SAV: Výrub stromov, ktoré už lykožrút opustil, nemá žiadny význam
Odstraňovanie stromov, ktoré už lykožrút smrekový opustil, nemá z hľadiska zmenšenia jeho počtu žiadny význam. Môže to mať negatívny vplyv na stabilitu ostávajúcich stromov a priaznivý vývoj následného ekosystému. Uviedli to Miroslav Blaženec a Rastislav Jakuš z Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied (SAV).
Funkčný manažment lykožrúta v národných parkoch je podľa vedcov založený na zonácii. Poukazujú na to, že v jadrovej zóne nie sú prípustné nijaké zásahy proti lykožrútovi. V nárazníkovej zóne sú však nutné intenzívne ochranné zásahy, aby sa podkôrny hmyz nedostal do okolia. „Problém Tatranského národného parku je v tom, že tam nie je schválená zonácia. Rôzne návrhy jadrovej zóny rôzne zasahujú do piateho a štvrtého stupňa ochrany prírody. Nejasnosť zón, a hlavne nejednoznačnosť pravidiel pre nárazníkovú zónu, výrazne sťažuje kontrolu populácii lykožrúta,“ priblížili M. Blaženec a R. Jakuš.
Lykožrút smrekový má podľa nich veľký rozmnožovací potenciál. Počas života je vystavený tlaku predátorov či parazitov, ktorý tento potenciál vo veľkej miere limitujú a prirodzená úmrtnosť lykožrúta pod kôrou smreka sa môže pohybovať od 50 do 90 percent, vysvetlili vedci. „Zdravý a vodou dobre zásobený smrek sa dokáže ubrániť náletu lykožrúta. Naopak, počas silného sucha môže aj niekoľko stoviek jedincov lykožrúta usmrtiť smrek,“ poznamenali.
M. Blaženec a R. Jakuš poukázali na to, že jeden napadnutý smrek umožňuje vývoj takého množstva lykožrútov, ktorí sú schopní obsadiť počas suchého roku v horských podmienkach približne päť stojacich stromov. Spravidla sa ohniská lykožrúta vyskytujú do vzdialenosti 500 metrov od miest ich predchádzajúceho výskytu.
„Ak sa na území národného parku vyskytuje v lesnom ekosystéme smrek, tak súčasťou jeho prirodzeného životného cyklu je v istom období aj jeho odumieranie z viacerých možných príčin, medzi ktoré v horských oblastiach najčastejšie patria vetrové kalamity a podkôrny hmyz,“ skonštatovali M. Blaženec a R. Jakuš. Doplnili, že z hľadiska zachovania nerušeného priebehu prírodných procesov a zabezpečenia priaznivého stavu a obnovy prirodzených ekosystémov treba vnímať podkôrny hmyz ako prirodzenú súčasť lesa.
NLC: Výrub napadnutých stromov je účinný spôsob, ako zabrániť odumieraniu ďalších smrečín
Výrub stromov napadnutých lykožrútom je najúčinnejší spôsob, ako zabrániť ďalšiemu hromadnému odumieraniu smrečín. Suché stromy v lese sú rizikom aj pre vznik lesných požiarov či rozšírenie nepôvodných rastlín. Uviedlo to Národné lesnícke centrum (NLC) vo Zvolene. Tvrdí, že situácia s podkôrnym hmyzom je dlhodobo nepriaznivá a v súčasnosti sa na celom Slovensku ešte výrazne zhoršuje, a to najmä v smrekových porastoch.
„Pri obmedzovaní alebo zákaze realizácie opatrenia ochrany lesa, čiže odstránenia a spracovania napadnutých stromov včas a úplne, hrozí následne vznik súvislých plôch hmyzími škodcami poškodených a neskôr odumretých stromov, dnes často charakterizovaný slovným spojením hromadné hynutie smrečín, a to vo všetkých smrekových lesoch bez ohľadu na stupeň ich územnej ochrany,“ opísali lesníci.
Asanačná ťažba má podľa nich význam v bezprostrednom okolí bezzásahových území s najvyšším stupňom ochrany prírody. Cieľom ťažby je zabránenie šírenia škodcov do okolitých lesných porastov a následného odumierania smrečín. Sanačné opatrenia majú ochrániť hlavne nepoškodené lesy, tvrdí NLC.
Obhospodarovateľ lesa je podľa lesníckeho centra povinný odstraňovať z lesov prednostne choré a poškodené stromy, ktoré môžu byť zdrojom šírenia škodcov. „Každý obhospodarovateľ lesa musí hospodáriť v súlade s platnými právnymi predpismi a podľa schváleného programu starostlivosti o lesy. V programe starostlivosti o lesy je určená maximálna výška ťažby, ktorú obhospodarovateľ lesa nesmie prekročiť,“ uviedlo NLC.
Doplnilo, že asanačnou ťažbou vyťažené drevo s lykožrútom sa započítava do celkového objemu dreva určeného na ťažbu predpísaného v programe starostlivosti o lesy. To znamená, že po vykonaní asanačnej ťažby sa obmedzujú a prípadne zastavujú ďalšie naplánované ťažby. „Objem dreva predpísaný na ťažbu dreva v programe starostlivosti o lesy je totiž pre lesný celok, vlastnícky celok a kategóriu lesa neprekročiteľný,“ podotkli lesníci.
NLC pripomenulo, že obhospodarovateľ lesa je po ťažbe povinný vykonať výsadbu lesných drevín. Cieľom je zabezpečiť druhovo pestré, výškovo a hrúbkovo rozdielne lesy, ktoré majú vyšší potenciál odolávať prebiehajúcim klimatickým zmenám.
Aktívne zásahy proti podkôrnikovej kalamite avizoval minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) po kritike ťažby v tatranskej Kôprovej doline zo strany ochranárov. Spolu s Tichou dolinou sa stali v roku 2007 symbolom sporu medzi ochranármi a lesníkmi o to, ako sa vyrovnať s premnožením lykožrúta v najprísnejšie chránených oblastiach. Kým lesníci aj štátne orgány presadzovali aktívny manažment, environmentalisti trvali na ponechaní na samovývoj.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
