Sedem rokov od vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny: prípad stále nie je uzavretý
Presne dnes (26. 2.) sa pred siedmimi rokmi o vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej dozvedela redakcia portálu Aktuality, kde bol novinár zamestnaný. Brutálny čin vyvolal masové protesty, čo viedlo až k podaniu demisie tretej vlády Roberta Fica. Kuciak svojou prácou poukazoval na korupciu, ekonomickú kriminalitu a nečisté praktiky v spoločnosti. Aj po siedmich rokoch má prípad nezodpovedané otázky a zápas o spravodlivosť pokračuje. Kuciakov kolega Vagovič volá po spravodlivom ukončení prípadu, premiér Fico hovorí o zneužití tragédie na politické ciele.
Siedme výročie vraždy
Pred siedmimi rokmi, 26. 2. 2018, dostal investigatívny novinár Marek Vagovič správu od svojho vtedajšieho šéfredaktora, Petra Bárdyho, že má čo najskôr prísť do redakcie. Vagovič v tom čase pôsobil ako editor investigatívneho novinára Jána Kuciaka pre spravodajský portál Aktuality. Išlo o nezvyčajnú požiadavku a publicista zazrel na telefóne správu o nájdení dvoch mŕtvych vo Veľkej Mači vo veku 27 rokov.
„Taká nejaká zlá predtucha sa ma zmocnila, že či to nemôže byť Ján a Martina. Ale samozrejme tam nebola príčina, ani nič. Čiže to mohlo byť aj nejaké nešťastie, výbuch plynu alebo niečo podobné. No ale keď som vošiel do tej redakcie, tak som pochopil čo sa stalo,” spomína Vagovič na svoje prvé dojmy v rozhovore pre youtubový kanál Startitup.
V jednom z rodinných domov patriacich do katastrálneho územia obce Veľká Mača boli 21. februára 2018 zavraždení investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica, archeologička Martina Kušnírová. Tento brutálny čin otriasol celou krajinou a vyvolal vlnu najväčších protestov od čias Nežnej revolúcie.
Šok kolegov
Podľa slov Vagoviča, po tom, čo Bárdy zamestnancom oznámil, čo sa stalo, v redakcii zavládlo ticho a smútok. Na začiatku prevládal šok a inštinktívne konanie – novinár okamžite kontaktoval novinárov Pavlu Holcovú a Toma Nicholsona, s ktorými Kuciak spolupracoval na posledných článkoch. Následne kontatkoval svoju manželku, aby zaistil bezpečnosť svojich blízkych. Hoci podľa vlastných slov situáciu vnímal racionálne, realita na neho začala postupne doliehať.
Uviedol, že najsilnejší moment prišiel večer, keď editoval posledný článok už nebohého novinára. Po dokončení článku sa emocionálne zrútil – otvoril si víno a hodinu plakal.
„Popri tom smútku a tom dese z toho, čo sa stalo, sme ale pracovali ako novinári v nevyhnutnej miere a šírili vlastne do sveta ten odkaz Jána Kuciaka, ktorý je asi najsilnejší od novembrovej revolúcie z hľadiska investigatívy aj toho, čo novinár môže dať vlastnej krajine,” povedal Vagovič.
Výrazný investigatívny talent
Vagovič opísal Kuciaka ako bezpochyby najväčší investigatívny talent v ére samostatného Slovenska. „Ján bol skvelý analytik a vedel z tých dát naozaj vytiahnuť všetko,” vypichol jeho prednosť.
Kuciak bol podľa neho veľmi kritický voči novinárskej práci a žurnalistike ako takej. Bol zástancom férovosti a spolupráce medzi médiami, preto ho rozčuľovalo, keď si jednotlivé médiá neboli schopné pomáhať a namiesto toho medzi sebou súperili.
„Dnes by bol aj trošku sklamaný až rozčarovaný z toho, že ako ďaleko to zašlo a aké nezdravé vzťahy sú medzi médiami,” skonštatoval Vagovič.
Vagovič opisuje Kuciaka ako mimoriadne talentovaného najmä v práci s dátami a zahraničnými dokumentmi, odkiaľ dokázal vyťažiť kľúčové informácie. Jeho zistenia patrili k najzásadnejším, čo sa ukázalo aj pri medzinárodnej spolupráci na kauze Panama Papers.
