupiny vírusov, potom budeme takmer pripravení na všetko, čo nám tieto skupiny vírusov môžu spôsobiť.“
Kellandová zdôraznila potrebu pandemického dohovoru. Ten by uľahčil globálnu spoluprácu a vedeckú prácu potrebnú na prípravu pre budúce pandémie. Pandemický fond sa musí naplniť „skutočnými peniazmi“ skôr, ako „takéto situácie“ nastanú. Mali by tiež existovať dohody o spôsobe výmeny poznatkov a varovaní. Zainteresované strany by potom mohli v prípade núdze rýchlejšie reagovať.
Podľa WEF je CEPI nezisková organizácia, ktorá financuje výskum a vývoj vakcín proti chorobám, ktoré by sa potenciálne mohli stať epidémiami alebo pandémiami. CEPI, ktorej zakladajúcim členom je Svetové ekonomické fórum, financovala tri vakcíny proti covidu-19 vrátane vakcín od spoločností AstraZeneca a Moderna. Organizácia pracuje aj proti ďalším chorobám, ktoré by mohli viesť k ďalšiemu šíreniu pandémie.
Tento článok bol pôvodne uverejnený na stránke nemeckej redakcie Epoch Times.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
