Šéf ruskej obrany sa v Pekingu pochválil spoločnými názormi s Čínou
Ruský minister obrany Andrej Belousov sa 15. októbra stretol s Čang Jü-sia, podpredsedom Ústrednej vojenskej komisie Čínskej komunistickej strany (ČKS), najvyššieho vojenského rozhodovacieho orgánu, ktorému predsedá generálny tajomník strany Si Ťin-pching.
Belousov povedal Čangovi, že Rusko a Čína „majú rovnaké názory, rovnaké hodnotenie súčasnej situácie a rovnaké chápanie opatrení, ktoré musíme prijať spoločne“, uvádza sa v správe, ktorú zverejnilo ruské ministerstvo obrany. Rozhovory s čínskym ministrom obrany Dong Junom, ktoré sa uskutočnili deň predtým, označil za „veľmi plodné“.
Vďaka úsiliu čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga a ruského prezidenta Vladimira Putina sa medzi oboma krajinami vytvorilo „strategické partnerstvo“, uviedol Belousov. „Našou úlohou je posilniť ho a rozvíjať.“
Čang povedal Belousovovi, že čínsko-ruské vzťahy dosiahli „historický vrchol“ a „naďalej sa zdravo a stabilne rozvíjajú“, uvádza sa v čínskom vyhlásení. Vyzval obe strany, aby prehĺbili vojensko-spoločenské vzťahy a „chránili svoju národnú suverenitu, bezpečnosť a rozvojové záujmy“.
Putin a Si Ťin-pching deklarovali partnerstvo „bez hraníc“ vo februári 2022, necelé tri týždne predtým, ako ruský líder nariadil inváziu na Ukrajinu. Obaja lídri vydali spoločný dokument s rozsahom 5 000 slov, v ktorom Rusko podporilo územné nároky ČKS na samosprávny Taiwan a Čína podporila Kremeľ v odpore proti ďalšiemu rozširovaniu NATO, čo bolo kľúčovým odôvodnením invázie.
Odvtedy Peking upustil od verejného odsúdenia konania Moskvy a rozšíril svoj obchod s Ruskom, ktorý v minulom roku dosiahol celkový objem 240 miliárd dolárov, čím poskytol Moskve životne dôležité záchranné lano, keďže ju zasiahli západné sankcie.
Pozadie návštevy
Belousovova návšteva Číny sa uskutočnila na pozadí vojnovej hry Číny proti Taiwanu. Dňa 14. októbra, keď Belousov pristál v Pekingu, čínska armáda začala ďalšie rozsiahle vojenské cvičenie v obkľúčení Taiwanu. Peking uviedol, že cieľom vojnových cvičení, do ktorých sa zapojila jeho armáda, námorníctvo, letectvo a raketové sily, bolo vyslať dôrazné varovanie pred tzv. separatistickými akciami nezávislých síl na Taiwane, čo odsúdili Spojené štáty, Európska únia, Spojené kráľovstvo a Japonsko.
V ten istý deň čínske námorníctvo uskutočnilo aj spoločné cvičenie so svojím ruským náprotivkom v severozápadnej časti Tichého oceánu, kde sa podľa ruského ministerstva obrany zapojili do „bojových cvičení s praktickými streľbami“.
Návšteva najvyššieho ruského predstaviteľa obrany sa uskutočnila pred potenciálnym stretnutím Putina a Si Ťin-pchinga v Rusku, ktoré sa uskutoční budúci týždeň.
Xi prijal pozvanie zúčastniť sa na samite bloku rozvojových ekonomík BRICS v ruskej Kazani, povedal Putinovi najvyšší čínsky diplomat Wang Yi, podľa správy Kremľa o ich stretnutí 12. septembra. Čínske čítanie zverejnené na stránke ministerstva zahraničných vecí tento detail nespomína. Tohtoročný samit BRICS sa má začať 22. októbra.
Čínsky režim naznačil, že neprestane pomáhať ruskému vojnovému úsiliu po tom, ako Spojené štáty uvalili rozsiahle sankcie na takmer 400 subjektov a osôb z viac ako desiatky jurisdikcií vrátane Číny.
Počas stretnutia s najvyšším čínskym diplomatom Wangom I v septembri americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vyjadril „silné znepokojenie“ nad podporou Pekingu ruskej priemyselnej základni, keď Putin presadzoval svoju inváziu.
Podľa Blinkena 70 % ruských obrábacích strojov a 90 % dovozu mikroelektroniky pochádza z Číny. „Naším zámerom nie je oddeliť Rusko od Číny,“ povedal Blinken novinárom po stretnutí v New Yorku. „Ich vzťahy sú ich záležitosťou. Pokiaľ však tento vzťah zahŕňa poskytovanie toho, čo Rusko potrebuje na pokračovanie tejto vojny, je to problém – je to problém pre nás a je to problém pre mnohé ďalšie krajiny, najmä v Európe, pretože práve teraz Rusko predstavuje najväčšiu hrozbu nielen pre ukrajinskú bezpečnosť, ale aj pre európsku bezpečnosť od konca studenej vojny.“
Pôvodný článok