Hoci bol jeho hlavným nástrojom počítač, nevyhýbal sa ani práci v teréne – chodil na reportáže, konfrontoval vplyvných ľudí na tlačových konferenciách a stretával sa aj s osobami z prostredia organizovaného zločinu, čo k tejto práci podľa slov Vagoviča patrí.
„Nebolo to len o tých dátach, nakoniec, tá povestná tlačovka s Mariánom Kočnerom, kde ho zatlačil jednoduchými argumentmi do kúta a Kočner veľmi znervóznel, je toho dôkazom,” povedal a dodal, že Kuciak bol investigatívec svetovej úrovne.
Vagovič: Primárne ho mala ochrániť polícia a štát
Neskôr sa podnikateľ Kočner mladému novinárovi vyhrážal. Kuciak najskôr odmietal podať trestné oznámenie, aby nestratil možnosť kvôli zaujatosti o ňom písať. Nakoniec však Aktuality zverejnili časť nahrávky s Kočnerovými vyhrážkami a presvedčili Kuciaka, aby trestné oznámenie podal. Polícia však nekonala – generálny prokurátor Čižnár, policajný prezident Gašpar a minister vnútra Kaliňák to ignorovali, skonštatoval Vagovič.
Spomenul, že Peter Bárdy mu ponúkal zabezpečiť ochranku či možnosť odísť do bezpečia, kým dopíše posledný článok o talianskej mafii prepojenej na vládny aparát. No Kuciak to odmietol.
„Dnes viem, že keby sme sa mali znova rozhodnúť, tie kľúčové dni pred tou vraždou, tak jednoducho tú ochranku dostane bez toho, že by sme sa ho na to pýtali. To sme nevyhodnotili správne, ale kto to mohol vedieť, že v 21. storočí v krajine Európskej únie ešte niečo takéto sa stane? S tým nikto z nás vlastne nepočítal. Primárne ho mala ochrániť polícia a štát, to je bez debaty.”
Kuciak o Kočnerovi napísal viacero článkov. Podnikateľ neskôr tvrdil, že nemal dôvod si vraždu novinára objednávať. Priamy dôkaz proti Kočnerovi neexistuje.
„Keď si pozriete spätne, čo všetko vlastne odkryl (pozn.red. Kuciak), aký typ jeho biznisov, ako mu našiel firmy na Malte a kade tade, rôzne DPH podvody a podobne, Kočner z neho musel byť veľmi nervózny, lebo siahal na jeho beztrestnosť samozrejme, ale aj na jeho peniaze a dostal sa do fázy, keď bol úplne zatlačený do kúta, v podstate ako potkan. A vtedy človek koná trošku inak ako dovtedy,” uviedol Vagovič.
Prípad je stále otvorený
Hoci od vraždy uplynulo už sedem rokov, prípad stále nie je definitívne uzavretý a objasnený. Podnikateľ Kočner nebol za vraždu právoplatne odsúdený, avšak stále ostáva obžalovaný.
Odsúdení sú bývalý profesionálny vojak Miroslav Marček – strelec, ktorý sa k vražde priznal a bol odsúdený na 25 rokov odňatia slobody, bývalý policajt Tomáš Szabó – Marčekov komplic, taktiež odsúdený na 25 rokov väzenia za účasť na vražde, ako aj za spolupáchateľstvo pri vražde v inom prípade a sprostredkovateľ vraždy Zoltán Andruskó, ktorý spolupracoval s vyšetrovateľmi a dostal trest na 15 rokov väzenia. Szabó sa k skutku nikdy nepriznal, hoci mohol dostať nižší trest.
Andruskó vypovedal, že objednávka prišla od Kočnera cez Alenu Zsuzsovú. Celková suma za vraždu sa pohybovala medzi 50 000 – 70 000 eur, pričom Andruskó mal dostať 15 000, Zsuzsová okolo 20 000 – 23 000 a Szabó približne 23 000 eur.
Kočner a Zsuzsová boli v máji 2023 Špecializovaným trestným súdom v prípade objednávky vraždy Jána Kuciaka oslobodení. Zsuzsová však bola odsúdená na 25 rokov väzenia za iné trestné činy.
Tento verdikt však nie je právoplatný. Prokuratúra sa odvolala a prípad teraz posudzuje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najvyšší súd uviedol, že bude snažiť rozhodnúť v čo najkratšom čase.
