SAV: Ako konšpiračné presvedčenia ovplyvňujú našu finančnú pohodu
V uplynulých rokoch sa čoraz viac diskutuje o tom, že ľudia v zdanlivo rovnakej ekonomickej situácii ju môžu subjektívne vnímať rozdielne. Ich hodnotenie závisí napríklad od toho, či sú ich príjmy pravidelné, alebo od toho, aké veľké majú mesačné výdavky. Navyše, inak bude mieru stresu z chudoby vnímať človek, ktorý je na chudobu zvyknutý, ako ten, ktorý sa do chudoby prepadol len nedávno. Nová štúdia psychológov a psychologičiek SAV skúmala, či a ako viera v konšpiračné teórie môže zvyšovať pocity ekonomickej neistoty a strachu z ekonomickej budúcnosti.
„Aj ľudia, ktorí zdanlivo nie sú v zlej finančnej situácii, ale subjektívne majú pocit finančnej nepohody alebo neistoty, môžu byť náchylnejší veriť konšpiračným teóriám. Viaceré výskumy, vrátane nášho, ponúkajú čoraz viac dôkazov o tomto vzťahu. Subjektívny pocit ekonomickej neistoty je silnejším faktorom v akceptácii konšpiračných teórií než objektívne ukazovatele finančnej situácie, napríklad osobný prijem,“ uviedla Magdalena Adamus, z Ústavu experimentálnej psychológie, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
Na základe uvedených výskumov je možné interpretovať iba to, že subjektívne hodnotená ekonomická situácia, resp. ekonomická úzkosť môže byť chápaná ako príčina akceptácie konšpiračných teórií. Doteraz sa však neuskutočnil žiadny systematický výskum, ktorý by explicitne skúmal tento vzťah dlhodobejšie a ktorý by zohľadňoval aj možnosť, že ekonomická neistota môže byť aj dôsledkom podpory konšpiračných presvedčení a nie len jej príčinou.
„Preto sme sa v našom najnovšom výskume – ktorý bol nedávno publikovaný v prestížnom časopise Political Psychology – rozhodli preskúmať časové súvislosti medzi podporou konšpiračných presvedčení a ekonomickou úzkosťou, a to na úrovni vnímanej ekonomickej situácie jednotlivcov, ako aj na úrovni celých krajín. V štúdii sme pracovali s dátami zozbieranými v rámci Európskej sociálnej sondy (ESS), a teda sme mali možnosť pracovať okrem slovenských aj s dátami z ďalších 16 krajín. Zistili sme, že viera v konšpiračné teórie bola významne spojená s vyššou mierou ekonomickej úzkosti naprieč rôznymi kultúrnymi kontextami,“ uviedla Eva Ballová Mikušková z Ústavu experimentálnej psychológie, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
Vedci a vedkyne ďalej zistili, že pri analýze dát len zo slovenskej vzorky participantov, ktoré boli zbierané opakovane v troch rôznych časových obdobiach, sa ukázalo, že akceptácia konšpiračných presvedčení pocity ekonomickej neistoty v čase umocňuje, a teda čím viac konšpiračných vysvetlení prijmeme, tým viac sa naša vnímaná ekonomická úzkosť prehlbuje. Aplikovaním oboch hľadísk na vzťah medzi ekonomickou úzkosťou a konšpiračnými presvedčeniami poskytol výskum nové dôkazy o tom, že podpora konšpiračných presvedčení môže mať nepriaznivé dôsledky na subjektívne hodnotenie vlastnej ekonomickej situácie na individuálnej aj na úrovni krajín.
„Aj keď sa teda na prvý pohľad môže zdať, že konšpiračné teórie pomáhajú ľuďom pochopiť a nájsť zmysel v náročných situáciách, náš výskum ukazuje presný opak – viera v konšpiračné teórie zvyšuje pocit ekonomickej úzkosti a pesimizmu ohľadom ekonomickej budúcnosti. Konšpiračné presvedčenia by sa preto nemali chápať len ako vedľajší produkt ľudských kognitívnych zlyhaní, ale aj ako možný zdroj pesimizmu, protisystémového sentimentu, skupinového antagonizmu, úzkosti a strachu z ekonomických strát,“ dodáva Magdalena Adamus.
Aj keď sa konšpiračné teórie niekedy javia ako neškodné príbehy, môžu mať vážne spoločenské dôsledky, najmä keď sa využívajú na manipuláciu verejnej mienky a šírenie ekonomického pesimizmu. Preto by sme ich mali vnímať ako vážnu hrozbu pre spoločenskú stabilitu a aktívne proti nim bojovať.
Odkaz na novú štúdiu v časopise Political Psychology
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