Predstavitelia vlády na výročie vraždy verejne nereagovali
Veľká časť Slovákov si výročie vraždy každoročne pripomína. Ani tento rok tomu nebolo inak. Séria spomienkových podujatí a pochodov sa konala v rôznych mestách naprieč Slovenskom a boli organizované občianskymi iniciatívami, ako sú „Za slušné Slovensko“ a „Mier Ukrajine“, v spolupráci s miestnymi aktivistami.
Líder mimoparlamentnej politickej strany Demokrati Jaroslav Naď na sociálnej sieti ostro kritizoval predstaviteľov aktuálnej vlády. V príspevku tvrdí, že prešiel všetky mediálne výstupy členov kabinetu, no nenašiel ani jednu reakciu na smutné výročie.
„Ste hanbou a krížom tohto národa. Avšak nie takým krížom, ktorý sa týči nad hrobom Jána a Martiny, ku ktorému sa chodia pokloniť tisícky ľudí. Váš kríž je krivý ako vaše charaktery a páchne od hniloby ako tá spúšť, ktorú po sebe zanechávate,” napísal na Facebooku Naď.
Zneužitie vraždy na politické ciele
Aktuálny premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorý bol premiérom aj v čase tragédie, sa k vražde vyjadril niekoľkokrát. Bezprostredne po vražde v roku 2018 označil čin za ohavný a zdôraznil potrebu jeho rýchleho vyšetrenia. Krátko po vražde Fico ponúkol odmenu milión eur za informácie vedúce k odhaleniu páchateľov. Prvotné indície o prepojení vraždy s talianskou mafiou napojenou na Úrad vlády SR odmietol, označujúc tieto obvinenia za falošné a politicky motivované.
Neskôr Fico vyjadril presvedčenie, že vražda bola zneužitá na politické ciele. V roku 2020 uviedol: „Keby nebola vražda, a nebola by zneužitá medzinárodne, tak vnútroštátne, dnes tu takto pred vami stojím ako predseda vlády s 30 percentami podpory slovenskej verejnosti.“
V júni 2021 Fico spochybnil priebeh vyšetrovania a naznačil, že existovali aj iné vyšetrovacie verzie, ktorým sa polícia dostatočne nevenovala. Tvrdil, že bola snaha prepojiť vraždu na podnikateľa Kočnera a následne na stranu Smer-SD.
„Verím, že keď urobíme poriadok na Národnej kriminálnej agentúre a Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), musia sa vrátiť policajti k verziám, ktoré neboli vôbec prešetrované, teda kto vlastne za tým je,“ uviedol premiér na margo prípadu vo februári pred rokom.
Konečné rozhodnutie
Vagovič pripomenul, že vražda sa stala v atmosfére, kedy premiér a ďalší politici často útočili na novinárov a hovorili o nich ako o slizkých hadoch a špinavých protislovenských prostitútkach.
„To je tá prinajmenšom politická zodpovednosť. Ja nehovorím, že Fico, Kaliňák a ďalší by mali sedieť na lavici obžalovaných za vraždu Kuciaka, to určite nie, ale tváriť sa, že to bola úplná idylka a s novinármi výborne vychádzal, a že tá vražda prišla ako blesk z jasného neba, to určite nie. Aj dnes sme vlastne svedkami toho že sa opäť nejakým spôsobom na tých novinárov a iných verejne činných ľudí strháva taká vlna nenávisti,” konštatuje.
Podľa Vagoviča súd, ktorý v tomto prípade ešte bude pokračovať, môže skončiť troma spôsobmi. Buď najvyšší súd potvrdí doterajšie rozhodnutie, Kočner zostane oslobodený a prípad sa definitívne uzavrie, alebo súd môže prípad vrátiť špecializovanému trestnému súdu na ďalšie dokazovanie, ak sa rozhodne, že chce vykonať nové dôkazy, alebo sa rozpustí senát a proces začne odznova s novými sudcami.
„Áno, je tam riziko, bude to trvať ďalšie roky. Dnes je to sedem rokov. Možno to bude trvať 10, 12, 15 rokov, nevieme, ale najmä pre tých rodičov Jána a Martiny, by to bolo veľké zadosťučinenie – ak by došlo k právoplatnému odsúdeniu všetkých, ktorí s tým mali niečo spoločné. Je to náš dlh aj dlh justície,” uzavrel Vagovič.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
